Jump to content

Njikota asụsụ igbo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

njikota asụsụ igbo
language family
obere ụdị nkeAsụsụ Benue-Congo Dezie

Asụsụ Igboid bụ ngalaba ezinụlọ asụsụ Volta–Nigerị .

Williamson na Blench kwubiri na asụsụ Igboid na-etolite "ụyọkọ asụsụ" nke na -enwetụ nghọta . [1] Ihe karịrị nde mmadụ iri anọ na-asụ asụsụ Igbo. [2]

Aha na ebe

[dezie | dezie ebe o si]

N'okpuru bụ ndepụta aha asụsụ, ọnụ ọgụgụ mmadụ, na ọnọdụ sitere na Blench (2019). [3]

Language Cluster Dialects Alternate spellings Own name for language Endonym(s) Other names (location-based) Other names for language Exonym(s) Speakers Location(s)
Igbo Ibo
Ịka Agbor (standard form); southern and eastern varieties are more similar to Igbo Ìḳá Agbor Delta State, Ika and Orhionmwon LGAs
Ikwere Northern dialects: Elele, Apanị, Ọmerelu, Ubima, Isiokpo, Ọmagwa (Ọmegwa), Ipo, Ọmudioga, Ọmuanwa, Igwuruta, Egbeda, Alụu, Ịbaa; Southern dialects: Akpọ–Mgbu–Tolu, Ọbio, Ọgbakiri, Rụmuji, Ndele, Emọhua Ikwerre Ìwhuruò`hnà 54,600 (1950 F&J); possibly 200,000 (SIL) Rivers State, Ikwerre, Emohua,Port Harcourt and Obio–Akpor LGAs
Izii–Ẹzaa–Ikwo–Mgbo cluster Izii–Ẹzaa–Ikwo–Mgbo 593,000 (1973 SIL)
Izi Izii–Ẹzaa–Ikwo–Mgbo Ezzi, Izzi 84,000 (1950 F&J); 200,000 (1973 SIL) Ebonyi State, Abakaliki, Izzi, and Ebonyi LGAs; Benue State, Okpokwu LGA
Ẹzaa Izii–Ẹzaa–Ikwo–Mgbo Eza 93,800 (1950 F&J); 180,000 (1973 SIL) Ebonyi State, Ezza and Ishielu LGAs;

Benue State, Okpokwu LGA

Ikwo Izii–Ẹzaa–Ikwo–Mgbo 38,500 (1950 F&J); 150,000 (1973 SIL) Ebonyi State, Ikwo and Abakaliki LGAs
Mgbo Izii–Ẹzaa–Ikwo–Mgbo Ngbo 19,600 (1950 F&J); 63,000 (1973 SIL) Ebonyi State, Ishielu and Ohaukwu LGAs
Ogbah Egnih (East Ogbah), South Ogbah, West Ogbah Ogba 22,750 (1950 F&J) Rivers State, Ahoada LGA
Ẹkpẹyẹ According to clan names: Ako, Upata, Ubye, Igbuduya Ekpeye, Ekpabya (by Abua), Ekkpahia, Ekpaffia 20,000 (1953); 50,000 (1969 Clark) Rivers State, Ahoada LGA
Ụkwuanị–Aboh–Ndọnị cluster Ụkwuanị–Aboh–Ndọnị 150,000 (SIL) Delta State, Ndokwa LGA; Rivers State, Ahoada LGA
Ụkwuanị Ụkwuanị–Aboh–Ndọnị Utaaba, Emu, Abbi, Obiaruku Ukwani, Ukwali, Kwale Delta State, Ndokwa LGA
Aboh Ụkwuanị–Aboh–Ndọnị Eboh Delta State, Ndokwa LGA
Ndọnị Ụkwuanị–Aboh–Ndọnị Rivers State, Ahoada LGA

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Williamson (2000). African languages: an introduction. Cambridge University Press. 
  2. ISO 639-3 Registration Authority. Request for Change to ISO 639-3 Language Code. sil.org (4 November 2011). Retrieved on 28 June 2023.
  3. Blench (2019). An Atlas of Nigerian Languages, 4th, Cambridge: Kay Williamson Educational Foundation. 

 This article incorporates text available under the CC BY 3.0 license.