Roop Kanwar
Roopkuvarba Kanwar (c. 1969 - 4 Septemba 1987) bụ nwanyị Hindu Rajput dị afọ iri na ụma na India nke gbara ọkụ n'elu ebe olili ozu di ya n'omume Sati [1] [2] [3] na obodo Deorala na Rajasthan, India.N'oge ahụ, ọ dị afọ 18 ma lụọ Maal Singh Shekhawat ruo ọnwa asatọ, onye nwụrụ otu ụbọchị tupu mgbe ọ dị afọ 24.Ha enweghị ụmụ. Ìgwè mmadụ ndị hụrụ ọnwụ ya kwadoro omume ahụ ma were ya dị ka ọchịchọ, ọ bụ ezie na akụkọ akụkọ nke oge a na-ekwu na a manyere ya ma ọ bụ na uche adịghị ya mma nke na a ga-ata ya ụta.Ọnwụ ya kpalitere arụmụka ọha na eze na India banyere omume Sati.[1] Ọnwụ Roop Kanwar butere mgbanwe na ma iwu steeti na nke mba iji gbochie satifi yana machibido otuto ya. Ọ bụ ezie na e boro mmadụ 45 ebubo maka ọnwụ ya, ka ọ na-erule 2024, a tọhapụrụ ha nile.
Ọnwụ
[dezie | dezie ebe o si]Na 4 Septemba 1987 a gbara Roop Kanwar ọkụ na-adị ndụ n'elu ebe olili ozu di ya. [1] Ọtụtụ puku mmadụ bịara. Mgbe ọ nwụsịrị, a na-eto Roop Kanwar dị ka sati mata - nne sati, ma ọ bụ nne dị ọcha. Ọnwụ ahụ kpalitere mkpesa ọha na eze n'akụkụ dị iche iche nke mba ahụ ngwa ngwa. O butere ụzọ na iwu steeti iji gbochie omume na otuto nke sati, emesia nke gọọmentị etiti gọọmentị Commission of Sati (Mgbochi) Act[1] na 1988, na machibido, maka oge mbụ, na-etokwa omume ahụ. [2]
Akụkọ akụkọ
[dezie | dezie ebe o si]Ihe a mere ka ndị ọchịchị mara maka ụkọ aki oyibo. Ndị obodo ahụ tolitere omume a (nke sati) wee malite inye ya aki oyibo n'ebe ọ nwụrụ; nke a kpatara ụkọ nke welitere ọkọlọtọ uhie nye ndị ọrụ ego.[3]
Ihe ndekọ mbụ nke gọọmentị na akụkọ ndị ji anya ha hụ ihe ndị enyi, ezinụlọ na ndị obodo nyere gbara akaebe na omume sati nke Roop Kanwar bụ nhọrọ afọ ofufo.[4][5] Ụfọdụ akụkọ akụkọ na-ekwu na ndị ọzọ bịara ebe ahụ manyere Kanwar ịnwụ.[6]
Akara ebubo
[dezie | dezie ebe o si]Ajụjụ mbụ ahụ mere ka e boo mmadụ iri anọ na ise ebubo ọnwụ ya. Ka ọ na-erule 2019, a tọhapụrụ mmadụ iri abụọ na ise n'ime ndị a na Nọvemba 2004, isii adịghịzi ndụ, a kwupụtara ise dị ka ndị na-agba ọsọ na itoolu na-eche ikpe ihu.[7] Nnyocha e mere mgbe e mesịrị mere ka e jide ọnụ ọgụgụ buru ibu nke ndị si Deorala, nke a sịrị na ha nọ n'ememe ahụ gụnyere nna di Roop bụ Sumer Singh, na ndị ikwu atọ ndị ọzọ maka ebubo igbu ọchụ na ịkwado igbu onwe.[8]
N'ikpeazụ, e boro mmadụ iri na otu, gụnyere ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị steeti, ebubo na ha na-eto sati. Na 31 Jenụwarị 2004 ụlọ ikpe pụrụ iche na Jaipur tọhapụrụ mmadụ iri na otu a na-ebo ebubo na ikpe ahụ.[9] Na Ọktoba 10 2024, a tọhapụrụ mmadụ asatọ fọdụrụnụ.[10]
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Kishwar (1 July 1988). "The burning of Roop Kanwar" (in en). Race & Class 30 (1): 59–67. DOI:10.1177/030639688803000104. ISSN 0306-3968.
- ↑ The Commission of Sati (Prevention) Act, 1987. Ministry of Women and Child Development. Archived from the original on 21 November 2006. Retrieved on 24 December 2006.
- ↑ Death By Fire by Mala Sen: The story of Roop Kanwar and other victims (en). India Today (2001-03-26). Retrieved on 2024-10-11.
- ↑ Roop Kanwar's sati greeted with shock across India, Deorala became a place of worship (en). India Today (15 October 1987). Retrieved on 2023-10-28.
- ↑ Barton (2003-04-01). Holiness: Past and Present (in en). Bloomsbury Publishing, 425. ISBN 978-0-567-54540-4.
- ↑ "India Seizes Four After Immolation", New York Times, 20 September 1987. Retrieved on 31 May 2008.
- ↑ "In Rajasthan's sati village, Roop Kanwar still burns bright", Times of India, 2019-09-05. Retrieved on 2024-01-24.
- ↑ "Rajasthan: Roop Kanwar forced Sati case in final stage", The New India Express, 2019-09-05. Retrieved on 2024-01-24.
- ↑ Frontline, 2004. Archived from the original on 10 October 2007. Retrieved on 9 July 2007.
- ↑ 37 years ago, Roop Kanwar’s death marked India’s last sati case. Now, 8 accused of glorifying the act are acquitted (en). The Indian Express (2024-10-10). Retrieved on 2024-10-11.
Ịgụ ihe ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]- Kannabiran (2004). "Voices of Dissent: Gender and Changing Social Values in Hinduism", in Rinehart: Contemporary Hinduism: Ritual, Culture, and Practice. ABC-CLIO, 284–285. ISBN 978-1576079058.