Gaa na ọdịnaya

Onye hụrụ n'anya Antoinette Camus

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Aimée Antoinette Camus (1 Mee 1879 – 17 Eprel 1965) bụ onye ọka mmụta ihe ọkụkụ nke France. A maara ya nke ọma maka ọmụmụ ihe banyere orchids na osisi oak. Camus nwekwara ihe nketa nke idepụta ọnụ ọgụgụ nke abụọ kachasị elu nke ụdị osisi ala n'etiti ndị ọkà mmụta sayensị nwanyị, na mkpokọta aha 677 ụdị.[1]

Akụkọ ndụ

[dezie | dezie ebe o si]

Camus bụ ada Edmond Gustave Camus, bụkwa ọkà mmụta ihe ọkụkụ, amụrụ ya na L'Isle-Adam, ihe dị ka kilomita 50 n'ebe ugwu Paris. N'okpuru mmetụta nna ya, ọ bụ ọkachamara n'ịmụ banyere orchids na ọdịdị nke osisi ahụ wee rụọ ọrụ ruo oge ụfọdụ na ndị ọkachamara ndị ọzọ dị ka Paul Bergon (1863-1912) na Paul Henri Lecomte (1856-1934).

Ya na nwanne ya nwanyị, onye na-ese ihe bụ Blanche-Augustine Camus (1881-1968) dị n'ezigbo mma.

Njikọ ya na Paris Natural History Museum

[dezie | dezie ebe o si]

Site na 1922, Camus ji aka ya rụkọọ ọrụ ihe karịrị afọ 30 dị ka onye ọrụ n'efu maka Paris Natural History Museum na ọtụtụ akwụkwọ ya bụ akụkụ nke nchịkọta Museum. Dabere na nkwupụta e mere na faịlụ Legion of Honour ya, o nyere aka nke ukwuu na mmetụta na aha ọma nke ebe ngosi ihe mgbe ochie n'ụwa.

O mepụtara ọgwụgwọ dị mkpa nke osisi oak Quercus na osisi oak nkume Lithocarpus, na-enye ọgwụgwọ mbụ zuru oke nke ụdị nke ikpeazụ.[2] O nyekwara aha Neohouzeaua na ụdị achara asaa na-ekpo ọkụ, iji kwanyere ọrụ ndụ Jean Houzeau de Lehaie nyere maka nghọta nke botany na mgbasa nke achara na Europe na Africa.

Aimée Antoinette Camus nwụrụ na 17 Eprel 1965 n'ụlọ ya na 15th arrondissement nke Paris mgbe ọ dị afọ 85.

Nsọpụrụ na onyinye

[dezie | dezie ebe o si]
  • Camus bụ onye nwetara ihe nrite nke Institute (academy of sciences) ugboro abụọ na 1906 na 1930.
  • E mere Camus Knight of the Legion of Honor na 3 Mee 1936 na Paris.[3]

Akwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]
  • 1894: Osisi ndị e nwetara na Morcles (Canton de Vaud) na n'ugwu Fully (Valais) . (ya na Edmond Gustave Camus) Paris: May na Motteroz,
  • 1904: Nchịkọta nke osisi willow nke Europe na monographie nke osisi willows nke France. (ya na Edmond Gustave Camus) Paris: J. Mersch, 1904-5, bipụtara USA: Wentworth Press, 2018.
  • 1904: Atlas nke monographie nke osisi willow nke France. Paris: J. Mersch.
  • 1908: Nkọwapụta nke orchid nke Europe nke ugwu Africa, Asia Minor na mpaghara Russia Transcaspian. Paris: J. Lechevalier.
  • 1912: Florule de Saint-Tropez na gburugburu ya. Paris: Paul Lechevalier
  • 1913: Ụdị osikapa na ụdị osikapa Indochina. Paris: Laboratory of Colonial Agronomy.
  • 1914: Cypress (Genre Cupressus): monographie sistematique, anatomy, culture, principaux usages. Paris: Paul Lechevalier, 1914 nke Forgotten Books bipụtara, 2018  
  • 1918: Ihe odide banyere orchid nke Vallée de Thorenc. Riviera sayensị (1918),
  • 1919: Ihe odide banyere orchid ole na ole dị na Vence na gburugburu ya. Osimiri sayensị (1919),
  • 1921: Flowers nke marshes, peatlands, osimiri, ọdọ mmiri na ọdọ mmiri (ihe ọkụkụ palustres na aquatic). Paris: Paul Lechevalier
  • 1921-1929: Iconography nke Orchid nke Europe na Mediterranean Basin. (ya na Edmond Gustave Camus & H. Lecomte) Paris: Paul Lechevalier.
  • 1922: Flora General nke Indo-China. Izu ohi 7. Akụkụ nke mbụ, Eriocaulonaceae na Graminées.
  • 1923: Osisi, obere osisi na obere osisi ịchọ mma. Paris: Paul Lechevalier
  • 1924: Ụfọdụ okooko osisi na-adịghị mma n'ime orchid. Bulletin de la Société botanique de France (1924)
  • 1926: Osisi cypress ọhụrụ nke Tassili (Cupressus dupreziana). Bulletin du Musée d'Histoire Naturelle (1926)
  • 1929: Osisi chestnut: monographie nke ụdị Castanea na Castanopsis. Paris: Paul Lechevalier
  • 1935: Osisi oak na mmepụta ọhịa nke Indochina. [Ihe e dere n'ala ala peeji]
  • 1938: Quercus ilex L. na ụdị ndị Eshia nke e jikọtara ya na ha. C.R. Nzukọ Soc. Sav. Nice, 1938
  • 1934-1954: Les Chênes: monographie du genre Quercus (et Lithocarpus) (1992), nchịkọta nke edemede 72. Paris: Paul Lechevalier 1934: Atlas. Vol I. Ụdị Cyclobalanopsis. Ụdị nke Euquercus (Nkebi Cerris na Mesobalanus). Ensiklopedia akụ na ụba nke Silviculture VI. Ihe osise 108 1936-1938: Vol. Ụdị nke mbụ Quercus. Ụdị nke Cyclobalanopsis na ụdị nke Euquercus (Nkebi Cerris na Mesobalanus). 1935-1936: Atlas. Izu ohi Nke Abụọ. Ụdị nke Euquercus (Nkebi Lepidobalanus). Ensiklopedia akụ na ụba nke Silviculture VII. Ihe osise 186 1938-1939: Mpịakọta nke Abụọ. Ụdị Quercus. Ụdị nke Euquercus (akụkụ Lepidobalanus na Macrobalanus). 1948: Atlas. Ụgbọelu nke Atọ Ụdị nke Euquercus (akụkụ Protobalanus na Erythrobalanus) na ụdị Lithocarpus. Ensiklopedia akụ na ụba nke Silviculture VIII. 325 ihe osise 1952-1954: Mpịakọta nke Atọ (Nkebi 1), Mpịakgolo nke Atọ. Ụdị Quercus. Ụdị nke Euquercus (akụkụ Protobalanus na Erythrobalanus).
    1934: Atlas. Vol I. Ụdị Cyclobalanopsis. Ụdị nke Euquercus (Nkebi Cerris na Mesobalanus). Ensiklopedia akụ na ụba nke Silviculture VI. Ihe osise 108
    1936-1938: Vol. Ụdị nke mbụ Quercus. Ụdị nke Cyclobalanopsis na ụdị nke Euquercus (Nkebi Cerris na Mesobalanus).
    1935-1936: Atlas. Izu ohi Nke Abụọ. Ụdị nke Euquercus (Nkebi Lepidobalanus). Ensiklopedia akụ na ụba nke Silviculture VII. Ihe osise 186
    1938-1939: Mpịakọta nke Abụọ. Ụdị Quercus. Ụdị nke Euquercus (akụkụ Lepidobalanus na Macrobalanus).
    1948: Atlas. Ụgbọelu nke Atọ Ụdị nke Euquercus (akụkụ Protobalanus na Erythrobalanus) na ụdị Lithocarpus. Ensiklopedia akụ na ụba nke Silviculture VIII. Ihe osise 325
    1952-1954: Mpịakọta nke Atọ (Nkebi 1), Mpịakgolo nke Atọ. Ụdị Quercus. Ụdị nke Euquercus (akụkụ Protobalanus na Erythrobalanus).

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Lindon (5 May 2015). "Fewer than three percent of land plant species named by women: Author gender over 260 years". Taxon 64 (2): 209–215. DOI:10.12705/642.4. 
  2. Camus (1948). "Les chenes. Monographie des genres Quercus et Lithocarpus, Atlas vol. 3.". Encyclopedie Économique de Sylviculture 7: 152–165. 
  3. Recherche - Base de données Léonore (fr). www.leonore.archives-nationales.culture.gouv.fr. Retrieved on 2023-11-30.