Gaa na ọdịnaya

Neville Curtis

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Neville Wilson Curtis (amụrụ na South Africa 16 Ọktoba 1947; nwụrụ na Tasmania na 15 Febụwarị 2007) bụ onye na-akwado ịkpa ókè agbụrụ na onye ndu nke National Union of South African Students.

Ndị mụrụ Curtis bụ́ John (Jack) na Joyce lụkwara ọgụ megide ịkpa ókè agbụrụ. Joyce so na ngagharị iwe Black Sash, nna ya bụ́ Jack sokwa na-azọ ọkwa dịka onye ga-azọ ọkwa Progressive Party, bụ́ ndị na-akwado mmegide ịkpa ókè agbụrụ.

Mgbe e jidere ya maka iduzi ngagharị na 1968 iji chọọ ka a tọhapụ ndị e jidere n'ebughị ụzọ kpee ha ikpe, Neville Curtis ghọrọ osote onye isi oche NUSAS iji mejupụta oghere nke nchụpụ gọọmentị nke onye osote onye nọ n'ọkwa, Andrew Murray kpatara. Curtis wee bụrụ onye isi oche NUSAS maka afọ abụọ sochirinụ site na 1969, na-eduga ọrụ ya dị ka òtù na-emegide ịkpa ókè agbụrụ.

Dị ka onye ndú nke NUSAS, na enyi Steve Biko, Curtis kwadoro okike nke 1969 nke South African Students' Organisation (SASO), otu ụmụ akwụkwọ Black Consciousness Movement. N'afọ 1973, gọọmentị ịkpa ókè agbụrụ machibidoro Curtis iwu. N'ọnwa Septemba afọ 1974, e boro ya ebubo imebi iwu mmachibido iwu, wee gbalaga mba ahụ gaa Australia ebe o nwere njikọ ezinụlọ. O tinyere akwụkwọ maka Ebe mgbaba ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma nye ya Ebe obibi na-adịgide adịgide site n'aka Gọọmentị Whitlam Labor.

Na mba Ọstrelia, Curtis gara n'ihu na-eme mkpọsa megide ịkpa ókè agbụrụ. Ọ gara njem okwu maka otu ụmụ akwụkwọ Australia n'ofe mba Australia, Niu Ziland na mba ndị ọzọ. Ọ rụkwara ọrụ maka Senator Arthur Gietzelt nke otu Labour Party..

N'afọ 1984, nwanne nwanyị Curtis bụ Jeanette Schoon, onye gbapụrụ na South Africa, gburu ya na nwa ya nwanyị dị afọ isii bụ Katryn site na akwụkwọ ozi bọmbụ nke onye nledo ndị uwe ojii bụ Craig Williamson.[1] Onye na-atụ bọmbụ ahụ kwuru na ọ bụ maka di ya, Marius Schoon, onye, dị ka ya, bụ onye ọrụ African National Congress; ọ dịtụbeghị mgbe a chọpụtara ma ọ bụ naanị ya ka a gwara bọmbụ a ma ọ bụ ha abụọ.[2]

Curtis biri na Tasmania n'afọ ndị 1980 ebe ọ ghọrọ onye na-akwado onye omeiwu nwere onwe ya bụ Bob Brown na otu nke ghọrọ ndị Tasmanian Greens. Mgbe a họpụtara ndị Green ise nwere onwe ha ka ha bụrụ ndị omeiwu steeti na 1989, Curtis guzobere magazin Daily Planet nke gara n'ihu ghọọ magazin gọọmentị nke Tasmanian Greens.[3]

Curtis bụ onye guzobere akwụkwọ akụkọ Australia Green Left Weekly na 1991.

Curtis nwụrụ mgbe ọ rịasịrị ọrịa ogologo oge n'ụlọ ya na White Beach, Tasmania na 15 Febụwarị 2007.

  • Ndepụta nke ndị nọ n'okpuru iwu machibidoro iwu n'okpuru ịkpa ókè agbụrụ

Edemsiia

[dezie | dezie ebe o si]
  • Ihe si n'ememe olili ozu Neville Curtis, ihe mgbakwunye na John Curtis obituary [1]
  • Obituary na Green Left Weekly [2]

Ihe edeturu

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Jeanette Eva Schoon (née Curtis). South African History Online (15 August 2012). Retrieved on 18 July 2019.
  2. Daley (27 September 1996). South African Links Top Spy To the Slaying of Olof Palme. The New York Times.
  3. (1989) The Daily planet. Neville Curtis for the Green Independents.