Gaa na ọdịnaya

Menna Elfyn

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Menna Elfyn FRSL, FLSW ( Iye n'afọ 1952) bụ onye Welsh na-ede uri, onye na-ede egwuregwu, onye na-eso akwụkwọ, na onye nchịkọta akwụkwọ nke na-ede akwụkwọ na Welsh.  A jara ya mma ma agụa ya n'ọtụtụ ebe.  A gida ya maka egwu ya dị ka onye na-eme ihe gbasara aha Welsh.[1]

Ihe ndị mere n'oge gara aga

[dezie | dezie ebe o si]

N'ime afọ 1970 na 1980, Menna Elfyn bụ onye otu na oge ụfọdụ onye ọrụ nke Cymdeithas yr Iaith Gymraeg.  A fim ya ugboro abụọ maka nnupụisi obodo.[1]  Ọ iro ihe isi ike nke ịbụ onye a manyere ikwu okwu n'Asụsụ Bekee nye ndị na-eso ya mgbe ha letara ya n'ịchọpụta ya..[1]John Briggs (2012). 25/25 Vision: Welsh Horizons Across 50 Years. Institute of Welsh Affairs, 18. ISBN 978-1-904773-65-8. John Briggs (2012). 25/25 Vision: Welsh Horizons Across 50 Years. Institute of Welsh Affairs. p. 18. ISBN 978-1-904773-65-8.</ref>

Elfyn gbakwunyela ibe iri nke uri na akwụkwọ akwụkwọ iri na abụọ ọzọ.  O dekwara egwuregwu egwuregwu maka ikpo okwu, egwuregwu redio isii maka BBC, na egwuregwu egwuregwu na ọtụtụ ihe ngosi maka ngosi.  Ya na John Rowlands nwa aka dezie The Bloodaxe Book of Modern Welsh Poetry, nke meri nke nke Poetry Book Society.[1]  O ritere ọtụtụ ihe nrite maka ọrụ ya, ihe nrite Creative Arts iji dee akwụkwọ gbasara ọrịa (Cwsg: am dro yn__kon____kon__kon__).

Mgbe Elfyn uri ya chirira Eucalyptus, (Gwasg Gomer, 1995), Tony Conran ikike ya dị ka "onye Welsh mbụ na-ede uri n'ime afọ 1500 nke a maara ọrụ na akara Wales. " O toro otu nke abụọ ya, Cell Angel (1996).).

Arụ ọrụ n'asụsụ iri na play, Italian, Spanish, Portuguese, na Lithuanian.  Ọ bụ onye edemede nke Masters Program na Creative Writing na Trinity University College, Carmarthen, na onye edemede na Mahadum Swansea .

Elfyn bi na Llandysul.  Nwa ya nsogbu, Fflur Dafydd, bụ onye edemede na onye egwu.

Ọrụ ndị e bipụtara

[dezie | dezie ebe o si]

Abụ uri

[dezie | dezie ebe o si]
  • Mwyara, Gwasg Gomer (1976) ,   
  • Stafel atụrụla Aros, Gwasg Gomer (1978) ,   
  • Tro'r Haul Arno, Gwasg Gomer (1981) ,   
  • Mynd Lawr i'r Ne__hau____hau____hau__, Gwasg Gomer (1985) ,   
  • Aderyn Bach limit Llaw: cerddi 1976-90, Gwasg Gomer (1990) ,   
  • Eucalyptus, Gwasg Gomer (1995)
  • Cell Angel, Bloodaxe Books (1996)
  • Cusan Dyn Dall/ Blind Man's Kiss, Bloodaxe Books (2001)
  • N'ihi ya, ọ bụ Gwasg Gomer (2005) ,   
  • Ha na-eme ka Nam. Perfect Blemish, Bloodaxe Books (2007) ,   
  • Er dy fod , Gwasg Gomer 2007 (akwụkwọ maka ndị na-amụ / ịmụ asụsụ)
  • Merch Perygl: Cerddi 1976-2011 (Gomer Press, 2011)
  • Ịnọ ụja (Bloodaxe, 2012)
  • Bondo (Bloodaxe, 2017)
  • Edited, ya na John Rowlands: The Bloodaxe Book of Modern Welsh Poetry (Bloodaxe, 2003)

Nkwupụta

[dezie | dezie ebe o si]
  • Optimist Absoliwt: Cofiant Eluned Phillips (akụkọ ndụ nke Eluned Phillips) (Gomer Press, 2016)
  • Cwsg: am dro yn__ilo____ilo____ilo__ (nke Sarah Williams sere) (Gomer Press, 2019)

Ọrụ ndị ọzọ

[dezie | dezie ebe o si]
  • Red Lady of Paviland Ọrụ ya na onye na-ede egwu Andrew Powell, onye nduzi egwu Craig Roberts na Burry Port Town Band, nke etiti ya ga-abụ ọrụ ọhụrụ Menna na Andrew 'Y Dyn Unig' (The Lonely Man).
  • Menna Elfyn (ed.) Cyfrinachau nke Eluned Phillips (Honno, 2021)
  • Nnukwu ihe nrite maka Mpịakọta nke Abụ (Stafel ale Aros), Wrexham National Eisteddfod. (1977)
  • Onye otu Gorsedd maka onyinye na Welsh Literature. (1995)
  • Onye na-ede uri maka ụmụaka nke Wales (2002)
  • Ihe nrite Creative Wales (2008)
  • Anima Istranza Foreign Prize for Poetry (2009)
  • Ihe nrite nke Arts Council maka 'Aderyn Bach__wol____wol____wol__
  • Longlisted maka akwụkwọ nke afọ, ' Cusan Dyn Dall/ Blind Man's Kiss

Menna Elfyn onye otu Royal Society of Literature na 2015. [1] N'afọ 2018, ọ ọrụ onye otu Learned Society of Wales . [2]

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1 2 John Briggs (2012). 25/25 Vision: Welsh Horizons Across 50 Years. Institute of Welsh Affairs, 18. ISBN 978-1-904773-65-8. 
  2. Wales. Menna Elfyn (en-US). The Learned Society of Wales. Retrieved on 2023-08-22.

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]