Mmụọ na-abọ ọbọ

[1] N'abụ ifo na past ọdịnala, a na-ekwu na ihe na-ịbọ obọ ma ọ bụ ike na-aba obọ bụ ike nke onye anwụ nke si na Ndụ mgbe ọ nwụsịrị na-alọta ụbọ maka ọnwụ obi , nke na-ekere alaka ma ọ bụ nke na- Home ezi. N'ọdịbendị ụfọdụ ebe olili ozu na olili ozu ma ọ bụ emee ọkụ dị mkpa, a ọkụ iwere ike ndị a na-abọ ụbọ dị ka ike na-eche obi ụtọ nke ndị a na-enyeghị olili oli oolu kwesịrị.
Ọdịbendị
[dezie | dezie ebe o si]Echiche nke mmụọ na-achọ ịbọ ọbọ maka mmerụ ahụ ọ tachiri obi dị ka onye dị ndụ laghachiri n'oge ochie ma bụrụ akụkụ nke ọtụtụ ọdịbendị. Dị ka akụkọ mgbe ochie na nkwenkwe ndị dị otú ahụ si kwuo, ha na-agagharị n'ụwa nke ndị dị ndụ dị ka mmụọ na-enweghị obi iru ala, na-achọ ka e dozie mkpesa ha, ma nwee ike ọ gaghị enwe afọ ojuju ruo mgbe ha nwere ihe ịga nke ọma n'inye ndị gburu ha ma ọ bụ ndị na-emekpa ha ahụ ahụhụ ahụhụ ahụhụ ahụhụ.[2]
N'ọdịbendị ụfọdụ, ndị na-agụ na-abọ obọ na- see ụmụ , a na-ekwu na ha bụ ụmụ anụmanụ a na-emeso n ụzọ na-arọ ezi n'oge ndụ ha. Ụmụ ma anụmanụ ọ bụ ụmụ anụmanụ dị otú ahụ nwere ike ịnwụ n'ihe ize ndụ ma ọ bụ nhọrọ ha tachiri obi nwere ike iketa anwụ n'oge site na mmeso ihe ma ọ bụ mmekpa ahụ ha na-ata..
Ịchụpụ ihe na ime udo so n'omenala ihe na nke ndị mmadụ na ibe ya nke eke dị iche iche iche na-eme n'ihe gbasara akụrụngwa na-abọ obọ. Ìgwè Ndị Ache nke dị n'ebe ugwu na Paraguay sere ozu ndị agadi ọkụ e chere na ha nwere ikike ndị dị ize ndụ kama inye ha olili ozu omenala.[1] N'ịbụ ebe e gburugburu onye ahụ ma tụfuo ozu ahụ n'ụzọ na-eme ememe, ike ikepụta ozu ahụ ma lie ya ọzọ dị ka emee olili ozu kwesịrị ikpe si dị iji mee ka ike ahụ dị. Nhọrọ ọzọ bụ ịta nnu ma ike ihenụ (ọkpụkpụ) ọkụ.
Mgbasa ozi
[dezie | dezie ebe o si]E sere ndị na-amụ na-abọ obụ n'ọtụtụ ihe nkiri nke oge a nke mba dị iche dị ka Candyman, The Grudge, The Pit and the Pendulum, Mostly Ghostly: Who Let the Ghosts Out?Mostly Ghostly: ,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,፣ ParaNorman, Ragini MMS, Stree, Dark Shadows and the Troublesome Night, yana usoro ike Spooky Valentine, Spooky Nights, Charmed, Ghost Whisperer, Supernatural na ihe nkiri telivisheneng na-ewu ewu nke Thai Raeng Ngao na usoro K-television Hotel Del Luna. Ha bụkwa akụkụ nke akwụkwọ nke akwụkwọ dị ka Tamir Triad na Tamsin, akwụkwọ na-atọ ọchị dịka onye Gentleman Ghost, usoro animated dị ka Danny Phantom na egwuregwu egwu dịka Chzo Mythos. N'ikpeazụ, e see , onye a na-achịkwa nke a na-akpọ Vengeful Spirit na egwuregwu vidio MOBA Dota 2.
Ihe Nlereanya
[dezie | dezie ebe o si]- Madam Koi Koi bụ mmụọ nke onye nkuzi ụlọ akwụkwọ nwanyị n'akụkọ ifo obodo Afrịka nke na-aga ụlọ akwụkwọ obibi mgbe ụfọdụ ụmụ akwụkwọ kpatara ọnwụ ya.
Rom oge ochie
[dezie | dezie ebe o si]- Lemur n'Akụkọ ifo ndị Rom bụ mmụọ na-agagharị agagharị na nke na-abọ ọbọ nke ndị na-enweghị olili ozu kwesịrị ekwesị, ememe olili ofu ma ọ bụ ofufe ịhụnanya site n'aka ndị dị ndụ.
Gris oge ochie
[dezie | dezie ebe o si]- Keres (Κῆρες), mmụọ nke ọnwụ ime ihe ike ma ọ bụ obi ọjọọ n'Akụkọ ifo ndị Gris
- Vrykolakas, ihe e kere eke yiri zombie
United Kingdom
[dezie | dezie ebe o si]- Green Lady, mmụọ nwanyị na-enweghị ntụsara ahụ kwuru na ọ na-agagharị n'ebe ụfọdụ na Scotland dị ka Crathes Castle, Knock Castle (Isle of Skye) na Ashintully Castle. N'akụkọ ụfọdụ, e gburu ya n'uwe na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, mgbe ahụ, otu onye na-eje ozi na-etinye ya n'ime anwụrụ ọkụ. A na-ekwu na a ka na-anụ nzọụkwụ ya ka ọ na-agagharị n'ụlọ ahụ n'ụzọ mwute.
Ebe Ọwụwa Anyanwụ Europe
[dezie | dezie ebe o si]- Drekavac
- Kukudh
- Lugat
- Moroi
- Strigoi
- Strzyga
Omenala ndị Juu
[dezie | dezie ebe o si]- Dybbuk, mmụọ ọjọọ nke nwere ndị dị ndụ
China na Vietnam
[dezie | dezie ebe o si]- Mogwai, a vengeful ghost or demon in Chinese mythology
- Nü gui, (Chinese: 女鬼; pinyin: nǚ guǐ; lit. 'female ghost') a vengeful female ghost of Chinese folklore. She appears with untied hair.
- Yuan gui (Chinese: 冤鬼; pinyin: yuān guǐ; lit. 'ghost with grievance'), the spirits of persons who have died wrongful deaths[3]
India
[dezie | dezie ebe o si]Japan
[dezie | dezie ebe o si]- Onryō, aha a na-akpọkarị n'akụkọ ọdịnala ndị Japan maka ndị mmụọ (yūrei) na-alọta site na pọgatrị maka ihe ọjọọ e mere ha n'oge ndụ ha. Onryō na-abụkarị ụmụ nwanyị ma na-egosipụtakarị onwe ha n'ụzọ anụ ahụ kama n'ụdị spectral.
- Funayūrei (船幽霊 ma ọ bụ 舟幽霊, lit. "mmụọ ụgbọ mmiri"), ndị mmụọ nke ghọrọ mmụọ na-abọ ọbọ n'oké osimiri. A kpọtụrụ ha aha n'akụkọ ọdịnala nke mpaghara dị iche iche nke Japan.
- Goryō, ụdị mmụọ ụfọdụ, na-abụkarị mmụọ nke ndị nwụrụ n'ihi okwukwe ha, site na Akụkọ ifo ndị Japan
- Kuchisake-onna, mmụọ nke nwanyị di ya merụrụ ahụ
Latin America
[dezie | dezie ebe o si]- Dama Branca, nke a makwaara dị ka Mulher de Branco, nke pụtara 'Nwanyị Na-acha Ọcha' na Portuguese, bụ mmụọ nke nwa agbọghọ nwụrụ site na ịmụ nwa ma ọ bụ ihe ike na akụkọ ifo Brazil.
- Corpo-Seco ('Ozu kpọrọ nkụ'), bụ mmụọ nke nwoke nke dị oke njọ mgbe ọ dị ndụ Chineke na Ekwensu jụrụ mkpụrụ obi ya ya, ya mere a bụrụ ya ọnụ ka ọ na-enye ndị dị ndụ nsogbu dị ka ozu nwụrụ anwụ n'akụkọ ifo Brazil.
- La Llorona, nke a makwaara dị ka 'Nwanyị Na-akwa ákwá'; nwere ike ịbụ mmụọ nwanyị si Mexico nke mikpuru ụmụ ya n'ihi na di ya ghọgburu ya na nwanyị ọzọ wee hapụ ya.
- La Sayona, mmụọ nwanyị nke kwenyere na di ya na nne ya nwere mmekọahụ na Venezuela na Colombia
- Patasola, mmụọ nwanyị si South America nke na-apụta dị ka nwanyị mara mma. Ọ na-adọta ndị ikom ma dọta ha n'ime oké ọhịa, ebe ọ na-aghọ anụ ọhịa ma rie nwoke ahụ.
- Sihuanaba, mmụọ nwanyị nke nwere mmekọahụ ma wakpo ndị ikom na-ekwesịghị ntụkwasị obi na El Salvador na Guatemala
- Silbón, nwa okorobịa gburu nna ya mgbe nna ya dinara nwunye onye ntorobịa ahụ n'ike. Nna nna ya wee bụrụ ya ọnụ ka o jiri ọkpụkpụ nna ya na-agagharị n'ụwa ruo mgbe ebighị ebi, ya mere mmụọ nke onye ntorobịa ahụ na-egbu ndị mmadụ ma ọ bụrụ na ha eme ihe dị ka ndị ikom merụrụ ya ahụ, ọkachasị ndị inyom na ndị aṅụrụma.
- Tulevieja mmụọ nwanyị si Panama na Costa Rica yiri Llorona si Mexico bụ nwa agbọghọ mara mma nke a bụrụ ọnụ na ọ ga-awagharị ma chọọ nwatakịrị ọ gbahapụrụ n'akụkụ osimiri ruo mgbe ebighi ebi. Dị ka ntaramahụhụ, a gbanwere ya ka ọ bụrụ anụ ọhịa jọgburu onwe ya nke nwere nku ụsụ, ara na-agbapụta, mkpịsị ụkwụ na ụkwụ nwere ntutu, ihu jupụtara na oghere ntutu, ntutu ọhịa, ma na-eyi okpu tule ochie.
Ebe Ugwu America
[dezie | dezie ebe o si]- Chindi, mmụọ na-abọ ọbọ nke na-akpata ájá ekwensu n'Akụkọ ifo Navajo
Ndịda Ọwụwa Anyanwụ Eshia
[dezie | dezie ebe o si]- Dambir ow, n'akụkọ ifo nke Ndị Asmat nke ọdịda anyanwụ New Guinea, bụ mmụọ nke ụmụ nwanyị na-anwụ n'ịmụ nwa. Onye na-ahụ maka ụmụ mmadụ bụ Jan Pouwer dere na ha nwere "ọdịdị na-atụ egwu, imi dị nkọ, ezé dị nkọ, mbọ ogologo, na anya dị ka ntutu ha. Ha na-abọ ọbọ n'ahụ ndị mmadụ site n'ibuga ha n'okpuru ụwa, ebe ha na-eji ogwu ata ha ahụhụ ruo ọnwụ".[8]
- Krasue (Thai), nke a maara dị ka Ap (Khmer) na Cambodia, dị ka Kasu na Laos, na Palasik, Kuyang, na Leyak na Indonesia, mmụọ nwanyị na-eme njem n'abalị nke akụkọ ọdịnala Ndịda Ọwụwa Anyanwụ Eshia
- Phi Tai Hong (Thai), mmụọ na-enweghị ntụsara ahụ nke onye nwụrụ n'ike ma ọ bụ n'ụzọ obi ọjọọ n'akụkọ ọdịnala Thai
- Phi Tai Thang Klom, nke a makwaara dị ka Phi Tai Thong Klom, bụ mmụọ iwe nke nwanyị dị ime nke gburu onwe ya mgbe onye ọ hụrụ n'anya raara ya nye ma gbahapụ ya.
- Suanggi, mmụọ ọjọọ n'akụkọ ọdịnala nke Àgwàetiti Maluku, Indonesia
- Sundel bolong, n'akụkọ ifo ndị Indonesia, bụ mmụọ nke nwanyị nwụrụ mgbe ọ dị ime ma mụọ nwa n'ili ya ka nwa ahụ wee si n'azụ ya pụta, ebe o nwere nnukwu ọnyá.[9]
- Uwe Gombel, mmụọ nke nwanyị na akụkọ ifo Indonesia. A na-ekwu na ọ na-atọrọ ụmụaka.
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Mmụọ Mmụọ
- Mmụọ na omenala ndị China
- Mmụọ na omenala Vietnamese
- Hun na po
- <i id="mwAY4">Ju-on</i> (franchise)
- Onye Nlaghachi
- Yotsuya Kaidan
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si].mw-parser-output .reflist{margin-bottom:0.5em;list-style-type:decimal}@media screen{.mw-parser-output .reflist{font-size:90%}}.mw-parser-output .reflist .references{font-size:100%;margin-bottom:0;list-style-type:inherit}.mw-parser-output .reflist-columns-2{column-width:30em}.mw-parser-output .reflist-columns-3{column-width:25em}.mw-parser-output .reflist-columns{margin-top:0.3em}.mw-parser-output .reflist-columns ol{margin-top:0}.mw-parser-output .reflist-columns li{page-break-inside:avoid;break-inside:avoid-column}.mw-parser-output .reflist-upper-alpha{list-style-type:upper-alpha}.mw-parser-output .reflist-upper-roman{list-style-type:upper-roman}.mw-parser-output .reflist-lower-alpha{list-style-type:lower-alpha}.mw-parser-output .reflist-lower-greek{list-style-type:lower-greek}.mw-parser-output .reflist-lower-roman{list-style-type:lower-roman}
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Akwụkwọ Violent Death Thai
- Kpachara anya maka ndị mmụọ ọjọọ nke China
- Thailand, Ụdị Mmụọ na Mmụọ Thai
- ↑ Kwon (2008). Ghosts of War in Vietnam. Cambridge: Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-88061-9.
- ↑ Jerrold E. Hogle (4 December 2014). The Cambridge Companion to the Modern Gothic. Cambridge University Press, 216–. ISBN 978-1-316-19435-5.
- ↑ Kong Zhiming (孔志明) (1998). 左傳中的厲鬼問題及其日後之演變 (The ideas of vengeful spirits in the Zuo Zhuan and later developments) (zh). Archived from the original on 2 November 2013. Retrieved on 4 March 2013.
- ↑ Janet Chawla (1994). Child-bearing and culture: women centered revisioning of the traditional midwife : the dai as a ritual practitioner. Indian Social Institute.
- ↑ Cheung (2006). The Element Encyclopedia of the Psychic World. Harper Element. ISBN 978-0-00-721148-7.
- ↑ Fane (1975). "The Female Element in Indian Culture". Asian Folklore Studies 34 (1). DOI:10.2307/1177740.
- ↑ Bane, Theresa (2010). "Chedipe", Encyclopedia of Vampire Mythology. McFarland, 47–8. ISBN 978-0-7864-4452-6.
- ↑ Jan Pouwer (2010). Gender, Ritual and Social Formation in West Papua: A Configurational Analysis Comparing Kamoro and Asmat. Brill, 123. ISBN 978-90-04-25372-8.
- ↑ Clifford Geertz (1976). The religion of Java. University of Chicago Press. ISBN 978-0-226-28510-8.