Gaa na ọdịnaya

Olga Tokarczuk

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Olga Nawoja Tokarczuk [1] ( [tɔˈkart͡ʂuk] ; amuru 29 Jenuarị 1962) bu onye odee Polish, onye na-eme ihe ike, [2] na ọgụgụ isi ọha . [3] Ọ bụ otu n'ime ndị odee nke ọgbọ ya kacha mma na Poland. N'afọ 2019, e nyere ya ihe nrite 2018 Nobel Prize in Literature dị ka onye edemede nwanyị Polish mbụ maka “echiche akụkọ nke na mmụọ encyclopedic na-anọchite anya ngafe nke oke dịka ụdị ndụ”. Maka ụgbọ elu akwụkwọ akụkọ ya, e nyere Tokarczuk ihe nrite 2018 Man Booker International . Ọrụ ya gụnyere Primeval na Oge Ndị Ọzọ, Na-ebugharị Ọkpụkpụ Gị n'elu Ọkpụkpụ Ndị Nwụrụ Anwụ, na Akwụkwọ Jekọb .

A maara Tokarczuk maka ụda akụkọ ifo nke ederede ya. Onye ọkà n'akparamàgwà mmadụ sitere na Mahadum Warsaw, o bipụtala nchịkọta uri, ọtụtụ akwụkwọ akụkọ, yana akwụkwọ ndị ọzọ nwere ọrụ prose dị mkpụmkpụ. Maka ụgbọ elu na Akwụkwọ Jekọb, ọ meriri Nike Awards, ihe nrite akwụkwọ edemede kacha elu nke Poland, n'etiti nkwanye ugwu ndị ọzọ; ọ meriri ihe nrite ndị na-ege ntị Nike ugboro ise. N'afọ 2015, ọ nwetara ihe nrite German-Polish Bridge maka ntinye aka ya na nghọtarịta n'etiti mba Europe.

Asụgharịwo ọrụ ya n'ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ asụsụ 40, na-eme ka ọ bụrụ otu n'ime ndị edemede Polish a kacha sụgharịa n'oge a. [4] Akwụkwọ nke Jacob, nke a na-ewere dị ka magnum opus, ka ewepụtara na UK na Nọvemba 2021 ka afọ asaa nke ọrụ ntụgharị gasịrị, [5] sochiri ntọhapụ na US na February 2022. [6] Na Machị afọ ahụ, edepụtara akwụkwọ akụkọ ahụ maka 2022 International Booker Prize. [7]

Tokarczuk gara n'ihu na-amụ gbasara akparamàgwà ụlọ ọgwụ na Mahadum Warsaw na 1980, na n'oge ọmụmụ ya, o wepụtara onwe ya na mgbapu maka ndị nọ n'afọ iri na ụma nwere nsogbu omume. [8] Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na 1985, ọ kwagara na Wrocław ma mesịa gaa Wałbrzych, ebe ọ rụrụ ọrụ dị ka onye ọkà n'akparamàgwà mmadụ na 1986–89 na onye nkuzi nkuzi na 1989–96. Ka ọ dị ugbu a, o bipụtara abụ na nyocha na ndị nta akụkọ wee bipụta akwụkwọ uri na 1989. Enyere ọrụ ya na Walbrzych Literary Paths (1988, 1990). [9] Tokarczuk kwụsịrị itinye uche n'akwụkwọ, o kwukwara na ọ na-enwe mmetụta "ọhụụ karịa ndị ahịa ya". [10] Ọ rụrụ ọrụ na-adịghị mma na London nwa oge, na-emeziwanye Bekee ya, wee gaa maka akwụkwọ mmụta akwụkwọ na United States (1996) na na Berlin (2001/02). [9]

Kemgbe 1998, o bi n'agbata Krajanów na Wrocław, na Lower Silesia . Ebe obibi ya dị na Krajanów dị nso na Nowa Ruda dị n'ugwu Sudetes n'ókè ala Polish-Czech nwere ọtụtụ omenala. Obodo emetụtala ọrụ agụmagụ ya; [11] akwụkwọ akụkọ House of Day, House of Night (1998) na-emetụ ndụ n'ụlọ a nakweere, na omume nke Driver Your Plow Over the Bones of the Dead (2009) na-ewere ọnọdụ na Kłodzko Valley mara mma. Na 1998, ya na di ya mbụ, Tokarczuk hiwere ụlọ obibi akwụkwọ Ruta, nke na-arụ ọrụ ruo 2004. [9] Ọ bụ onye nhazi International Short Story Festival, bụ́ nke a malitere na Wrocław na 2004. Dị ka onye nkuzi ọbịa, o duziri ọmụmụ ihe gbasara prose na mahadum dị na Kraków na Opole . Tokarczuk sonyeere ndị editorial otu nke Krytyka Polityczna (Eng. ed. Political Critique ), a magazin nakwa dị ka nnukwu pan-regional netwọk nke ụlọ ọrụ na activists, na ugbu a na-eje ozi na Board nke Trustees nke ya agụmakwụkwọ na nnyocha unit - Institute for Advance Study na Warsaw. Ọ gakwaala gburugburu ụwa. [9] [12]

Polnische Frauen, Polnische Frau, Polish Women, Polskie kobiety
Tokarczuk n'oge ngosi nke ihe nkiri Spoor na Berlinale 2017

Na 2022, o bipụtara The Empusium: A Health Resort Horror Story . Antonia Lloyd-Jones tụgharịrị ya n'asụsụ Bekee n'afọ 2024. Ọ sitere n'ike mmụọ nsọ Ugwu Ime Anwansi , nke Thomas Mann dere. [13] [14] [15] [16]

Ememme Heights Literary

[dezie | dezie ebe o si]
Tokarczuk na Karol Maliszewski na Ememme Elu Elu (2018)

Na Nọvemba 2019, Tokarczuk hibere ntọala aha ya na ọtụtụ mmemme metụtara akwụkwọ akwadoro iji mepụta ebe ọgụgụ isi na nka na-aga n'ihu. Ekwuwapụtara na onye na-ede uri onye Poland bụ Tymoteusz Karpowicz Villa na Wrocław ga-abụ oche ya n'ọdịnihu. [17] Onye edemede ahụ kenyere 10 pasent nke ihe nrite ego Nobel na ahụ, ma e wezụga ya, Agnieszka Holland na Ireneusz Grin abanyela na Council Foundation. Ntọala ahụ malitere ọrụ ya na Ọktoba 2020 na-emejuputa mmemme mmụta, na-ahazi asọmpi ide na arụmụka ọha na eze, na inye ego maka ndị na-eto eto na-achọ edemede yana mba ụwa, ebe obibi. [18]

Tokarczuk bụ onye ekpe na nwanyị . [19] [20] [21] Ụfọdụ òtù mba na Poland akatọọla ya dị ka onye na-adịghị ahụ mba, onye na-emegide Kraịst na onye na-akwalite iyi ọha egwu . [22] [20] Ọ gọrọ agọ ebubo ahụ, kọwapụtala onwe ya dị ka “ezigbo nwa amaala” ma kwuo na ndị otu na-akatọ ya bụ ndị na-eso ụzọ mba ọzọ na-emebi aha mba Poland. [23] [24] [25] Onye nkatọ olu nke antisemitism na Poland, Tokarczuk ekwuola na "Ọ dịghị omenala Polish na-enweghị omenala ndị Juu". Ọ na-akatọkarị Poland maka na ọ 'mere omume jọgburu onwe ya dị ka ndị na-achị ọchịchị, dị ka ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke mba nke gbochiri obere [ndị Juu], dị ka ndị nwe ohu, na dị ka ndị na-egbu ndị Juu". Ọtụtụ nkwutọ ọhaneze ndị Poland na-akatọ ndị na-emegide ndị Juu akpatala ya asị n'aka ụfọdụ ndị na-akwado mba Poland. [26]

Na 2015, mgbe e bipụtachara Akwụkwọ nke Jekọb, òtù Nowa Ruda Patriots katọrọ Tokarczuk, bụ ndị rịọrọ ka ndị isi obodo ahụ kagbuo onye edemede na-asọpụrụ nwa amaala nke Nowa Ruda n'ihi na, dị ka òtù ahụ kwuru, ọ emebiwo aha ọma nke mba Poland. Senator Waldemar Bonkowski nke Law and Justice Party kwadoro akwụkwọ ozi ndị ahụ, dịka onye akwụkwọ akụkọ Tokarczuk si kwuo na nkwupụta ọha na eze "na-emegide nnọọ echiche nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị akụkọ ihe mere eme Polish". Tokarczuk kwuru na ya bụ ezigbo onye mba ọzọ, ọ bụghị ndị mmadụ na otu ndị na-akatọ ya, na omume na omume ịkpọasị na ịkpa ókè agbụrụ na-emerụ Poland na onyinyo ya ná mba ọzọ. [23] [24] [25]

Na 2020, ọ bụ otu n'ime ndị debanyere aha ya na ndị edemede ndị ọzọ a ma ama dị ka Margaret Atwood, John Banville na JM Coetzee nke akwụkwọ ozi mepere emepe degaara Onye isi oche nke European Commission Ursula von der Leyen, na-agba European Union ume ka ha mee ihe ozugbo iji gbachitere ụkpụrụ European bụ isi - ịha nhata, enweghị ịkpa ókè, nkwanye ùgwù maka ndị pere mpe na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Poland. ezubere iche maka ụmụntakịrị nwoke na nwanyị na ịdọrọ nkwado sitere na òtù na-akwalite mmekọ nwoke na nwanyị. [27] [28]

Ihe nrite na nnabata

[dezie | dezie ebe o si]

Olga Tokarczuk bụ onye nwetagoro ọtụtụ ihe nrite agụmagụ ma na ma na mpụga Poland. Ọrụ ya abụrụla isiokwu nke akwụkwọ agụmakwụkwọ iri na abuo na akụkọ. [29]

Ngosipụta mbụ ya, na 2004, bụ maka ntụgharị Bekee (nke Antonia Lloyd-Jones ) nke akwụkwọ akụkọ 1998 ya House of Day, House of Night, bụ nke e depụtara aha maka International Dublin Literary Award . [30]

Ise n'ime akwụkwọ Tokarczuk bụ ndị ikpeazụ maka Nike Award, [31] akwụkwọ edemede Polish kacha mkpa, na abụọ n'ime ha nwetara ihe nrite : Ụgbọ elu na 2008, na Akwụkwọ nke Jacob na 2015. [32] [19]

N'afọ 2010, Tokarczuk nwetara ihe nrite ọla ọcha maka ọdịmma ọdịbendị - Gloria Artis . [33] Na 2013, e nyere ya ihe nrite Slovene Vilenica . [34]

Tokarczuk (n'aka ekpe) ya na Jennifer Croft, onye ntụgharị nke ụgbọ elu na akwụkwọ nke Jekọb, na Lisa Appignanesi, Onye isi oche nke 2018 Man Booker International Prize .

Ọ bụ onye nnata nke 2015 Brückepreis, mbipụta nke iri abụọ nke ihe nrite nke "Europa-City Zgorzelec / Görlitz " nyere. Ihe nrite a bụ njikọ aka nke obodo ejima German na Polish iji kwalite udo, mpaghara na Europe, nghọta na imekọ ihe ọnụ n'etiti ndị obodo, omenala na echiche dị iche iche. Ndị juri kacha nwee ekele maka Tokarczuk mepụtara àkwà mmiri akwụkwọ na-ejikọta ndị mmadụ, ọgbọ na omenala, karịsịa ndị bi na ókèala Poland, Germany na Czech Republic, bụ ndị nweela ahụmahụ dị iche iche dị adị na akụkọ ihe mere eme. Ihe mesiri ike bụ "nchọgharị" Tokarczuk na nkọwapụta nke mgbagwoju anya multinational na multicultural gara aga nke Lower Silesia mpaghara, mpaghara nnukwu esemokwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị. N'ịga emume nturu ugo a na Görlitz, Tokarczuk nwere mmasị na àgwà ziri ezi na nke ziri ezi nke onye isi obodo obodo German gosipụtara banyere nsogbu ndị gbara ọsọ ndụ na ndị njem mba ọzọ ugbu a, bụ nke ọ dị iche na ọgba aghara echiche gbara ya gburugburu na Poland. [35] [23] [36] [37]

Maka Akwụkwọ nke Jekọb, e nyere Tokarczuk ihe nrite 2016 Kulturhuset Stadsteatern International Literary Prize na Stockholm . [38] A ghọtara nsụgharị French nke akwụkwọ akụkọ ahụ dị ka 2018 "Best European novel" nke akwụkwọ akụkọ omenala France Transfuge . Ọ nwetakwara 2018 Swiss Jan Michalski Prize, na 2019 French Prix Laure Batallon maka akwụkwọ asụsụ mba ọzọ kacha mma a sụgharịrị n'afọ gara aga. [39] [40]

N'afọ 2018, ụgbọ elu (nsụgharị Bekee nke Jennifer Croft ) nwetara ihe nrite International Man Booker . [3] [41] Otu afọ ka nke ahụ gasịrị, chụpụ ihe ọkụkụ gị n'elu ọkpụkpụ nke ndị nwụrụ anwụ (nsụgharị nke Antonia Lloyd-Jones) bụ ndị ahọpụtara maka 2019 Man Booker International Prize. [42]

N'afọ 2019, e nyere Olga Tokarczuk ihe nrite Nobel na akwụkwọ 2018 maka "echiche akụkọ nke na mmụọ encyclopedic na-anọchite anya ngafe nke oke dịka ụdị ndụ". (hụ okpuru)

N'afọ 2020, ọ nwetara aha nwa amaala Warsaw na-asọpụrụ dịka nkwado nke mmezu agụmagụ ya. [43]

Na 2021, Tokarczuk natara utu aha nke Dọkịta Honoris Causa na Mahadum Warsaw, Mahadum Wrocław, wee si na Mahadum Jagiellonian nke Kraków . [44] [45] [46] Ọ ghọkwara nwa amaala nke Kraków Honorary. [47]

A họpụtara ya Royal Society of Literature International Writer na Nọvemba 2021. [48]

Na Maachị 2022, Akwụkwọ nke Jekọb (nke Jennifer Croft tụgharịrị) ka edenyere aha ogologo maka 2022 International Booker Prize, [49] emesịa edepụta aha ya na Eprel. [50] Na June 2022, e nyere ya nzere nkwanye ugwu sitere na Mahadum Sofia [51] [52] na na Mee 2023 site na Mahadum Tel Aviv . [53]

Na Septemba 2024, e nyere Europese Literatuurprijs n'akwụkwọ ọhụrụ ya The Empusium . [54]

Nrite Nobel na akwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

 

Tokarczuk na 2024 Nobel Week

N'afọ 2019, e nyere Olga Tokarczuk ihe nrite Nobel na akwụkwọ 2018 maka "echiche akụkọ nke na mmụọ encyclopedic na-anọchite anya ngafe nke oke dịka ụdị ndụ". E yigharịrị ihe nrite ahụ n'ihi esemokwu dị n'ime ụlọ akwụkwọ Swedish [55] [56] [10] [57]

A nabatara nhọrọ nke Tokarczuk nke ọma. " Ụlọ akwụkwọ Swedish emeghị ọtụtụ mmejọ n'ime afọ ndị na-adịbeghị anya," Claire Armitstead dere na The Guardian, "ma na onye edemede Polish Olga Tokarczuk, ọ bụghị nanị onye mmeri dị mma ma ọ bụ omenala dị mkpa." [58] Na Poland, e kewara mmeghachi omume mgbe Tokarczuk meriri. [59]

Olga Tokarczuk nyere nkuzi Nobel ya, Onye na-akọ akụkọ obi ụtọ, na ụlọ akwụkwọ agụmakwụkwọ Sweden na Disemba 7, 2019. N'ime ya, o kwuru banyere nkwenkwe ya n'ikike nke akwụkwọ dị n'ụwa nke ihe ọmụma karịrị akarị na akụkọ nke na-ekewa.

Na emume nturu ugo na Stockholm na 10 Disemba 2019, Per Wästberg nke Swedish Academy kwuru banyere Tokarczuk:  

Akwụkwọ akụkọ

[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ akụkọ

[dezie | dezie ebe o si]
  • (1993) Podróż ludzi Księgi (in pl). Warszawa: Przedświt. 
  • (1995) E.E. (in pl). Warszawa: Państwowy Instytut Wydawniczy. 
  • (1996) Prawiek i inne czasy (in pl). Warszawa: Wydawnictwo W.A.B.. 
  • (1998) Dom dzienny, dom nocny (in pl). Wałbrzych: Ruta. 
  • [2004] (2017) Ostatnie historie (in pl). Kraków: Wydawnictwo Literackie. 
  • (2006) Anna In w grobowcach świata (in pl). Kraków: Znak. 
  • (2007) Bieguni (in pl). Kraków: Wydawnictwo Literackie. 
    • (2018) Flights (in en). New York: Riverhead Books. 
  • (2009) Prowadź swój pług przez kości umarłych (in pl). Kraków: Wydawnictwo Literackie. 
  • (2014) Księgi Jakubowe (in pl). Kraków: Wydawnictwo Literackie. 
  • (2022) Empuzjon (in pl). Kraków: Wydawnictwo Literackie. 

Akụkọ ifo dị mkpụmkpụ

[dezie | dezie ebe o si]
Nchịkọta
  • (2001) Gra na wielu bębenkach : 19 opowiadań (in pl). Wałbrzych: Ruta. 
  • (2018) Opowiadania bizarne (in pl). Kraków: Wydawnictwo Literackie. 
Akụkọ
Aha Afọ Ebipụtara nke mbụ Ebigharịrị/anakọta Ihe ndetu
Yente 2021
Nchịkọta
  • (1989) Miasto w lustrach (in pl). Warszawa: Zarząd Główny Związku Socjalistycznej Młodzieży Polskiej. 

Akụkọ ifo

[dezie | dezie ebe o si]
  • [1997] (2005) Szafa (in pl). Kraków: Wydawnictwo Literackie. 
  • Tokarczuk, Olga (2000). Opowieści wigilijne (in pl). Wałbrzych: Czarna Ruta. 
  • Tokarczuk, Olga [2001] (2019). Lalka i perła (in pl). Kraków: Wydawnictwo Literackie. 
  • (2012) Moment niedźwiedzia (in pl). Warszawa: Krytyki Politycznej. 
  • (2020) Czuły narrator (in pl). Kraków: Wydawnictwo Literackie. 

Akwụkwọ ụmụaka

[dezie | dezie ebe o si]

Ihe ndetu

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Stowarzyszenie Kulturalne Góry Babel. Krajowy Rejestr Sądowy. Retrieved on 10 October 2019.
  2. Nobelove ceny za literatúru sú známe: Laureátom za rok 2018 je Olga Tokarczuková, za rok 2019 Peter Handke (sk). style.hnonline.sk (10 October 2019).
  3. 3.0 3.1 Flood (2018-05-22). Olga Tokarczuk's 'extraordinary' Flights wins Man Booker International prize. The Guardian. Retrieved on 2021-06-09.Flood, Alison (22 May 2018). "Olga Tokarczuk's 'extraordinary' Flights wins Man Booker International prize". The Guardian. Retrieved 9 June 2021. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content
  4. Jasińska. "Translators from across the globe discuss works of Nobel Prize winner Olga Tokarczuk", TheFirstNews.com, PAP, 2020-10-04. Retrieved on 4 October 2020.
  5. Flood (2021-02-26). Olga Tokarczuk's magnum opus finally gets English release – after seven years of translation. The Guardian. Retrieved on 2021-02-26.
  6. Garner. "'The Books of Jacob,' a Nobel Prize Winner's Sophisticated and Overwhelming Novel", The New York Times, 2022-01-24. Retrieved on 2022-01-25.
  7. The Books of Jacob | The Booker Prizes (en). thebookerprizes.com. Archived from the original on 2023-03-23. Retrieved on 2023-05-06.
  8. Wiącek (2009). "The Works of Olga Tokarczuk: Postmodern aesthetics, myths, archetypes, and the feminist touch". Poland Under Feminist Eyes (1): 134–155. Retrieved on 2 June 2013. 
  9. 9.0 9.1 9.2 9.3 Szałagan (2019-10-10). Olga Tokarczuk – Polscy pisarze i badacze literatury przełomu XX i XXI wieku (pl). ppibl.ibl.waw.pl. PAN's Literary Research Institute. Retrieved on 2021-06-07. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "PANbio" defined multiple times with different content
  10. 10.0 10.1 Marshall. "Olga Tokarczuk and Peter Handke Awarded Nobel Prizes in Literature", The New York Times, 10 October 2019. Retrieved on 10 October 2019.Marshall, Alex; Alter, Alexandra (10 October 2019). "Olga Tokarczuk and Peter Handke Awarded Nobel Prizes in Literature". The New York Times. Retrieved 10 October 2019. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "NYT-20191010" defined multiple times with different content
  11. "Sąsiedzi Olgi Tokarczuk: Jesteśmy dumni", Fakt.pl, 2019-10-11. Retrieved on 1 May 2020.
  12. About Krytyka Polityczna. Political Critique | Eng. website. Krytyka Polityczna. Retrieved on 2021-06-11.
  13. Cummins. "Nobel prize winner Olga Tokarczuk: ‘We live with violence and misogyny like some sort of constant illness’", The Guardian, 2024-10-05. Retrieved on 2024-11-13. (in en-GB)
  14. Kunzru (2024-09-25). Book Review: ‘The Empusium,’ by Olga Tokarczuk. The New York Times. Retrieved on 2024-11-13.
  15. Rubsam (2024-09-24). Has Olga Tokarczuk Been Struck by the Nobel Curse?. Vulture. Retrieved on 2024-11-13.
  16. Waalkes (2024-10-03). The Enlightenment Is Just One Side of the Story (en). The Atlantic. Retrieved on 2024-11-13.
  17. Talik. "The Olga Tokarczuk Foundation in the Karpowicz Villa", Wrocław.pl. Retrieved on 24 May 2020.
  18. Palacz (2020-10-05). Fundacja Olgi Tokarczuk rusza z działalnością. Pierwsze projekty w ramach Jesieni we Wrocławiu Mieście Literatury (pl). Wydawca.com.pl. Retrieved on 2021-06-09.
  19. 19.0 19.1 Wodecka (10 October 2015). Olga Tokarczuk, laureatka Nike 2015: Ludzie, nie bójcie się! (pl). Gazeta Wyborcza.Wodecka, Dorota (10 October 2015). "Olga Tokarczuk, laureatka Nike 2015: Ludzie, nie bójcie się!" [Olga Tokarczuk, the laureate of Nike 2015: People, don't be afraid!]. Gazeta Wyborcza (in Polish). Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Tokarczuk laureatka GW" defined multiple times with different content
  20. 20.0 20.1 Armitstead (2019-10-10). Olga Tokarczuk: the dreadlocked feminist winner the Nobel needed. The Guardian. Retrieved on 2019-10-20.
  21. Shotter (2020-02-14). Nobel laureate Olga Tokarczuk: why populist nostalgia will pass. Financial Times. Retrieved on 2021-06-11.
  22. Connolly. "Agnieszka Holland: Pokot reflects divided nature of Polish society", The Guardian, 2017-02-16. Retrieved on 2020-09-10. (in en-GB)
  23. 23.0 23.1 23.2 Piekarska (10 December 2015). Olga Tokarczuk: To ja jestem patriotką, a nie nacjonalista palący kukłę Żyda (pl). Gazeta Wyborcza.Piekarska, Magda (10 December 2015). "Olga Tokarczuk: To ja jestem patriotką, a nie nacjonalista palący kukłę Żyda" [I am a patriot, not the nationalist who burns an effigy of a Jew]. Gazeta Wyborcza (in Polish). Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "I am a patriot" defined multiple times with different content
  24. 24.0 24.1 Piekarska (15 December 2015). Nowa polityka historyczna wg PiS. Żądają odebrania Tokarczuk obywatelstwa Nowej Rudy (pl). Gazeta Wyborcza.Piekarska, Magda (15 December 2015). "Nowa polityka historyczna wg PiS. Żądają odebrania Tokarczuk obywatelstwa Nowej Rudy" [A new historical politics according to PiS. They demand that Nowa Ruda revokes Tokarczuk's citizenship]. Gazeta Wyborcza (in Polish). Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "polityka historyczna" defined multiple times with different content
  25. 25.0 25.1 Czapliński (15 October 2015). Czapliński: list otwarty do senatora Waldemara Bonkowskiego (pl). Krytyka Polityczna.Czapliński, Przemysław (15 October 2015). "Czapliński: list otwarty do senatora Waldemara Bonkowskiego" [Czapliński: an open letter to Senator Waldemar Bonkowski] (in Polish). Krytyka Polityczna. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Czapliński list otwarty" defined multiple times with different content
  26. The Nobels In Literature: Olga Tokarczuk and Peter Handke. New English Review (21 October 2019). Retrieved on 2023-04-01.
  27. "LGBT+ Community in Poland: a Letter of Solidarity and Protest". Retrieved on 21 August 2020.
  28. "'Stop targeting sexual minorities': Stars sign letter supporting Poland's LGBT+ rights". Retrieved on 21 August 2020.
  29. Olga Tokarczuk at the Jagiellonian University. Jagiellonian University Repository. Retrieved on 14 June 2021. “Insert 'Olga Tokarczuk' in the Search field and press Enter”
  30. Doyle. "Nobel Prize in Literature: Olga Tokarczuk and Peter Handke win awards", The Irish Times, 10 October 2019. Retrieved on 9 June 2021.
  31. Kowalczyk (2015). Nike 2015 dla Olgi Tokarczuk (pl). Culture.pl. Retrieved on 12 November 2023.
  32. Pawłowski. "Nike 2008 dla Olgi Tokarczuk — "Bieguni" książką roku", Gazeta Wyborcza, 5 October 2008. Retrieved on 18 June 2011. (in pl)
  33. "Gloria Artis dla Olgi Tokarczuk", MKiDN.gov.pl, Ministry of Culture and National Heritage of the Republic of Poland. Retrieved on 27 May 2018. (in pl)
  34. Vilenica Prize Winner 2013: Olga Tokarczuk. vilenica.si. Vilenica International Literary Festival. Retrieved on 11 October 2019.
  35. Międzynarodowa Nagroda Mostu dla Olgi Tokarczuk (pl). Wydawnictwo Literackie (6 December 2015).
  36. Nagroda Mostu dla Olgi Tokarczuk (pl). ZINFO (3 December 2015).
  37. Bridge Award. Zgorzelec.eu. Zgorzelec City council. Retrieved on 21 December 2015.
  38. "Kulturhuset Stadsteaterns första internationella litteraturpris tilldelas romanen Jakobsböckerna". Retrieved on 27 May 2018.
  39. Baudrier (2018-11-21). Jan Michalski Prize – Edition 2018. fondation-janmichalski.com. Fondation Jan Michalski. Retrieved on 2021-06-13.
  40. "Prestigious award for Olga Tokarczuk and her translator into French", The Polish Book Institute, 9 July 2019. Retrieved on 10 July 2019.
  41. Codrea-Rado. "Olga Tokarczuk of Poland Wins Man Booker International Prize", The New York Times, 22 May 2018. Retrieved on 11 April 2019.
  42. Marshall. "Women Dominate Shortlist for Booker International Prize", The New York Times, 9 April 2019. Retrieved on 11 April 2019.
  43. "Olga Tokarczuk honorową obywatelką stolicy", Onet.pl, Ringier Axel Springer, 21 June 2020. Retrieved on 21 June 2020. (in pl)
  44. Doktorat honoris causa UW dla Olgi Tokarczuk (pl). University of Warsaw (18 February 2022). Retrieved on 12 March 2022.
  45. Uniwersytet Wrocławski nadał tytuł doktora honoris causa noblistce Oldze Tokarczuk (pl). Wroclaw.pl. Wrocław City Hall. Retrieved on 12 March 2022.
  46. Uniwersytet Jagielloński przyzna tytuł doktora honoris causa Oldze Tokarczuk (pl). Jagiellonian University (7 October 2021). Retrieved on 7 October 2021.
  47. Honorowe obywatelstwo Miasta Krakowa dla Olgi Tokarczuk (pl). Radio Kraków (8 October 2021). Retrieved on 12 March 2022.
  48. Inaugural RSL International Writers Announced. Royal Society of Literature (30 November 2021). Retrieved on 3 December 2023.
  49. The 2022 International Booker Prize | Longlist announcement. The Booker Prizes. Retrieved on 12 March 2022.
  50. Knight. "International Booker prize shortlist delivers 'awe and exhilaration'", The Guardian, 7 April 2022.
  51. Nadezhda Filipova (10 June 2022). Nobel-winning Polish Author Olga Tokarczuk Awarded Honorary Doctor's Degree by Sofia University. bta.bg. Retrieved on 15 June 2023.
  52. Vesela Krasteva (8 June 2022). Nobel Prize winner Olga Tokarczuk to visit Sofia. bnr.bg. Retrieved on 15 June 2023.
  53. IAS Guest Olga Tokarczuk bestowed an honorary degree by Tel Aviv University. ias.tau.ac.il. Retrieved on 15 June 2023.
  54. 'The Empusium' wins European Literature Prize 2024 (en). Letterenfonds. Retrieved on 30 September 2024.
  55. All Nobel Prizes in Literature. Nobel Foundation.
  56. "Nobelove ceny za literatúru získali Olga Tokarczuková a Peter Handke", Pravda, 10 October 2019. Retrieved on 10 October 2019. (in sk)
  57. Flood. "Olga Tokarczuk and Peter Handke win Nobel prizes in literature", The Guardian, 10 October 2019. Retrieved on 10 October 2019.
  58. Olga Tokarczuk: the dreadlocked feminist winner the Nobel needed. The Guardian (10 October 2019).
  59. Marc Santora (10 October 2019). For Poland, Nobel Prize in Literature Is Cause for Conflict as Much as Congratulation. The New York Times. Retrieved on 15 October 2019.
  • Ndepụta ndị meriri Nobel na Polish
  • Akwụkwọ Polish
  • Ndepụta okporo osisi: Akwụkwọ

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]