Gaa na ọdịnaya

Mores

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Akwụkwọ ụmụaka nke narị afọ nke iri na itoolu gwara ndị na-agụ ya na ndị Dutch bụ "agbụrụ na-arụsi ọrụ ike", nakwa na ụmụaka Ndị China "na-erube isi nye ndị mụrụ ha".

Mores (/ˈmɔːreɪfrom'">z/, mgbe ụfọdụ /ˈmɔːriːz/; [1] site na mōrēs la, ụdị otutu nke otu Templeeti:Wikt-lang, nke ụdị "mmere, ojiji, ma ọ bụ omume") bụ ihe mmadụ na ibe ya nke a na-eme otuewere mmadụ ma ọ bụ omume na-eme [2] bụ omume nke otu Templeeti: Wikt-lang, nke ụdị "mmere, ojiji, ma ọ bụ omume") bụ ihe mmadụ na ibe ya nke a na-eme otuewere mmadụ ma ọ bụ omume na-egosi.  na-anabataghị n'ime ime ọ elala..[1]

William Graham Sumner (1840-1910), onye na-ahụ maka njọ na eze na United States, webatara okwu "mores" (1898) [1] na "folkways" (1906) n'ime ọha na ibe ya nke oge a..[2][3]

[4] Mores siri ike n'iche na ha na-neyn 5 n'etiti ihe ziri ezi na ihe onwunwe n'otu obodo, a ike ịta ndị mmadụ ụdị maka omume ndị arụ ha nke bụ ihe a na-ahụ n'iche obodo n'ụwa, mgbe ụfọdụ na ngwaọrụ ma ọ bụ nchụpụ.  Ihe atụ nke omenala omenala na ndị bụ omume ịgha ụgha, ụbọchị, imerụ ahụ, iji na-aba n'anya, ọgwụ eme ihe, ihe elo na-eso, asịrị, nkwutọ, ekworo, ihere ma ọ bụ ntụ maka ndị nne na nna, ihe ịga ememe olili ozu, ọchị na-agba ọsọ, ire ọkụ, ihe, were ihe mkpofu, ịpụta ihe, n'ozi na-egosi ihe, n'ozi na-egosi ihe, n'ozi na-egosi ihe, n'ozi na-egosi ihe.

Folkways bụ ụzọ iche echiche, ime ihe na mgbaàmà n'ìgwè ndị mmadụ na-ekwekọrịta ma baa uru maka ụmụ mmadụ.  A na-agbasa okporo saịtị n'ime ụzọ, ọnụ ma ọ bụ ihie, a na-ezube ya ike ihe ihe, nke ime na nke okwu nke ederede.[1]  Folkways na-ezute nsogbu nke ndụ ọha na eze;  anyị na-eche maka na usoro saịtị na akụkọ na ha n'nwere.[2]  Ihe atụ nke okporo ụzọ ndị ahụ: ejiji a na-anabata, omume, omume ọha na eze, na-anabata ahụ, ọnọdụ, ọkwa, Oge ọrụ na ụbọchị ọrụ, nke ọmụmụ - ọrịa ma ọ bụ mba ụwa n'oge ụfọdụ ọrụ, omume na omume n'Ebe ọha na eze nọ, ụlọ akwụkwọ, akwụkwọ, azụmahịa na ụlọ ọrụ, oge ememe, ememe, ọrụ na idebe onwe onye.[5]

Okwu Bekee omume sitere n'otu ụdị Latin "mōres", dị ka aha Bekee moral.  Otú ọ dị, omume, dị ka a na-eche, na-ebu ihe omume ọma.  Kama nke ahụ, ihe ike ịhụ omume ọma dị ka nke omume, nke a na-ewere dị ka dị mkpa n'ihi ihe ha, ma na-emekarị ka ọ bụrụ ụdị omume ma ọ bụ iwu omenala.  Okwu ndị sitere na ya More danico, More judaico, More veeto, Coitus more ferarum, na O tempora, o mores!.

Okwu Grik ndị yiri Latin mores bụ ethos ma ọ bụ nomos (νόμος, 'iwu').  Dị ka mkpa nke omume na omume ọma, ethos bụ ntọala nke okwu pụtara omume, ebe nomos na-enye eye -onomy, dị ka na nkà mbara igwe.

Anthropology

[dezie | dezie ebe o si]

  Nkọwa okwu nke ndị a niile na-agbasa na omenala nke omume kwesịrị ịdị n'otu ọha mmadụ, ma nke ndị ma nke ụwa, site na ndị na-egbu oge mkpa nke omenala, omume ọma ma ọ bụ isiokwu , "folkways" nke nsogbu nsogbu na eze dị manyere, mana na-agafere "folkwaws" ma ọ bụ ya na-eche na-eche omume na echiche ikpe ezi - ruo n'ime ọkụ na-eche, sị, "Folkways"  mkparị.  Omenala ndị ma ọ bụ nke nsasị ahụ nwere ike iche iche.  Ihe atụ ụfọdụ n'ime ozi olili ozu, ozi ozi na ozi;  ibi úgwù na ikpuchi ntutu na ndị mmadụ Juu, Iwu Iri Ndị, Iwu Ọhụrụ na sakramenti ma ọ bụ ihe e ji mara baputiziiz, na ehihie Protestant, Shahada, Ekpere, onyunyo, ibu ọnụ na njem ala nsso yana obi na Islam, na Nri Real.

Ọ bụ ezie na ọdịbendị zuru ụwa ọnụ bụ akụkụ nke omume nke ọha mmadụ ọ bụla (ya mores a na-akpọkwa "ihe efu zuru ụwa ọnụ"),  ụkpụrụ Omenala a kapịrị ọnụ maka otu ọha mmadụ bụ akụkụ na-akọwa ọdịbendị nke Agbụrụ ma ọ bụ mba.   Ịnagide ọdịiche dị n'etiti usoro abụọ nke omenala bụ ajụjụ nke ikike ọdịbendị.

Ọdịiche dị n'omume nke mba dị iche iche bụ isi ihe na-akpata agbụrụ, ma ọ bụ n'ihe gbasara ịtụgharị uche n'omumu nke onwe, autostereotypes.

Ụkpụrụ omenala n'otu obodo nwere ike ịgụnye ikike ala ụmụ amaala [dudoso - discusión], nsọpụrụ, nsọpụrụ nwa, iwu omenala na iwu omenala mba ụwa nke  na-emetụta mba ndị nwere ike ọ gaghị edepụta ụkpụrụ omenala ha.   Ikike ala nke ụmụ amaala dị n'okpuru ikike ala omenala, usoro nhazi ya na omenala na ụkpụrụ.    [cita requerida] Nke a bụ ikpe na mpaghara.  Ihe atụ nke ụkpụrụ bụ omenala nke nsọpụrụ dị na obodo ụfọdụ, ebe a na-ele ezinụlọ anya dị ka isi iyi nke nsọpụrụ na omume nke  ndị òtù ezinụlọ na-atụle nsọpụrụ ezinụlọ ha.  Dịka ọmụmaatụ, ụfọdụ ndị edemede na-ekwu na Rom nwere ọnọdụ dị ùgwù, ka ha hara nhata na mmadụ, dị maka ndị yiri ibe ha (ezinụlọ na  ndị enyi) nke a nwere ike ịbụ n'ihi asọmpi maka nkwenye ọha na eze ma yabụ maka nsọpụrụ onwe onye na nke ọha na eze, n'elu okwu, egwuregwu, agha, akụ na  ụba na omume  ọma.[1]  Iji pụta ìhè, pụta ìhè, mata ma gosipụta nke a "Onye Rom nwere ike imeri "asọmpi" dị otú ahụ site n'ịtụ aka na ihe akaebe gara aga nke nsọpụrụ ha" na "Ma  ọ bụ, onye nkatọ nwere ike ịgbagha ya site na arụmọrụ mmadụ na ngosipụta ọhụrụ nke enwere ike igosi n'ụzọ doro anya".  Omenala nsọpụrụ nwere naanị ma ọ bụrụ na ọha mmadụ nwere maka ụmụ nwoke koodu a, ụkpụrụ iji kwado, ntuziaka na iwu ndị ahụ  ịgbaso, achọghị imebi iwu ndị ahụ n'ime obodo a.[6][7]

Okpukpe nke ụmụ bụ ụkpụrụ omume n'ebe ezinụlọ mmadụ nọ, dịka Fung Yu-lan na-ekwu "ihe ndabere echiche maka ọdịnala [Chinese] ọha mmadụ" na dị ka Confucious si kwụọ ụgwọ dị arọ nye ndị nne na nna ma ọ bụ onye na-elekọta ya mana omenala ya n'echiche ọzọ iji mezuo ibu ọrụ nye ndị nna nke onwe ya, yana ndị ọkà mmụta nke oge a ọ na-atụ aro [8] na-agbatị àgwà nkwanye ùgwù nye ndị ka ha, ndị ruru eru inwe nkwanye ùgwù ahụ.[9][10]

  • Ọrịa na-emetụta ọdịbendị
  • Mgbasawanye omenala
  • Euthyphro dilemma, na-atụle esemokwu nke omume nsọ na nke ụwamores
  • Habitus (mmekọrịta)
  • Nihonjinron "mores ndị Japan"
  • Ịsọpụrụ Chineke
  • Political and Moral Sociology: lee Luc Boltanski na French PragmatismPragmatism nke France
  • Ihe na-efu ịlụ ọgụ
  • Uru (nke onwe na nke ọdịbendị)

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Crossman. Folkways, Mores, Taboos, and Laws. www.thoughtco.com. Retrieved on 5 June 2022.
  2. Macionis (2010). Sociology, 7, Pearson Education Canada. ISBN 9780138002701. 
  3. Sumner (1906). in Keller: Folkways: A Study of the Sociological Importance of Usages, Manners, Customs, Mores, and Morals. Ginn, 692. 
  4. Drew (3 January 2022). 27 Examples Of Morals & Ethics (A To Z List). helpfulprofessor. Retrieved on 5 June 2022.
  5. Folkways in Sociology Meaning Definition with Example. studylecturenotes.com (9 September 2014). Retrieved on 5 June 2022.
  6. McKay (28 October 2018). Does Stoicism Extinguish the Fire of Life?. www.artofmanliness.com. Retrieved on 25 March 2021. “"A Roman could win such a "competition" by pointing to past evidences of their honor; this was a culture in which politicians shamed political opponents or bolstered the credibility of their own arguments by tearing open their tunic to reveal scars earned in defense of the republic. Or, a critic might be refuted by one's performance in a fresh showdown in which one's bona fides could be plainly demonstrated."”
  7. McKay (28 October 2018). Does Stoicism Extinguish the Fire of Life?. www.artofmanliness.com. Retrieved on 25 March 2021. “"An honor culture can only function in a society in which there is a shared code - clear rules, standards and expectations for interaction and engagement - and within a closed community of equals."”
  8. Kwan (2000). "Counseling Chinese peoples: Perspectives of Filial Piety". Asian Journal of Counseling 7 (1): 23Templeeti:En dash41. 
  9. Cong (2004). "DoctorTempleeti:En dashfamilyTempleeti:En dashpatient Relationship: The Chinese Paradigm of Informed Consent". The Journal of Medicine and Philosophy 29 (2): 149Templeeti:En dash78. DOI:10.1076/jmep.29.2.149.31506. PMID 15371185. 
  10. King (1985). "The Confucian Paradigm of Man: A Sociological View". Chinese Culture and Mental Health: 2Templeeti:En dash45.