Nanka
Nanka (ndị obodo a na-akpọ Nan-ka), bụ obodo ndị Igbo na-asụ na Ndịda Ọwụwa Anyanwụ Naịjirịa. Agulu dị n'akụkụ obodo ahụ n'ebe ugwu, obodo Nanka dịkwa n'akụkụ Igboukwu.
Ọnọdụ.
[dezie | dezie ebe o si]Nanka dị n'okpuru ọchịchị Orumba North nke Anambra steeti. Nhazi obodo ya bụ 6" 03' 00 North, 7" 05' 00 East.[1] Obodo gbara ya gburugburu bụ Oko, Agulu, Ekwulobia, Aguluzigbo, Isuọfia, Umuọna, na Awgbu. Nanka nwere obodo asaa: Agbiligba, Enugwu, Ifite, Amako, Umudala, Ubahu na Eti, n'usoro. Agbiligba is the head village in Nanka withteen seven major kindreds including Umuezekanagha, Umunonoakulu, Umueyisi, Umuka, Ihuowele, Umudunu, Umudim, Oka, Umueneke, Umuene, Umuezenwunne, Umuezehagba, Umuezemenari, Umuene, Umuezenyeka, Umuakuesu, Umuezechiedo.
Ndị a bụ ndị a chịkọtara na ngalaba nchịkwa ise dị ka Nanka Town Union na Chieftaincy Constitution, 2011, dị ka ndị a: Umuezeoke, Abasili 1, Abasili 2, Umudunu, Oka / Umudim.
Ihe owuwu
[dezie | dezie ebe o si]Ụlọ ọrụ ozi nke Nanka meghere mmalite narị afọ nke 20. Nanka nwere otu ahịa bụ isi, Ahịa Afor (nke a na-akpọbu Afor-Udo) nke na-azụ ahịa n'ụbọchị ahịa Afor).
Nanka nwere ụlọ akwụkwọ sekọndrị gọọmentị abụọ dị na Agbiligba [ Community High School ] Nanka village na Enugu [ Community Secondary School ] n'obodo Enugu. Nwa-Agu Primary School dị n'obodo Ifite, St.Michael Primary school dị n'ime obodo Agbiligba, Nkwo-Agu Elementary dịkwa n'obodo Agbiligb, na Enugwu Nanka Primary school.
Na 26 Mee 2012, NEROS Sports Stadium, nke Chief Poly Ike Emenike, MON, Odenigbo, Nanka, guzobere, meghere na Nanka. N'abalị iri abụọ na atọ n'ọnwa Julaị n'afọ 2012, ụlọ ọrụ ahụike zuru oke meghere na Nanka.
N'ọnwa Nọvemba afọ 2018 Federal Road Safety Commission (FRSC) meghere ụlọ ọrụ ọhụrụ (RS5.35a) na Nkwoagu Junction nke Nanka.
Ndị ama ama n'obodo
[dezie | dezie ebe o si]Obodo a emeela otu oge osote onye isi nke Mahadum Naịjirịa, Nsukka, [1] Ndị bishọp abụọ;
- Jonathan Onyemelukwe, Achịbishọp emeritus nke Province II, Anglican Communion.
- James O.C Ezeilo, prọfesọ mbụ nke mgbakọ na mwepụ na Naijiria ma na-elekarị ya anya dị ka nna nke mgbakọ napụ nke oge a na mba ahụ, osote chancellor nke ise nke Mahadum Naijiria, Nsukka na onye bụbu osote chancelor nke Mahadum Bayero Kano.
- Okechukwu Adimora, onye bụbu Attorney General nke Anambra State ochie na onye isi oche mbụ, Anglican Diocese nke Awka.
- Cheluchi Onyemelukwe-Onuobia, Prọfesọ nke Iwu Ahụike; Onye mmeri nke 2021 Nigeria Prize for Literature.
- Dora Akunyili (onye a mụrụ Edemobi), onye bụbu Director-General, NAFDAC; onye bụbu Minista nke nkwukọrịta. [2]
Mmiri na-agbada na ndagwurugwu Nanka
[dezie | dezie ebe o si]Agulu-Nanka gully erosion nwere ike ịkpata ọdachi gburugburu ebe obibi, n'ihi na erosion na-akpata mbuze ala ugboro ugboro. N'ime obodo Nanka, Eke-Ntai nke dị n'obodo Amako, a kọrọ na ọ bụ Ahịa Ohu na-aga nke ọma n'oge ịzụ ahịa mmadụ, nke Ezenwenwe mere ka ọ bụrụ ihe a ma ama. A na-ekwu na mbibi na-eyi egwu na Nanka taa sitere na ahịa a ma ama.
Onye ọkachamara na-ahụ maka mbuze ala, Benneth Obele, na 2009 dere na "ọdachi mbuze na Nanka Ududo malitere na mbido afọ 1920 mgbe mbụ a hụrụ ebe ndị ahụ dị nso na ahịa Eketai na Amako Village nakwa na nso Ududonka Shrine. Azụmaahịa na-enye ego na nke zoro ezo na ịzụ ahịa mmadụ ma ọ bụ ahịa ohu nke a na-eme n'ime ebe abụọ ahụ dugara na mmepe nke ụzọ ụkwụ ọhịa zoro ezo nke idei mmiri sitere na obodo ndị gbara ya gburugburu, na-akpata mbuze mmiri. " {Nanka Patriotic Union at 80[1], nke Patrick Okeke Emezue dere}
N'abalị iri na itoolu n'ọnwa Juun n'afọ 2008, ala na-agbada n'obodo Amako site na Nanka ndị ọzọ. Na nzaghachi, Nanka Patriotic Union (NPU), guzobere usoro mmekọrịta ọha na eze maka iwulite ikike nke ndị bi na itinye usoro nchịkwa. Ndị otu obodo Nanka nyere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ 10,000 mkpụrụ osisi cashew maka nchịkwa mbuze ala ebe 20 nke mbuze gbasasịrị n'obodo ahụ.[3] A tụlere okwu ahụ na Oririji (New Yam) Festival na August 21 nke afọ 2010, ebe Igwe G.N Ofomata, Obu Nanka,{1991 ruo 2015} gwara ndị mmadụ okwu. Igwe Joseph Nwankwo Ezenekwe bụ onye ọchịchị ọdịnala nke Nanka site na 1977-1982. [4]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ The Sun News J.O.C. Ezeilo (1930-2013). Archived from the original on 2013-06-29. Retrieved on 2013-07-01.
- ↑ Akunyili.
- ↑ The Agulu-Nanka gully erosion menace in Nigeria : what does the future hold for population at risk?. Retrieved on 2011-09-10.
- ↑ The Nanka New Yam Festival. Archived from the original on 2016-03-05. Retrieved on 2011-09-10.