Mmiri nke ipecac
Syrup nke Ipecac (/ ˈɪpɪkæk/), ma ọ bụ nanị ipecac, bụ ọgwụ a na-ejikarị dị ka ihe na-atụ anya (maka obere doses) yana emetic (maka nnukwu doses). A na-enweta ya site na saịtị nke rhizome akọrọ nke mgbọrọgwụ nke osisi ipecacuanha (Carapichea ipecacuacuanha), nke nwere ike nweta. Ọ dịghị mkpa ịṅụ ọgwụ mgbe niile.
akpan akpan, a na-ewere ịgbọ agbọ siri ike nke ipecac na-akpata ngwa ngwa dị ka iji dị mkpa maka nsí a na-eri n'ịsọ ruo ọtụtụ afọ. Otú ọ dị, nnyocha e mere n'oge na-adịbeghị anya (gụnyere nchọpụta zuru ezu na 2005) egosila na a na-egosi na ipecac adịghị arụ ọrụ iji belata nsị karịa mmetụta adsorption nke coal na-arụ ọrụ n'ọnụ (nke bụ saịtị nke eriri afọ na-ejikọta ya na mmiri). Enwere ike iji Ipecac na-agwọ ọrịa esophagitis siri ike na oyi oyi oyi, ma a pụkwara iji ya na-agwọ ọgwụ ndị na-ere ahịa. N'ihi iji ọgwụ ọjọọ eme ihe dị ka emetics (gụnyere emetics), American Society of Health-System Pharmacists (ASHP) na-adụ ọdụ na "Ipecac sirop adịghị akwado maka iji ọgwụ ndị ọzọ ma ọ bụ kemịkal mgbe niile.""[1]
A na-emekarị Ipecac site na ịṅụ mmanya na-aba n'anya nke osisi ipecacuanha. A na-ejikarị glycerin, shuga (syrup), na methylparaben agwakọta ihe a na-ewepụta. Ihe ndị na-arụ ọrụ bụ alkaloids osisi, cephaeline, na methyl-cephaeline (emetine). [2]
Ojiji
[dezie | dezie ebe o si]
A na-eji Ipecac mee ihe na ngwakọta ụkwara dị ka ihe na-atụ anya ma ọ bụ emetic site na 18th ruo mmalite narị afọ nke 20. Dịka ọmụmaatụ, a na-eji ipecac na opium mepụta ntụ ntụ Dover, nke e ji mee ihe n'ụdị sirop.
N'afọ 1965, nchịkwa nri na ọgwụ ọjọọ (FDA) kwadoro 1 ounce sirop nke ipecac dị ka ọgwụ. Ndị American Academy of Pediatrics, American Association of Poison Control Centers, American Medical Association, na bọọdụ ndụmọdụ ahụike nke FDA kwadoro ya..[3]
Ntuziaka ugbu a nke American Academy of Pediatrics nyere, agbanyeghị, na-adụ ọdụ megide iwepụ sirop ipecac ọ bụla n'ụlọ gị.[1] Ebipụtala ọtụtụ mkpakọrịta ndị na-egbu egbu na akwụkwọ, na-atụ aro na e kwesịghị iji ya mee ihe dị ka ọgwụgwọ mbụ maka ọtụtụ ndị mmadụ, ebe ọ bụ na ọ dịghị ihe àmà na-egosi na sirop nke ipecac emewo ka nsonaazụ nke ọnọdụ ahụ dịkwuo mma. Ọzọkwa, ịṅụbiga mmanya ókè nke ipecac na mberede nwere ike ime mgbe onye ọrịa nọ n'ụlọ ọgwụ.[3] Mgbe ị na-agwọ ndị mmadụ na-egbu egbu n'ụlọ ọgwụ, ọ ga-ekwe omume ịnweta nchọpụta dị iche mgbe ị na-enye sirop nke ipecac, nke nwere ike ịgbakwunye mgbaàmà ndị ọzọ..
[4] Nnyocha 2005 mere nke kọmitii sayensị na-akwado nke Health Resources and Services Administration chọpụtara na ọ bụ naanị otu onye ka enwere ike ịhụ n'ime afọ ahụ. Nnyocha ahụ tụrụ aro na ojiji nke sirop ipecac dị iche, a na-agwọkwa ndị ọrịa ahụ n'ụzọ dị nchebe ma dị irè karị. Na mgbakwunye na nke a, mmetụta ndị ọzọ nwere ike ime, dị ka ụra, nwere ike ịme mgbagwoju anya na mmetụta nke otu ahụ, na-eme ka nchọpụta ahụ dịkwuo mgbagwoju anya. Enwere ike iji Ojiji nke ipecac mee ọgwụgwọ ndị ọzọ (dịka ọmụmaatụ, ịkwọ mmiri, ịgba mmiri, ma ọ bụ ịsa ọnụ) ma ọ bụ enwere ike iji ya gwọọ ọrịa ndị ọzọ.
Iji ya eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi
[dezie | dezie ebe o si]Ndị na-ata ahụhụ bulimia nervosa ejirila Ipecac mee ihe dị ka dị isi beta ibu site na ịgbọ agbọ. Emeela ya ugboro ugboro iji merụọ ahụ ahụ, nke nwere ike ibute ọnwụ onye ọrụ.[1] Blame it on you ipecac eme ihe n'twa na-ejieji ezi maka death nke onye na-ange egwu Karen Carpenter na 1983 onye na-na-na-anarexia nervosa. [2] Ọ dịkwa ka ọrịa Munchausen.[5]
Usoro nke ọrụ
[dezie | dezie ebe o si]Isi ọrụ nke ipecac bụ alkaloids, emetine (methylcephaeline) na cephaeline. Ha abụọ dị na mpaghara mucosa gastric na n'etiti saịtị ahụ, ha na-akpali mpaghara chemoreceptor medullary nke na-akpata vomiting.
Ịkwụsị
[dezie | dezie ebe o si]Achọpụtara na Ipecac nwere uru ahụike dị nta, ọ naghịkwa arụ ọrụ n'iwepụ ihe ndị na-egbu egbu n'ahụ. A kwụsịrị ya na mbụ n'ihi mmepụta mmepụta na enweghị ihe ndị a na-emepụta. Dị ka ASHP na-adụ ọdụ: "A naghịzi atụ aro Ipecac syrup maka nlekọta oge niile nke ọgwụ ma ọ bụ kemịkal ndị ọzọ na-eri n'èzí. " Humco na Paddock Laboratories, ụlọ ọrụ abụọ ikpeazụ na-aga n'ihu na-emepụta ipecac syrup, ha abụọ kwụsịrị mmepụta na 2010. [6]
Nkwupụta ọnọdụ a kpọtụrụ aha nke ukwuu na-akọwa nkọwa dị oke mkpa nke ịdị irè ya:
N'ọmụmụ nnwale, ọnụọgụ nke akara nke ipecac wepụrụ dịgasị iche iche ma belata ka oge na-aga. Enweghị ihe akaebe sitere na nyocha ahụike na ipecac na-eme ka nsonaazụ nke ndị ọrịa nwere nsí ka mma na nlekọta ya na ngalaba mberede kwesịrị ịhapụ. Enweghị data zuru oke iji kwado ma ọ bụ wepu nchịkwa ipecac n'oge na-adịghị anya mgbe a gbasịrị nsí. Ipecac nwere ike igbu oge n'ịchịkwa ma ọ bụ belata ịdị irè nke icheku ọkụ, ọgwụ mgbochi ọnụ, na ịgba mmiri zuru ezu. A gaghị enye Ipecac onye ọrịa nke nwere ọkwa dị ala ma ọ bụ na-achọghị ịma ihe ma ọ bụ onye riri ihe na-emebi ihe ma ọ dị hydrocarbon nke nwere nnukwu ọchịchọ.[7]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Ihe na-emegide ndị na-emetụta ọbara
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Ipecac Syrup. Discontinued Drug Bulletin. Archived from the original on 2014-12-16. Retrieved on 2014-12-16.
- ↑ (31 January 2023) "Ipecac", StatPearls [Internet].. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing.
- ↑ Galton. "New Lifesaver For Your Medicine Chest", Parade, 1966-01-09. Retrieved on 2015-06-04.
- ↑ (2005) "Guideline on the use of ipecac syrup in the out-of-hospital management of ingested poisons". Clinical Toxicology 43 (1): 1–10. DOI:10.1081/CLT-200046735. PMID 15732439.
- ↑ (November 2003) "The demise of ipecac". Pediatrics 112 (5): 1180–1. DOI:10.1542/peds.112.5.1180. PMID 14595066.
- ↑ Ipecac Syrup. Discontinued Drug Bulletin.
- ↑ (1997) "Position statement: ipecac syrup. American Academy of Clinical Toxicology; European Association of Poisons Centres and Clinical Toxicologists". Journal of Toxicology. Clinical Toxicology 35 (7): 699–709. DOI:10.3109/15563659709162567. PMID 9482425.