Rüdiger Eichholz
Rüdiger Eichholz (May 1, 1922 na Stralsund, Germany - Septemba 5, 2000 na Cobourg, Ontario), bụ onye ọkà mmụta sayensị Canada na onye ọsụ ụzọ na onye otu Esperanto Academy. (Na Canada ọ na-akpọkarị aha mbụ ya dị ka "Ruediger" ma ọ bụ "Rudi".) A maara ya nke ọma maka ibipụta "Esperanto picture dictionary" (1988) na nnukwu akwụkwọ akụkọ ihe mere eme nke ya na nwunye ya, Esperanto in the Modern World (1982) dezie.
Mgbasa nke Esperanto
[dezie | dezie ebe o si]Na 1949, mgbe ọ gara Göttingen, West Germany, ọ ghọrọ onye nnọchiteanya nke World Congress of Esperanto na Bournemouth, England, na 1953, ọ lụrụ nwunye Esperantist Vilma (1926-1995) na Toronto, Canada ma mesịa ghọọ onye guzobere òtù Esperanto. Na 1956, ọ zụtara ụlọ n'obodo Oakville dị nso, nke dị kilomita 30 n'ebe ọdịda anyanwụ Toronto.[1] Na July 18, 1959, ebe obibi Vilma bụ omenala ndị Esperantists, na na July 1960, ọ kwadoro nzukọ nke abụọ nke Canadian Esperanto Association (Canada Esperanto-Asocio ma ọ bụ KEA) mgbe e hiwere ya na 1958. N'afọ ndị sochirinụ, Vilma kụziiri Esperanto n'ebe ahụ, ya na ya nyekwara ọgbakọ Esperanto na Canada. Nwunye Eichholz zụrụ otu nwoke aha ya bụ Alko na otu nwa agbọghọ aha ya bụ Brila maka ndị na-asụ Esperanto.
Nhazi na mbipụta
[dezie | dezie ebe o si]Eichholz zụtara akwụkwọ Esperanto wee bụrụ onye ode akwụkwọ Esperanto. Ụfọdụ n'ime ha bụ ọrụ Vilma. Na saịtị nke Esperanto Press, Eichholz bipụtara akụkọ akụkọ KEA. N'ihi na ọ gaghị ekwe omume iji ego nke Canada mee ụfọdụ n'ime anyị, n'ihi na anyị na-ere akwụkwọ Esperanto, anyị na-anakwere akwụkwọ Esperanto ndị ọzọ, n'ihi ya, anyị anaghị ere akwụkwọ Esperanto na Canada. Ebe izizi, Libroservo de KEA ("手机安KEA") toro. Na 1961, ọ ghọrọ onye nchịkọta akụkọ nke Canada Esperanto-Revuo magazin. Kemgbe ahụ, Vilma anọwo na-arụ ọrụ na akwụkwọ Esperanto azụmahịa ruo ọtụtụ afọ, ọ na-erekwa akwụkwọ maka KEA.[1] Ọ bụ ezie na ọ naghị ekwenye mgbe niile na mkpebi nke njikọ ahụ, ọ nọgidere na-abụ onye òtù KEA ruo mgbe ọ nwụrụ ma bụrụ onye a họpụtara dị ka onye òtù nsọpụrụ na 1995..
Akwụkwọ m "Ni legas foto," 1957) nke Alko kaj Suna ("Alko na Suna, 1958), book about Unitarianism (1958), book about Esperanto, book about Esperanto."
Ihe abụọ e bipụtara
[dezie | dezie ebe o si]N'afọ 1988, Eichholz bipụtara akwụkwọ ọkọwa okwu foto nke Esperanto (Esperanta Bildvortaro), ọrụ nke ọ dọtara na ya na-erughị 143 ndị mmekọ na ntụgharị. Akwụkwọ ahụ bụ nsụgharị Esperanto nke akwụkwọ ọkọwa okwu foto asụsụ Duden a ma ama nke ọma. O nwere ihe ịga nke ọma n'inweta ikike n'aka Duden, wee rụzuo ọrụ nke ịchịkọta na ibipụta ya
Na 1980, mgbe o resịrị ụlọ ya na Oakville, ọ kwagara Bailieboro, Ontario, bụ ebe o wuru ụlọ n'akụkụ Osimiri Rice. Ebe e nwere ígwè obibi akwụkwọ, Eichholz meghere Esperanto Press. O bipụtara akwụkwọ ọgụgụ nke Vilma dere, nsụgharị Bekee nke Edmond Privat's The Life of Zamenhof na ọtụtụ akwụkwọ ndị ọzọ. O kpebiri ibipụta magazin KEA, nke a na-akpọ Lumo ugbu a.
Ruo ọtụtụ afọ, Eichholz chịkọtara nkọwa nke okwu Esperanto, ihe ọzọ dị mkpa ọ rụzuru bụ nchịkọta na ibipụta na 1982 nke akwụkwọ 600 "Esperanto in the Modern World" nke ya na Vilma jikọtara.
Ụlọ Akwụkwọ Esperanto
[dezie | dezie ebe o si]A họpụtara ya dị ka onye otu Esperanto Academy na 1976, Eichholz duziri ngalaba nkà na ụzụ na nke pụrụ iche. Site na nchịkọta ọtụtụ afọ nke nkọwa okwu, ọ malitere mepụta na 1968 Slipara vortaro ("Filing dictionary") ya na mgbe e mesịrị, n'oge kọmputa, Perkomputora termino-kolekto ("Collected computer terms" ma ọ bụ Pekoteko).
Site na 1983 ruo 1990 o deziọnọ ụmụ isii buru ibu nke Akademiaj estudios ("Educational Education"). Na World Esperanto Association (Universala Esperanto-Asocio ma ọ bụ UEA), Eichholz rụrụ ọrụ dị ka onye so na Canada Committee (1988-92) na ruo ọtụtụ afọ dị ka onye nnọchiteanya nke ọdịmma nke ụwa federalism, Unitarianism na Esperanto..
Nchịkọta ụda
[dezie | dezie ebe o si]Eichholz ka dekọtara saịtị ahụ, saịtị nke World Esperanto Forum na ndị ọzọ, nke ndị Esperantists na-ejikwa maka Redio Esperanto. Dabere na nchịkọta nke teepu ndekọ ya, o guzobere UEA Recorded Tape Service na 1957 wee nọgide na-abụ onye nduzi ya ruo 1991. Maka obere ego, ndị mmadụ nwere ike ịtụ akwụkwọ na saịtị ya..
Afọ ndị ikpeazụ Eichholz
[dezie | dezie ebe o si]Ọdịnihu merụrụ ya ahụ nke ukwuu na 1994 mgbe ọ lọtara n'obodo ya bụ Germany. Vilma, onye nọrọ n'azụ mgbe Rüdiger gara Europe, ike gwụrụ ya; dọkịta ahụ chọpụtara ọrịa kansa imeju. Mgbe ọtụtụ ọnwa nke ịlụso ọrịa kansa ọgụ, nwunye Rudi na onye ya na ya na-arụkọ ọrụ nwụrụ na July 1995. Ọ chọrọ ịchọta di na nwunye Esperantist na-eto eto, ikekwe na Europe, ndị nwere ike ịchọ ka ha na ya nọrọ na Bailieboro ma rụọ ọrụ Esperanto Press. Ọ na-akpọsa na akwụkwọ akụkọ Esperanto ma na-achọ n'ụzọ dị iche iche mana enweghị ihe ịga nke ọma. N'ikpeazụ, ọ hapụrụ ohere nke ịga n'ihu na ọrụ mbipụta ahụ.
N'ọnwa Mee afọ 2000, ọ rere ụlọ ya wee kwaga n'ụlọ ndị agadi na Cobourg. N'ihi na ọ ga-agbasasị ngwongwo niile dị n'ụlọ ahụ, o nyere akwụkwọ na akwụkwọ ya fọdụrụnụ na Canadian Esperanto Association, nke natara ihe dịka puku abụọ nke Esperanto n'ụwa nke oge a n'akwụghị ụgwọ. N'ụzọ dị mwute, o nweghị oge dị ukwuu iji nụ ụtọ ezumike nká ya. N'abalị iri abụọ na isii n'ọnwa Ọgọstụ, ọ dara ọrịa strok; ọ nwụrụ n'ụlọ ọgwụ ụbọchị iri ka e mesịrị, n'ụbọchị ise n'ọnwarị afọ 2000.
Ọrụ
[dezie | dezie ebe o si]- Ruediger Eichholz na Vilma Sindona Eichholz, eds., Esperanto en la Moderna Mondo, Esperanto in the Modern World: Studies and Articles on Language Problems, the Right to Communicate, and the International Language (1959-1982), Bailieboro, Ontario: Esperanto Press, 1982.
- Rüdiger Eichholz, "Esperanto kiel interlingvo en maŝina tradukado" na Serta gratulatoria in honorem Juan Régulo. Mahadum La Laguna, Salamanca, 3,266 peeji, 1986
- Esperanta Bildvortaro, tr. Rüdiger Eichholz Esperanto Press: Bailieboro, Ontario, 1988.
- Rüdiger Eichholz, "Principoj por selekto de fakaj termino" na La stato kaj estonteco de la internacia lingvo Esperanto (Proceedings of the first symposium of the Esperanto Academy (Prague, 1994). [Ihe e dere n'ala ala peeji], LinkKava-Pech: Prague, 1995, 190 peeji nke