Nahum

Nahum (/ˈneɪ.əm/ ma ọ bụ /ˈneɪhəm/; Hibru: Naḥūm) bụ onye amụma dị obere nke e dekọrọ amụma ya na Tanakh, nke a na-akpọkwa Bible Hibru na Agba Ochie. akwụkwọ ya na-abịa n'usoro oge n'etiti Mika na Habakkuk na Bible. O dere banyere njedebe nke Alaeze Ukwu Asiria, na isi obodo ya, Nineveh, n'ụdị uri doro anya.
Ndụ
[dezie | dezie ebe o si]Nke a bụ ntụgharị asụsụ: Onye-amụma Nehọm A maghị banyere akụkọ ihe mere eme Nehum. Aha ya pụtara “nkasi obi,”[1] sitere n’otu mgbọrọgwụ nke ngwaa Hibru nke pụtara “ịkasi obi.”[2] A kọwara ya dị ka o si n’obodo Alqosh (Nehọm 1:1), bụ́ nke ndị ọkà mmụta gbalịsiri ike ịmata ebe dị iche iche, gụnyere obodo Alqosh nke oge a dị n’ebe ugwu Iraq na Kapaniọm dị n’ebe ugwu Galili.[3] Otú ọ dị, ọ bụ nwa amaala Hibru nke biri n’udo n’etiti ndị Elkoshaịt. Ẹbat Nahum, emi ẹtịn̄de ẹban̄a nte “Elkoshte,” nte kiet ke otu n̄kpri Prọfet. Dị ka Jerome si kwuo, Elkosh, bụ́ obodo Nehọm, bụ obere obodo dị na Galili, [4] nke pụrụ ịkọwa aha obodo Agba Ọhụrụ a ma ama, bụ́ Kapaniọm.[5]
Nke a bụ ntụgharị asụsụ: Ihe odide Hibru kwuru na Nehọm buru amụma n’oge ochie n’ihe odide Masoret nke Nehọm 3:8-10 . Otú ọ dị, ma Septuagint na Vulgate na-ezo aka n’obodo ahụ dị ugbu a, ihe ndị ọkà mmụta na-eche na mbụ bụ na Nehọm dịrị ndụ ihe dị ka otu narị afọ tupu mgbe ahụ, tupu ebo iri ahụ na akpa Thebes efunahụ ya.[1][2] Onye Juu na-akọ akụkọ ihe mere eme na narị afọ mbụ bụ́ Flavius Josephus[3] kwuru banyere ndụ Nehọm n’oge ọchịchị Jotam. Ọkà mmụta Katọlik bụ́ Thomas Worthington kwadoro echiche a n’ihe odide ya na Bible Douay-Rheims mbụ, na-ede, sị: “Nahum buru amụma ihe dị ka afọ 50 mgbe Jona gasịrị... 135 afọ tupu e bibie Ninive.” N'echiche nke a, kama Ashurbanipal, amụma Nehum ga-abụ maka Tiglat-Pileser nke Atọ, onye weghachiri Alaeze Ukwu Neo-Asiria n'ike ụwa ma merie ọtụtụ alaeze Levant, gụnyere Aram-Damaskọs.[4] Tiglat-Pilesa dịkọrọ ndụ na ọchịchị Jotam.
Mba Ọrụ
[dezie | dezie ebe o si]
Enwere ike iwere ihe odide Nahum dị ka amụma ma ọ bụ dị ka akụkọ ihe mere eme. Otu akụkọ na-atụ aro na ihe odide ya bụ amụma e dere n'ihe dị ka 615 BCE, obere oge tupu ọdịda Asiria, ebe akụkọ ọzọ na-atụ anya na o dere akụkụ a dị ka liturgy obere oge mgbe ọdịda ya na 612 BCE.[1]
E webatara akwụkwọ ahụ na nkọwa nke onye ọkà mmụta okpukpe Reformation Calvin [2] dị ka uri zuru ezu ma mechaa: Ọ dịghị onye ọ bụla n'ime obere ndị amụma yiri ka. N'otu aka ahụ nrubeisi n'obi ike na nkwuwa okwu Nehọm ma e wezụga amụma ya bụ nkwa mgbapụta ya zuru ezu ma mechaa. Ọ dị ebube na n'ezie; ịdị ebube Nkwadebe maka mbibi nke Ninive na nkọwa ya na-ebibi na ọ bụ ịdị ukwuu na-egosipụta na ọtụtụ vivid agba na Prosses na-adọrọ mmasị perspicuty na zuru ezu. E nwere ihe na-egosi na acrostic bụ ihe ndabere nke ederede dị ugbu a. Ya mere 1:2 na-amalite na mkpụrụedemede mbụ nke mkpụrụedemede (א), amaokwu 3b ('na whirlwind") na mkpụrụedemedo nke abụọ (ב), amaokwu 4 na nke atọ (ג), na ihe ndị ọzọ ruo mgbe site na iri ruo iri na isii n'ime mkpụrụedemede iri abụọ na abụọ pụtara. N'ebe ụfọdụ atụmatụ ahụ na-agbada: n'ime usoro nnyefe, ihe bụbu uri mkpụrụ akwụkwọ emebiwo ugbu a, dezigharịa ya, ma gbakwunye ya.
Nahum, na-ewere okwu sitere n'aka Mozis n'onwe ya, egosila n'ụzọ zuru oke ụdị "Ịbụ Chineke". Calvin kwuru na Nahum sere Chineke nke a ga-ahụ ọdịdị ya, na "ọ bụ site na ọhụụ ahụ a na-agaghị echefu echefu, mgbe Chineke pụtara n'ihu Mozis mgbe agbajichara mbadamba nkume ahụ. " Ọ bụ ezie na isiakwụkwọ atọ ahụ dara n'okpuru ọkọlọtọ nke thr Ọdịnala Ndị Kraịst tolitere na Judaeo gbasara ọdịdị Chineke na mmekọrịta mmadụ na nwanne ya nwoke bụ otu n'ime mba ụwa ama ama nke militarism… Ndị iro nke ndị ha na-awakpo ma na-emegbu ha na-aghọ ndị aṅụrụma na-aṅụbiga mmanya ókè;
Ili
[dezie | dezie ebe o si]A na-eche na ili Nahum dị n'ime ụlọ nzukọ dị na Alqosh, ọ bụ ezie na e nwere ebe ndị ọzọ na-abụghị Iraq nke na-azọrọ na ọ bụ "Elkosh" mbụ nke Nahum si na ya pụta. Alqosh tọhapụrụ ndị Juu ya na 1948 mgbe a chụpụrụ ha mgbe a matara Israel dị ka mba ndị Juu, ụlọ nzukọ nke ili ahụ dị ugbu a n'ọnọdụ ọjọọ, ruo n'ókè nke ili ahụ n'onwe ya nọ n'ihe ize ndụ nke mbibi. A rụziri ili ahụ n'afọ 1796. Mgbe a manyere ndị Juu niile ịgbapụ na Alqosh na 1948, e nyere otu nwoke Asiria, Sami Jajouhana, mkpịsị ugodi ígwè nke ili ahụ.[3] Ọ bụ ndị Juu ole na ole gara ebe akụkọ ihe mere eme ahụ, ma Jajouhana na-aga n'ihu na-emezu nkwa o kwere ndị enyi ya ndị Juu, ma na-elekọta ili ahụ.[4]
Ka ọ na-erule mmalite afọ 2017, ili ahụ nọ n'ụzọ dị ịrịba ama ma bụrụ nke ịrị elu nke ISIS na Iraq na-eyi egwu.[5] Otu ìgwè ndị injinia mere nnyocha nke ili ahụ wee chọpụta na ili ahụ nọ n'ihe ize ndụ nke ọdịda na-abịanụ ma nwee ike ọ gaghị adị ndụ n'oge oyi ọzọ.[6] Otu ìgwè nke ụlọ ọrụ na-enweghị uru nke US Alliance for the Restoration of Cultural Heritage ("ARCH") duziri nwetara ego dị mkpa iji mee ka saịtị ahụ kwụsie ike.[6] Mgbe ọ nwetasịrị ego dị mkpa, ARCH jikọtara aka na GEMA ART International s.r.o. nke dị na Prague, ndị ọkachamara na nchekwa akụkọ ihe mere eme na iwughachi iji mee ọrụ nkwụsi ike ozugbo.[6] N'ịgbaso nkwekọrịta ya na ndị mmekọ mpaghara, a rụchara ọrụ nkwụsi ike mbụ na Jenụwarị 2018.[7] A na-atụ anya na ọrụ nkwụsi ike ga-egbochi mmebiwanye nke ihe owuwu ahụ n'etiti afọ abụọ na atọ.[7] Site na ili ahụ na ihe owuwu gbara ya gburugburu, ARCH na-eme atụmatụ ịnakọta ego dị mkpa iji weghachite saịtị ahụ n'ụzọ zuru ezu.[7] N'abalị iri abụọ na isii n'ọnwa Eprel afọ 2019, gọọmentị United States kwupụtara na ha ga-enye $ 500,000 iji weghachi ili ahụ.[8]
Ebe ili ozu abụọ ọzọ a kpọtụrụ aha na akụkọ ihe mere eme bụ Elkesi, nso Rameh na Galili na Elcesei na West Bank.
Ememe ncheta
[dezie | dezie ebe o si]a na-asọpụrụ onye amụma Nahum dị ka onye nsọ na Iso Ụzọ Kraịst nke Ọwụwa Anyanwụ. Na Kalenda liturgical nke Ọtọdọks nke Ọwụwa Anyanwụ, ụbọchị oriri ya bụ Disemba 1 (maka ụka ndị na-agbaso Kalenda Julian ọdịnala, Disemba 1 ugbu a na-ada na Disemba 14 nke Kalenda Gregorian nke oge a). A na-echeta ya na ndị amụma ndị ọzọ dị obere na kalenda nke ndị senti nke Chọọchị Ndịozi Armenia na July 31.
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Nahum. Aboutbibleprophecy.com.
- ↑ Commentaries on Twelve Minor Prophets. Archived from the original on 2017-10-14. Retrieved on 2012-08-22.
- ↑ Jewish Shrine Defies ISIS on War's Edge. Archived from the original on 2018-03-27. Retrieved on 2018-03-27.
- ↑ An Alqosh Man Struggles to Keep a Promise to an Old Friend. chaldean.org. Archived from the original on 2011-08-13. Retrieved on 2025-05-02.
- ↑ Schwartzstein. "Surrounded by Conflict, an Ancient Synagogue Crumbles in Iraq", National Geographic, 19 February 2015. Retrieved on 20 February 2015.
- ↑ 6.0 6.1 6.2 "Progress made on saving Prophet Nahum's tomb in Iraq", The Jerusalem Post | JPost.com. Retrieved on 2018-04-23.
- ↑ 7.0 7.1 7.2 Neurink. "Hebrew prophet's tomb in Iraq saved from collapse", Al-Monitor, 2018-03-21. Retrieved on 2018-04-23. (in en-us)
- ↑ staff. US to donate $500K to restore tomb of biblical prophet Nahum in Iraq (en-US). www.timesofisrael.com. Retrieved on 2019-04-26.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Ọrụ site ma ọ bụ banyereNahumnaEbe e si nweta ya
- Nrụzigharị - Ụlọ nzukọ Al Qush na ili nke Nahum
- ihe oyiyi Ọtọdọks Nahum onye amụma na synaxarion
- Foto pụrụ iche nke ili Nahum site na Kobi Arami