Pedlar nke Swaffham
Pedlar nke Swaffham bụ akụkọ ifo bekee sitere na Swaffham, Norfolk . E wepụrụ ederede na-esonụ site na akụkọ ifo Bekee na akụkọ ọdịnala ndị ọzọ, 1906, nke n'aka nke ya na-ezo aka na akwụkwọ akụkọ Abraham dela Pryme, 1699:
Isi mmalite
[dezie | dezie ebe o si]Pedlar nke Swaffham Omenala na-ekwu na e nwere ndụ n'oge gara aga na Soffham (Swaffham), alias Sopham, na Norfolk, a ụfọdụ pedlar, onye rọrọ nrọ na ọ bụrụ na ọ gara London Bridge, na-eguzo n'ebe ahụ, ọ ga-anụ nnọọ ọṅụ ozi ọma, nke ọ na mbụ slighted, ma mgbe e mesịrị, ya nrọ ịbụ okpukpu abụọ na trebled n'elu ya, o kpebisiri ike, ma ọ bụ na-agbalị n'ebe ahụ atọ na London okwu, na-agbalị na dị ka atọ na okwu nke London. ụbọchị, na-ele ya anya, ma ọ nụghị ihe ọ bụla nwere ike inye ya nkasi obi ọ bụla. N'ikpeazụ, o mere na onye na-azụ ahịa n'ebe ahụ, n'ebe ahụ, na-ahụta na ọ naghị amị mkpụrụ, ebe ọ hụrụ na ọ dịghị ere ahịa ọ bụla ma ọ bụ rịọ maka enyemaka ọ bụla, gakwuru ya ma rịọsie ya ike ka ọ mara ihe ọ chọrọ n'ebe ahụ, ma ọ bụ ihe azụmahịa ya bụ; nke onye pedlar zara n'eziokwu na ọ rọrọ nrọ na ọ bụrụ na ọ bịa London wee guzoro n'elu akwa mmiri na ọ ga-anụ ozi ọma; mgbe onye na-azụ ahịa chịa ọchị nke ukwuu, na-ajụ ya ma ọ bụ onye nzuzu ka ọ ga-eme njem n'ozi nzuzu dị otú ahụ, na-agbakwụnye, sị: "M ga-agwa gị, onye obodo, n'abalị ụnyaahụ, m rọrọ nrọ na m nọ na Sopham, na Norfolk, ebe m na-amaghị nke ọma, ebe a na-eche echiche n'azụ ụlọ onye na-azụ anụ n'ime otu nnukwu osisi osisi, m ga-ahụkwa n'okpuru osisi osisi, ma ọ bụrụ na m ga-achọta n'okpuru nnukwu osisi osisi, ma ọ bụrụ na m ga-achọta n'okpuru osisi ọhịa. Ugbu a, chee echiche na m bụ onye nzuzu ime ogologo njem dị otú a n'isi nrọ nke nrọ nzuzu? Onye na-agba ọsọ na-ekiri okwu ya, ihe o kwuru ka ọ rọrọ nrọ, ma ebe ọ matara na ha lekwasịrị anya n’ime ya, ọ ṅụrịa ọṅụ n’ihi ozi ọṅụ dị otú ahụ, ọ gara ngwa ngwa laa, gwuo ala ma chọta nnukwu akụ̀ dị oké ọnụ ahịa, nke o ji baa ọgaranya nke ukwuu; na Soffham (Church) ebe ọtụtụ akụkụ dara n'ala, o dobere ndị ọrụ ma mezie ya nke ọma, na ebubo nke ya; ma rue ta ka ihe-isi-ya di nime ya, ma na nkume, orù-ya di n'azu-ya na nkita-ya n'ikiri-ukwu-ya; ma a na-echekwakwa ebe nchekwa ya site n’otu ụdị ma ọ bụ onyonyo ahụ n’ime ọtụtụ windo enyo ochie, ụlọ oriri na ọṅụṅụ, na ụlọ oriri na ọṅụṅụ nke obodo ahụ ruo taa.
Enwere ike ịhụ akụkọ mgbe ochie ndị yiri ya na Europe na Middle East. Ụdị nke mbụ bụ otu n'ime uri Mathanawi nke akpọrọ "Na Baghdad, Nrọ nke Cairo: Na Cairo, Nrọ nke Baghdad", nke onye na-ede uri Peasia nke narị afọ nke 13 Jalal al-Din Rumi dere. A tụgharịrị abụ a ka ọ bụrụ akụkọ na akụkọ sitere na otu puku abalị na otu abalị : "Nwoke ahụ nke bara ọgaranya site na nrọ"; wee gbasaa site n'akụkọ ọdịnala obodo, akụkọ ụmụaka na akwụkwọ.
N'oge na-adịbeghị anya, a gbanwere akụkọ ahụ n'ime atụmatụ nke akwụkwọ akụkọ Alchemist nke Paulo Coelho, bụ onye weghaara ihe owuwu site na akụkọ Jorge Luis Borges "The Tale of Two Dreamers" na A Universal History of Iniquity (1935).
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- The Alchemist, ụdị akụkọ ifo nke ọgbara ọhụrụ
- Upsall Castle, ụdị bekee ọzọ nke akụkọ ifo
- Dundonald Castle, ụdị akụkọ ifo ndị Scotland
- Akụkọ ifo bekee, maka ndepụta akụkọ ifo bekee ndị ọzọ
- Onye na-ere ere
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]
- Jacobs (1894). "Pedlar of Swaffham", More English Fairy Tales, 2nd, London: David Nutt, 50–53 & notes: 225.
- "The Pedlar of Swaffham", another version of the story that gives the name of the pedlar as John Chapman, but does not give sources.
- "The Pedlar of Swaffham", an animation based on the folk tale.