Gaa na ọdịnaya

Parable

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
The Return of the Prodigal Son, nke Rembrandt dere, 1660s

  Ihe atụ bụ obere akụkọ, nke m na-akụzi, na asụsụ bụ ahịrịokwu, nke m na-egosi karịa ihe mmụta ma ọ bụ ụkpụrụ.  Ọ dị iche na akụkọ ifo na akụkọ ifo nke nwere anụmanụ, osisi na ihe ndị na-adịghị ndụ, mana enwere ike dee okike, ma ihe atụ nwere ederede mmadụ.  Otu ihe atụ bụ ụdị ihe atụ.[1]

Ụfọdụ ndị ọkà mmụta nke ozi ọma nke akwụkwọ nsọ na Agba Ọhụrụ na-etinye okwu ahụ bụ́ “ilu” nanị n’ilu ​​Jizọs, [1] [2] n’agbanyeghị na nke ahụ abụghị mmachi nkịtị nke okwu ahụ..

Okwu mmalite

[dezie | dezie ebe o si]

Okwu Grik παραβολή (parabolē), nke pụtara n'ụzọ nkịtị "tụba" (bolē) "n'angu" (para-), pụtara "ịtụnyere, iji tụnyere, atụnyere".  " [1] Nke ahụ bụ ihe ndị edemede Gris ji mee ihe n'ụdị akụkọ dị mkpirikpi.

Akụkọ ihe mere eme

[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ Nsọ nwere ọtụtụ okwu nime Ozioma nke Agba Mishye (Ihe atụ nke Jesus).  Ụfọdụ ndị ọkà mmụta (dị ka John P. Meier) kwenyere na ọ bụ nrụtụ aka na nsụgharị Hibru nke Old Talmud (narị afọ nke abụọ AD).  [1] Ihe atụ Jizọs gụnyere ezigbo onye Sameria.  Mashalim sitere na Agba Ochie gụnyere aha nwa agbọghọ ahụ (n’aha Netan, 2 Samuel 12:1–9) na aha nwanyị Tekoah (na 2 Samuel 14:1–1 )3 [2]).[3]

Ilu pụtara Islam.  N'omenala Sufis, ka m kuziere unu nkuzi nke ụkpụrụ.  Ndị na-ede akwụkwọ na nso nso a dị ka Idries Shah na Anthony de Mello edewo maka akụkọ na-ewu ewu karịa Sufis..

E nwekwara ilu nke oge a. Ihe atụ nke etiti narị afọ nke 19, ihe atụ nke windo mebiri emebi, na-akatọ akụkụ nke echiche akụ na ụba.

Ihe ndị e ji mara ya

[dezie | dezie ebe o si]
Ilu nke Onye Sameria Dị Mma, dị ka Jan Wijnants (1670) gosipụtara

Ilu bụ mkpirisi akụkọ na-egosi eziokwu nke ụwa;  Ọ bụ ogologo akụkọ.  Emeela m nke a, akọwara m usoro ahụ, egosikwala m nsonaazụ.  Enwere ike mara ihe dị iche na akụkọ ndị yiri ya, dịka ọmụmaatụ mgbaghara. [4]

Ihe atụ na-emetụtakarị onye na-eche nsogbu omume ihu ma ọ bụ onye na-eme mkpebi ọjọọ wee taa ahụhụ ihe ndị a na-atụghị anya ya. Ọ bụ ezie na a naghị ekwukarị ihe ilu pụtara n'ụzọ doro anya, ọ bụghị ebumnuche ka ọ zoo ma ọ bụ zoo kama ka ọ bụrụ ihe doro anya na ihe doro anya.

Ihe na-elabora ihe sukta tuk buk presemenje nke subtext na-tuktu aro suk sane ga-esi akpa akva ma ọ ihe ọ ga-ekwere.  Tụkwasị n’inye nduzi banyere àgwà kwesịrị ekwesị nke ndụ mmadụ, m na-ejikarị okwu ihe atụ eme ihe iji mee ka ndị mmadụ nwee ike ikwu echiche ndị siri ike ma ọ bụ mgbagwoju anya.  Ihe atụ na-egosi arụmụka na-abụghị nke pụrụ iche na saịtị ahụ na akụkọ ahụ doro anya ma dị mfe nghọta.

ihe dị mma  Ọ bụ ihe atụ.  Otu ihe atụ nwere ike inwe ọtụtụ nkọwa na-emegiderịta onwe ya ma nwee ike inwe mmetụta ndị siri ike ma ọ bụ siri ike ịkọwa.  Zitere gị H.W.  Fowler kwuru, ihe atụ nke ihe atụ ahụ "Echere m na onye na-ege m ntị na-enweghị saịtị, ma o doro anya na ọ nweghị nchegbu ọ bụla, n'ihi ya, ọ ga-ekwe omume ịnweta ikpe nke na-adịghị amasị m, ..." [1] Ihe atụ dị mkpụmkpụ karịa ihe atụ: ọ dabeere n'otu ụkpụrụ nke otu omume ahụ, na onye na-agụ nwere ike ịhụ nsonaazụ nke nchegbu ya..

Ilu nke Jizọs

[dezie | dezie ebe o si]

  Ndị ntụgharị Bible nke oge ochie na-emekarị ihe atụ Jizọs dị ka ihe atụ, na nkwekọrịta ihe atụ a hụrụ maka ihe ọ bụla dị na ihe atụ ya. Mana ndị ọkà mmụta nke oge a, malite na Adolf Jülicher, na-ewere nkọwa ha dị ka ihe na-ezighi ezi. Jülicher lere ụfọdụ n'ime ihe atụ Jizọs anya dị ka ihe yiri ya (ihe yiri ma ọ bụ ihe atụ) nwere akụkụ atọ: akụkụ foto (Bildhälfte), akụkụ nke eziokwu (Sachhälfte). Jülicher kwenyere na e bu n'uche iji ilu Jizọs mee otu ihe dị mkpa.

Ndị Gnostic tụrụ aro na Jizọs zoro ụfọdụ n’ime ozizi ya n’ime ndị na-eso ụzọ ya nakwa na o kpachaara anya kpughee ihe ha pụtara site n’iji ilu mee ihe.  Dịka ọmụmaatụ, na Mak 4:11–12:.  

Echiche ahụ bụ na nkọwa ndị e dere na ilu ga-apụta ìhè mgbe e nyere onye na-ege ntị ozi ndị ọzọ ma ọ bụ malite ya n'ime usoro nkuzi dị elu na-akwado akwụkwọ ozi nke Barnabas, nke a pụrụ ịdabere na ya n'etiti AD 70 ruo 132:

For if I should write to you concerning things immediate or future, ye would not understand them, because they are put in parables. So much then for this.[5]

Akụkụ ọzọ dị mkpa nke ilu Jizọs bụ àgwà ha na-ekere òkè na nke na-enweghị isi. Ọtụtụ mgbe, ma ọ bụghị mgbe niile, Jizọs na-emepụta ilu iji zaghachi ajụjụ sitere n'aka ndị na-ege ya ntị ma ọ bụ arụmụka n'etiti echiche abụọ na-emegide onwe ha.

Nye ndị mụtara akwụkwọ Grik na ndị Rom, Jizọs nụrụ ihe atụ ahụ ma chetara m ọtụtụ ụdị okwu ndị yiri nke Socrates.  Dị ka akwụkwọ ahụ si kwuo, ndị dere Oziọma ndị ahụ gosiri ìgwè dị iche iche na-ajụ Jizọs banyere ozi ọma ya, bụ́ ọrụ Socratic Dialogues of Plato..

Ya mere, a maara na okwu nke eze ukwu Rome Cicero (nke ọtụtụ ndị ọkà mmụta ka na-asọpụrụ mgbe ọ nwụsịrị [1]) na akụkọ ahụ yiri ka ọ nweghị ihe jikọrọ ya na ya, m ga-egosikwa gị ụfọdụ okwu banyere isiokwu nke mkparịta ụka ugbu a..

Ihe atụ ndị sitere na kor'an

[dezie | dezie ebe o si]

  Q39:28-30 na-anya isi “ụdị ilu ọ bụla na Koran”.  Amaokwu ndị nke Quran gụnyere ilu nke osisi ọma na nke ọjọọ (Q14:32-45), nke ndị nwoke abụọ ahụ, na nke ụlọ ududo.  Q16:77 nwere ilu nke ohu na nna ya ukwu, na-esochikwa ilu nke onye ìsì na onye hụ ụzọ..[6]

Ihe ndị ọzọ e ji ekwu okwu

[dezie | dezie ebe o si]

Ihe atụ metụtara ihe atụ nke okwu ndị dị ka ihe atụ nke simile.  Ihe atụ dị ka ihe atụ nke ihe m na-anụ nke ọma, ihe m nwere ike ịhụ iji gosi echiche m na-apụghị ịhụ.  Enwere ike ikwu na ilu bụ ihe atụ nke ndọtị iji mepụta obere akụkọ, nke na-agbanwe agbanwe.  Ihe tukta na-adkwa ka ihe tukta, ya bu, ihe tukta nke a na-ekwu na ihe tdù "dù ka" ihe other (eg., "Onye ezi poma dù ka osisi nke iyi mwī kiꞌ").  Otú ọ dị, ọ bụrụ na ịhụghị ya, ọ bụghị ihe nzuzo.).

Ihe Nlereanya

[dezie | dezie ebe o si]
Ignacy Krasicki, onye dere "Abuzei na Tair"
  • Nwa ewu Akhfash - ilu ndị Peshia
  • Hercules n'ebe ụzọ gafere - ilu ndị Gris oge ochie
  • Parables nke Ignacy Krasicki, site n'akwụkwọ ya nke 1779 Fables and Parables:
    • Abuzei na Tair
    • Nwoke kpuru ìsì na Mma Agha
    • Onye aṅụrụma
    • Onye Ọrụ Ugbo
    • Nwa nwoke na Nna
  • The Rooster Prince - ilu Hasidic
  • Ihe atụ
  • Mgbasawanye (okwu)
  • Ihe Nlereanya 

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]

.mw-parser-output .reflist{margin-bottom:0.5em;list-style-type:decimal}@media screen{.mw-parser-output .reflist{font-size:90%}}.mw-parser-output .reflist .references{font-size:100%;margin-bottom:0;list-style-type:inherit}.mw-parser-output .reflist-columns-2{column-width:30em}.mw-parser-output .reflist-columns-3{column-width:25em}.mw-parser-output .reflist-columns{margin-top:0.3em}.mw-parser-output .reflist-columns ol{margin-top:0}.mw-parser-output .reflist-columns li{page-break-inside:avoid;break-inside:avoid-column}.mw-parser-output .reflist-upper-alpha{list-style-type:upper-alpha}.mw-parser-output .reflist-upper-roman{list-style-type:upper-roman}.mw-parser-output .reflist-lower-alpha{list-style-type:lower-alpha}.mw-parser-output .reflist-lower-greek{list-style-type:lower-greek}.mw-parser-output .reflist-lower-roman{list-style-type:lower-roman}

  1. David B. Gowler (2000). What are they saying about the parables. Paulist Press, 99,137,63,132,133. ISBN 9780809139620. 
  2. oremus Bible Browser : 2 Sam 12:1-9. bible.oremus.org.
  3. oremus Bible Browser. bible.oremus.org.
  4. Fowler (1965). A Dictionary of Modern English Usage. London: Oxford University Press.  See entry at simile and metaphor.
  5. The Epistle of Barnabas (translation J.B. Lightfoot). www.earlychristianwritings.com. Retrieved on 2021-10-20.
  6. Wherry (1896). A Complete Index to Sale's Text, Preliminary Discourse, and Notes. London: Kegan Paul, Trench, Trubner, and Co.