Gaa na ọdịnaya

Marie-Thérèse Abena Ondoa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Marie-Thérèse Abena Ondoa
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịKameroon Dezie
Aha ọmụmụOBAMA Marie Thérèse Dezie
Aha enyereMarie-Thérèse Dezie
Aha ezinụlọ yaObama Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya10 Ọgọọst 1942 Dezie
Ebe ọmụmụDouala Dezie
Ọrụ ọ na-arụpediatrician, university teacher, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, hospital administrator, minister Dezie
Ọkwá o jiMinister of Womens Empowerment and the Family Dezie
Onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịCameroon People's Democratic Movement Dezie

Marie-Thérèse Abena Ondoa (née Obama) bụ onye agụmakwụkwọ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Cameroon. Ọ bụ onye minista na-ahụ maka inye ụmụ nwanyị ike na ezinụlọ kemgbe 2009. Ọ bụ osote onye isi na ngalaba nke ọgwụ na Mahadum Yaounde tupu a họpụta ya dị ka Minista..[1][2]

Ọrụ agụmakwụkwọ na nke ahụike

[dezie | dezie ebe o si]

Tupu e nye ya onye ozi, ọ rụrụ ọrụ na gburugburu dịka mahadum na ụlọ ọgwụ. Ọ bụ ọkachamara na Prọfesọ na ngalaba nke Medicine, Mahadum Yaoundé; [1] Vice-Dean nke ngalaba a, na-ahụ maka nyocha na imekọ ihe ọnụ; A họpụtara ya onye isi ụlọ ọgwụ mpaghara nke Yaoundé na Machị 17, 2009, ghọrọ nwanyị Cameroon mbụ nwere ọnọdụ a..[3]

ndọrọ ndọrọ ọchịchị

[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 2009, ọnwa anọ ka a họpụtara ya dị ka onye isi ụlọ ọgwụ mpaghara dị na Yaounde, a họpụtara ọ ka ọ bụrụ Minista na-ahụ maka inye ụmụ nwanyị ikike na ezinụlọ, na-anọchi Suzanne Mbomback onye nọ n'ọkwa a site na 2004. [4]

N'ụbọchị nke atọ nke ikike ụmụaka n'ụwa niile n'afọ 2016, ọ megidere alụmdi na nwunye ụmụaka, nke na-emetụta ụmụ agbọghọ karịsịa site n'iwepụ ha agụmakwụkwọ ma gbochie ike ha. Ọ kpọrọ ndị isi obodo na ndị isi okpukpe, yana ndị nta akụkọ na ndị isi ezinụlọ, ka ha lụso omume a na "omume ọdịnala ndị ọzọ na-adịghị mma ọgụ". [5]

Banyere igbu oge na agụmakwụkwọ na ọzụzụ nke ụmụ nwanyị, ọ kwadoro iwu ụlọ akwụkwọ, nke o ji ego mba ọzọ gụnyere nke Japan. Ozi ya na-akwado ebe ọzụzụ ọrụ aka maka ụmụ agbọghọ ndị kwụsịrị akwụkwọ n'ime ime obodo. Ebe ndị a na-enye mmemme dịka teknụzụ ozi na nkwukọrịta (ICT) na njikwa ọrụ, nke na-enyere ndị na-erite uru aka ịrụ ọrụ n'ógbè.[6][7]

Na 19 April 2012, a kwadoro ụgwọ maka nyocha nke koodu ntuli aka nke Cameroon. Ọ nakweere usoro iji kwanyere nha anya nwoke na nwanyị ugwu, na-ebute mmụba na ọnụ ọgụgụ ndị omeiwu ụmụ nwanyị site na 25 ruo 56,[1] na-eme ka obodo ahụ nwee ike iru ihe mgbaru ọsọ nke Convention for the Elimination of All Forms of Discrimination Against Women (CEDAW) setịpụrụ.

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Elvis. Profiling The New Cabinet Ministers. Cameroon Post Line. Archived from the original on 3 June 2019. Retrieved on 27 September 2018.
  2. Marie-Thérèse Abena Ondoa : une pédiatre au chevet de la famille. camerounlink.net (2016).
  3. Hôpital central de Yaoundé : le Pr. Obama, nouveau médecin traitant. santetropicale.com (2009).
  4. (2008) Histoire des femmes célèbres du Cameroun, Fonguieng, Dieudonné Tahafo, Bélinga, Jean Pierre Amougou, and Tchouakeu, Mesmin Kanguelieu, [Yaoundé]: Éditions Cognito. ISBN 978-9956412013. OCLC 234315666. 
  5. Cameroun : la 3e édition de la préservation des droits des enfants célébrée à Yaound. camer.be (2016).
  6. L'Ambassadeur du Japon fait ses adieux au Minproff. cameroon-tribune.cm (2011).
  7. L'invité du jour : Marie-Thérèse Abena Ondoa. africa24tv.com (2016). Archived from the original on 2018-11-17. Retrieved on 2025-03-14.