Gaa na ọdịnaya

Rimma Kuruch

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Rimma Kuruch
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịSoviet Union, Russia Dezie
Aha enyereRimma Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya6 Mee 1938 Dezie
Ebe ọmụmụQ109539429 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya8 Julaị 2019 Dezie
Ebe ọ nwụrụMurmansk Dezie
Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaRussian, Kildin Sami Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, researcher, linguist, language activist Dezie
Ụdị ọrụ yalinguistics, Kildin Sami, Russian, philology Dezie
Onye were ọrụMurmansk Arctic State University, Murmansk Arctic University Dezie
Ebe agụmakwụkwọAlecu Russo State University of Bălți Dezie
Ogo mmụtaCandidate of Sciences in Pedagogy, candidate of philology Dezie
Onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịRussian Pensioners' Party Dezie

Rimma Dmitrievna Kuruch ( Russian Дмитриевна Куруч (, 6 Mee 1938 – 8 Julaị 2019) bụ ọkachamara n'ịkụzi asụsụ. Ọtụtụ n'ime ọrụ ya lekwasịrị anya n'idekọ ihe, ichekwa, na ịgba ume ojiji Kildin Sámi . Kuruch nyekwara aka guzobe Òtù Kola Sámi ma jee ozi dị ka onye isi oche mbụ ya.

Ndụ na agụmakwụkwọ mbụ

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Kuruch n'obodo Balovo dị na Vachsky District, Gorky Oblast, Russia. Ndị mụrụ ya bụ ndị Moldova . Na 1961, ọ gụsịrị akwụkwọ na Bălți State Pedagogical Institute na Moldovan SSR site na nzere asụsụ Rọshịa, akwụkwọ, na Bekee, ọ malitekwara ịrụ ọrụ dị ka onye nkuzi n'ụlọ akwụkwọ ime obodo na Moldova. Na 1967, ọ gụsịrị akwụkwọ na Russian Academy of Education [ ru ] ọ malitere ọrụ na Mahadum Chernivtsi State na SSR nke Ukraine na 1968. Ọ ghọrọ prọfesọ zuru oke ebe ahụ na 1971 wee gaa n'ihu na mahadum ruo 1975. [1] [2]

Ọrụ asụsụ Sami

[dezie | dezie ebe o si]

Na 1975, Kuruch kwagara Murmansk, ebe ọ banyere na Pedagogical Institute Murmansk (nke bụ ugbu a Murmansk Arctic State University [ ru ] ) ịrụ ọrụ na Institute of Linguistics nke USSR Academy of Sciences . N'ebe ahụ, Kuruch sonyere dịka onye nchịkọta akụkọ na onye edemede n'ọrụ imepụta akwụkwọ ọkọwa okwu mbụ nke Sámi-Russian, Саамско–Русский Словарь/Са̄мь–Рӯшш Соагкнэһкь (ebipụtara na 1985), nke gụnyere okwu 8,000, ilu na okwu 400, usoro nhazi asụsụ, na ihe ntụaka sara mbara. [3] [4]

Na 1976, ọ ghọrọ onye isi otu ndị odee mpaghara na-arụ ọrụ ichekwa na ịzụlite asụsụ Kildin Sámi. Ndị otu ahụ mepụtara akwụkwọ akụkọ Cyrillic ọgbara ọhụrụ maka Kildin Sámi, yana usoro ọmụmụ na akụrụngwa maka ịkụziri Kildin Sámi n'ụlọ akwụkwọ elementrị. N'afọ 1995, Kuruch bipụtara ya na Nina Afanasyeva Правила орфографии и пунктуаци самского языка (Ụkpụrụ nsụpe asụsụ Sámi na akara edemede).

Na 2010, otu ndị Russia nke ndị Indigenous Peoples of the North nyere ya onyinye nkwanye ùgwù site n'inye ya ihe nrite Fidelity to the North maka ọrụ ya iri afọ ole na ole iji mee ka asụsụ Kildin Sámi dịghachi ndụ. [5]

Na 1989, a họpụtara ya dịka osote onyeisi oche (ya na Nina Afanasyeva) nke otu Kola Sámi ; agbanyeghị, ọ hapụrụ ọkwa ahụ mgbe otu afọ gachara n'ihi na otu ahụ chọrọ ka ndị ọrụ ya bụrụ ndị agbụrụ Sami.

Mmekọrịta ndọrọ ndọrọ ọchịchị

[dezie | dezie ebe o si]

Karịa ọrụ ya na asụsụ Sámi, Kuruch bụ onye na-akwado ndị mmadụ n'obodo Murmansk. Ọ rụrụ ọrụ na Ngalaba Mpaghara Murmansk nke otu ndị ezumike nka nke ndị Russia maka ikpe ziri ezi site na 1998 ruo 2006, na-eje ozi dịka onyeisi oche site na 2002 ruo 2006. Site na 2008, ọ bụ onyeisi otu Murmansk Children of the Great Patriotic War ma jee ozi na kọmitii nhazi maka emume ncheta afọ 70 nke na-egosi njedebe nke Agha Ụwa nke Abụọ na mmeri nke ndị agha Nazi na Arctic.

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Куруч Р.Д. (ru). Российские Саами: Саамы Кольского полуострова. Archived from the original on 8 June 2020. Retrieved on 1 July 2020.
  2. MGGU Murmansk (20 January 2013). Archived from the original on 4 March 2016.
  3. Sovkina (11 July 2019). Куруч Римма Дмитриевна (ru). Kola Sápmi: Новости кольских саами. Retrieved on 1 July 2020.
  4. Overland (2012). Bridging Divides: Ethno-Political Leadership among the Russian Sámi. New York City, New York: Berghahn Books, 64–73. ISBN 978-0-85745-668-7. Retrieved on 1 July 2020. 
  5. "Шаман просил Верхний мир помочь саамам и мурманчанам в их жизни", Nord-News, 8 February 2010. Retrieved on 1 July 2020. (in ru)

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]