Marie Charlotte Fayanga
Marie Charlotte Fayanga | |
|---|---|
| Ambassador of Central African Republic to the Republic of Congo | |
| In office 2004 – 5 February 2021 | |
| President | François Bozizé Michel Djotodia Alexandre-Ferdinand Nguendet Catherine Samba-Panza Faustin-Archange Touadéra |
| Deputy Minister in charge of State Vehicles | |
| In office 1 January 1975 – 24 September 1975 | |
| President | Jean-Bédel Bokassa |
| Personal details | |
| Born |
23 Jenụwarị 1946 |
| Died | 5 Febụwarị 2021 (aged 75) La Rochelle, France |
| Political party | MLPC PSD |
| Children | 5 |
| Alma mater | École nationale d’administration Institut International d’administration Publique |
| Occupation | Politician Diplomat Inspector |
Marie Charlotte Fayanga (23 Jenụwarị 1946 - 5 February 2021) bụ onye nnọchi anya Central Africa na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị.
Ndụ mmalite na agụmakwụkwọ
[dezie | dezie ebe o si]A mụrụ Fayanga na 23 Jenụwarị 1946 na Bangui. [1] Ọ gụsịrị akwụkwọ praịmarị na ụlọ akwụkwọ sekọndrị, Lycée Pie XII, na Bangui. [2] [3] Ọ gụrụ akwụkwọ na École nationale d'administration (ENA) na Bangui site na 1966 ruo 1969 ebe ọ nwetara asambodo nchịkwa. Mgbe nke ahụ gasịrị, ọ gara n'ihu na agụmakwụkwọ ya na Institut International d’administration Publique [ fr ] na Paris site na 1969 ruo 1972. [1]
Ọrụ
[dezie | dezie ebe o si]Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na Paris, ọ laghachiri na Central African Republic ma rụọ ọrụ dị ka onye nyocha etiti nke njem ụgbọ njem na Ministry of Transportation and Civil Aviation site na 1972 ruo 1975. [2] Bokassa họpụtara ya ka ọ bụrụ osote onye minista na-ahụ maka ụgbọ ala steeti na 1 Jenụarị 1975. Otú ọ dị, a chụrụ ya n'ọrụ na 24 September site na osote onye minista mgbe ọ kwusịrị mwepụ nke Louis Alazoula na gọọmentị. [1] [4] Na February 1976, gọọmentị nwụchiri Fayanga maka ịbụ ndị ikwu nke otu n'ime ndị kpara nkata ọchịchị na-ada ada, François Kossi. Ka o sina dị, a tọhapụrụ ya wee jee ozi dị ka onye odeakwụkwọ nke steeti na ndị isi oche na-ahụ maka ego nkwụnye ego na nhazi nhata maka ngwaahịa ugbo na Council of Central African Revolution na 4 Septemba 1976. [1] [3]
Mgbe ọchịchị Bokassa dara, Fayanga ghọrọ onye na-eso Patasse wee sonye na pati MLPC wee bụrụ onye otu ụlọ ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya. [1] Ọ rụkwara ọrụ dịka onye isi njikwa ọnụahịa na 1982. [5] Otú ọ dị, a nwụchiri ya na Lucienne Patassé na Agnes Mbaikoua na Maachị 1982 mgbe mgbalị ọchịchị ndị ahụ dara ada . Ọ hapụrụ MLPC wee sonye na PSD na 4 Ọktoba 1991. Patasse họpụtara Fayanga ka ọ bụrụ onye nyocha njem na 1994. [1] [3] Na mmalite 1990s, a maara ya maka ịkwado multipartyism. [5]
N'okpuru ọchịchị Bozize, Fayanga ghọrọ onye nnọchi anya Central African Republic na Republic of Congo na 2004 ma nọrọ na Brazzaville na 25 Maachị 2005. [5] [1] Ọ nọrọ n'ọkwa nnọchiteanya ruo 2021. [2]
Ọnwụ
[dezie | dezie ebe o si]Ọnọdụ ahụike Fayanga dara na 31 Jenụwarị 2021, mere ka ebuga ya na Paris maka nlekọta ahụike siri ike. Ọ nwụrụ na 5 February 2021 na La Rochelle. [5] E buuru ozu ya wee lie na Bangui na 25 February 2021. Ọ bụ Faustin-Archange Touadéra na Chargé d'Affaires nke Equatorial Guinea Embassy na Bangui, Benjamin Obama Eworo Mangue gara olili ya. [6]
Ndụ onwe onye
[dezie | dezie ebe o si]Fayanga lụrụ ugboro abụọ. Ebe mbụ ya bụ Maazị Aguide, ọ mụtakwara ụmụ atọ. Mgbe e mesịrị, ọ lụrụ Louis Alazoula na di na nwunye ahụ nwere ụmụ abụọ. [3]
Ihe nrite
[dezie | dezie ebe o si]Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]- 1 2 3 4 5 6 7 Bradshaw (2016). Historical Dictionary of the Central African Republic (Historical Dictionaries of Africa). Lanham: Rowman & Littlefield. Bradshaw, Richard; Rius, Juan Fandos (2016). Historical Dictionary of the Central African Republic (Historical Dictionaries of Africa). Lanham: Rowman & Littlefield. p. 260.
- 1 2 3 Yongo. Centrafrique : Dernier hommage rendu à l’Ambassadrice de la RCA auprès du Congo Marie-Charlotte Fayanga. rjdhrca.org. RJDH. Archived from the original on 27 March 2024. Retrieved on 27 March 2024.Yongo, Judicael. . rjdhrca.org. RJDH. Retrieved 27 March 2024.
- 1 2 3 4 Zembrou. HOMMAGE A MADAME MARIE-CHARLOTTE FAYANGA par Félix Yepassis-Zembrou. centrafrique-presse.over-blog.com. Centrafrique Presse. Retrieved on 27 March 2024.Zembrou, Félix Yepassis. "HOMMAGE A MADAME MARIE-CHARLOTTE FAYANGA par Félix Yepassis-Zembrou". centrafrique-presse.over-blog.com. Centrafrique Presse. Retrieved 27 March 2024.
- ↑ Simbi. Centrafrique: Louis Alazoula 1937 - 2008. centrafriqueledefi.com. Centrafrique le Defi. Archived from the original on 27 March 2024. Retrieved on 27 March 2024.
- 1 2 3 4 Kombo. Diplomatie : la doyenne Marie Charlotte Fayanga a tiré sa révérence. adiac-congo.com. Agence D'Information D'Afrique Centrale. Retrieved on 27 March 2024.Kombo, Fiacre. "Diplomatie : la doyenne Marie Charlotte Fayanga a tiré sa révérence". adiac-congo.com. Agence D'Information D'Afrique Centrale. Retrieved 27 March 2024.
- ↑ Oficina de Información y Prensa de Guinea Ecuatorial. El Embajador en República Centroafricana firma en el libro de condolencias por Marie Charlotte Fayanga. guineaecuatorialpress.com. Guinea Ecuatorial Press. Retrieved on 27 March 2024.