Nicholas Yaw Boafo Adade
Nicholas Yaw Boafo Adade | |
|---|---|
| Personal details | |
| Born | Nicholas Yaw Boafo Adade 20 Jenụwarị 1927 |
| Died | 14 Mee 2013 (aged 86) |
| Nationality | Ghanaian |
| Spouse | Mrs. Agnes Adade |
| Alma mater | |
Nicholas Yaw Boafo Adade (1927-2013) bụ onye bụbu onye ọka ikpe ụlọ ikpe ekpere elu na Attorney-General nke Ghana . [1]][2] A mgbaàmà ya na mbụ n'akwụkwọ ikpe Kasị Elu na 1980 wee bụrụ onye isi ikpe na- anya site na 1990 ruo 1991. Ọ bụ Attorney General nke Ghana n'etiti 1969 ruo Febụwarị 1971 na ihe National Liberation Council na nke Busia.[3] Ọ bụ onye omeiwu maka mpaghara Asante Akim South n'okpuru Republic nke obodo nke Ghana.
Mbido ndụ na agụmakwụkwọ
[dezie | dezie ebe o si]A alaka NYB Adade dị ka a ma ama na 20 Jenụwarị 1927 na Obogu na Ashanti Region. Nna ya bụ onye na-elekọta ụlọ akara nke mechara bụrụ onye njikwa mpaghara na John Holt ltd na Konongo. Ọ akwụkwọ akwụkwọ n'oge ọ bụ nwata n'akwụkwọ akwụkwọ Juaso site na 1935 ruo 1941. Ọ debanyere aha na Accra Academy ebe ọ mpi nchekwa ya site na 1944 ruo 1946. N'ime afọ ikpeazụ ya n' ike akwụkwọ ahụ, e mere ya onye isi. O mechara gaa Mahadum College of the Gold Coast ugbu a Mahadum Ghana, Legon ebe e nyere ya nzere na akụ na na-amụ dị ka akwụkwọ iche site 1947 ruo 1953. Mgbe ọ nọ n'akwụkwọ akwụkwọ ọ bụ onye isi oche nke National Union of Gold Coast Students site na 1952 ruo 1953 ruo 1953 ruo 1953. [1] [2][3]
Ọrụ
[dezie | dezie ebe o si]A ṣẹ Adade ka ọ bịa n'ichepụta na Lincoln's Inn n'afọ 1954 ma sie ya n' ike ikpe na Ghana n'afọ 1957. Na London, onye ọrụ n'okpuru nkuzi nke Magareay Chambers na Chancery Lane, London. N'afọ 1957, ọ sonyeere Siriboe na Yaanom Chambers na Kumasi, ruo mgbe a na-amụ ya ka ọ bụrụ onye isi majie n'afọ 1958. ..Ụdị Yaanom sitere na Sir Edward Asafu-Adjaye, onye nyere Siriboe ụlọ. Adade aha ikike ahụ Yaanom Chambers. N'ime afọ atọ, Adade nwere ọrụ iwu a ma na nke a ma ama n'obodo Kumasi, na-etinye ya na ike na mba niile.
Ọ bụ onye nchịkọta akụkọ nke Ghana Law Reports site na 1964 ruo 1967 na onye nkuzi oge na ngalaba iwu nke Mahadum Ghana site na 1965 ruo 1967. Ọ ghọrọ odeakwụkwọ nke Ghana Bar Association na 1966.
A àmà ya ka ọ bụrụ onye ọka ikpe nke ndị ikpe Kasị Elu na 24 Ọktoba 1980 ma bụrụ onye na-anya Chief Justice n'etiti 1990 na 1991 tupu nhọpụta Philip Edward Archer dị ka Chief Justice nke Ghana. Dị ka onye otu Bench, anyị n'oge ọ bụ onye ọka ikpe nke ndị ezeikpe Kasị Elu, ọ duuru ndị ka n'ọnụ ọnụ n' ike ikpe ahụ, n'okwu ikpe a ma nke NPP v Attorney General, iji machibido ememe nke nnupụisi nke 31 December dị ka ihe na-enye akwụkwọ ozi na nke usoro isiokwu onye kwuo uche ya nke Republic nke a anọ Ghana. Echiche NYB Adade nwere ikike n'okwu ahụ ka bụ ihe ọmụmụ ama na ihe mere eme nke iwu nke Ghana.[3]
ndọrọ ndọrọ ọchịchị
[dezie | dezie ebe o si]Adade bụ onye otu kọmitii iwu NLC site na 1966 ruo 1967 na Onye isi oche nke njikwa NLC site n'afọ 1967 ruo 1968. Ọ iwu nke gbasasịrị National Liberation Council na 1969. Na ihe nke mba nke abụọ, a ihe ya dị ka onye otu ndị omeiwu maka mpaghara Ghana Asante Akyim matorpụta nke na 1969. 1969 ruo 1971. E mechara họpụta ya dị ka Minista nke Interior site na 1971 ruo 1972 mgbe SMC nke General I. K. Acheampong na-achị kwaturu ụdị Busia. N'oge SMC, ọ sonyeere akwụkwọ a ma nke Akwasi Afrifa iwu iji echiche echiche UNIGOV nke General I. K. Acheampong - Movement of People for Freedom and Justice (PMFJ), nke ike ukwu ya bụ Nana Akufo-Addo; onye isi ala nke mba Ghana ugbu a. Ihe si na mbụ aka nke 1978 pụta, manyere ọtụtụ ndị isi PMFJ ka ha gaa mba ọzọ ruo mgbe General I. K. Acheampong chụpụrụ ya site n'aka Lt. General Fred Akuffo. N'oge mba nke atọ, Adade bụ onye United National Convention otu pati nke si na Progress Party pụta. A na-egosi na ọ bụrụ Louis oche nke kọmitii nke nchoputa nke Liman n'iji mgbasa ozi Ghana. [3][4]
Ndụ onwe onye
[dezie | dezie ebe o si]Adade nwere ụlọ oriri na nkwari abalị, "The Jamboree", na Asafo Kumasi ma guzobe otu egwu nke ya, "The Globemasters", nke n'oge na-adịghị anya ghọrọ otu n'ime ndị isi egwu nke afọ 1960 na Ghana.
Ọnwụ na ụtụ
[dezie | dezie ebe o si]Adade nwụrụ na 14 Mee 2013 na 37 Military Hospital, Accra .
Nana Akufo-Addo, onye bụ onye ndú nke otu ndị mmegide na Ghana n'oge ahụ, kwanyere Adade ozi na Ghana na-ekwu, sị:
"Ọ bụ otu n'ime ọgbọ ndị ikom na ndị inyom a ma ama bụ ndị a napụrụ ndị mkpọrọ na ndị a chụgara n'ala ọzọ iji hụ na e debere mba anyị n'ụzọ ọchịchị onye kwuo uche ya n'okpuru ọchịchị iwu. Ọgbọ anyị, nke taa na-enwe uru nke ọha mmadụ, nke nnwere onwe ikwu okwu na ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'okpuru iwu, ji ya na ndị ọzọ nnukwu ụgwọ ekele maka echiche ha nke ụkpụrụ na ikike ịchụ àjà. "
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Kansụl Nnwere Onwe Mba
- Gọọmentị Busia
- Ndepụta nke ndị omeiwu a họpụtara na ntuli aka ndị omeiwu Ghana na 1969
- Minista na-ahụ maka ime obodo (Ghana)
- Ndepụta ndị ọkàikpe nke Ụlọikpe Kasị Elu nke Ghana
- Ụlọikpe Kasị Elu nke Ghana
- Attorney General nke Ghana
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ The Supreme Court of Ghana law reports. Advanced Legal Publications (1998).
- ↑ Austin (1975). Politicians and Soldiers in Ghana 1966-1972.
- ↑ 3.0 3.1 3.2 Danquah (1969). The Birth of the Second Republic. Kpọpụta njehie: Invalid
<ref>tag; name "ADADE" defined multiple times with different content - ↑ Edusei. "Education Service Probe", Daily Graphic, 1980-02-27. Retrieved on 2018-10-09.
- ↑ Akufo-Addo's tribute to Justice N.Y.B Adade. GhanaWeb.com. GhanaWeb (18 August 2013). Retrieved on 27 August 2018.
Templeeti:S-par Templeeti:S-bef Templeeti:S-ttl Templeeti:S-non Templeeti:S-off Templeeti:S-bef Templeeti:S-ttl Templeeti:S-aft |}