Gaa na ọdịnaya

Same-surname marriage

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Alụmdi na nwunye otu aha nna bụ alụmdi na nwunye nke mmadụ abụọ nwere otu aha nna. N'akụkọ ihe mere eme, a na-ewere alụmdi na nwunye otu aha nna dị ka ihe mgbochi ma ọ bụ amachibidoro na China na omenala East Asia ndị ọzọ China na-emetụta.

Na mbu, China oge ochie enweghi iwu gbasara endogamy n'oge usoro eze Xia na Shang. Ewubere iwu megide alụmdi na nwunye otu aha nna n'oge Western Zhou. Na nkọwa ya nke Akwụkwọ nke Rites, ọkà ihe ọmụma Zheng Xuan ji otu aha nna tụnyere zoophilia, ma kpọọ ya nkwulu; na-egosi ịdị mkpa nke mmegide ndị eze Zhou megide ya.[1] Okpukpe Confucius megidere alụmdi na nwunye otu aha n'ihi na ha chere na ọ ga-eduga n'adịghị ike n'ịmụ nwa. Ma ndị Guoyu na Zuo zhuan kwuru na enweghị ndị di na nwunye nwere aha nna n'ihi nchegbu ụmụ ha nwere.[1]: 22–23 

Ọ bụ ezie na Confucianism megidere alụmdi na nwunye aha otu agbụrụ, ihe mgbochi ahụ esighị na Confuciusism, na mmegide megide alụmdi na ụba aha otu agbamakwụkwọ mechara nweta nkwado na mpụga Confucianity. Alụmdi na nwunye otu aha bụ akụkụ nke usoro Alụmdi na nwunye ọdịnala ndị China, ebe a na-ekweghị ka ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị nọ n'otu ezinụlọ lụọ di, dịka ọ dị n'ọtụtụ obodo ndị nna ochie.[2]

Ọchịchị Han enweghị iwu ọ bụla machibidoro alụmdi na nwunye n'etiti ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị nke otu aha. Alụmdi na nwunye Wang Mang na Empress Wang na-egosi na alụmdi na nwunye otu aha abụghị ihe a na-anabata n'oge ahụ, ma ọ bụrụ na di na nwunye ahụ enweghị otu onye ikwu. Emperor Xiaowen weghachiri iwu na-amachibido alụmdi na nwunye otu aha n'oge Northern Wei, na ntaramahụhụ ọnwụ. Iwu ndị eze Tang gara n'ihu na-emeso alụmdi na nwunye aha dị ka mpụ, nke a ga-ata ahụhụ site na afọ abụọ n'ụlọ mkpọrọ.[2] Ndị eze Ming na Qing ketara mmachibido iwu nke alụmdi na nwunye aha site na iwu ndị eze Tang; e wepụrụ mmachibido Iwu ahụ na njedebe nke usoro ndị eze Qing site na mgbanwe ikpe, na-enye ndị ikom na ndị inyom nwere otu aha na ndị ikwu dị iche iche ohere ịlụ di.[1]: 22 N'afọ 1950, People's Republic of China wepụtara Iwu Alụmdi na Nwunye Ọhụrụ ya, nke belatara ihe mgbochi na alụmdi na nwunye otu aha na ndị ikwu ọbara.[3]

  N'ime oge nke alaeze atọ, alụmdi na nwunye otu aha na-ewu ewu n'etiti ezinụlọ eze na ndị isi ọchịchị nke alaeze Silla, iji nọgide na-enwe ọbara ọbara na iwusi ikike eze ike. Dị ka ihe atụ, Eze Taejong Muyeol bụ nwa nke Eze Jinji na ada-eze Cheonmyeong, ada Eze Jinpyeong; na Queen Jinseong lụrụ nwanne nna ya Kim Wi–Hong. Ọbụlagodi na usoro ndị eze Goryeo nke mbụ, alụmdi na nwunye otu aha n'ezinụlọ eze bụ ihe a na-ahụkarị, na ọbụna alụmdi na nwunye n'etiti ọkara ụmụnne ka a na-eme.

Otú ọ dị, site n'etiti oge Goryeo, n'ihi mmetụta nke Confucianism, alụmdi na nwunye n'etiti ndị ikwu ya malitere ịda, ma mesịa pụọ na njedebe nke usoro ndị eze Goryeo. N'oge usoro ndị eze Joseon, mgbe Confucianism ghọrọ echiche ntọala nke mba ahụ, a machibidoro alụmdi na nwunye n'etiti ndị nwere otu aha nna na ezinụlọ nna ha iwu, ọbụnakwa a machibidokwara alụmdi na ọṅụṅụ na ndị ikwu sitere n'ọbara nne ma ọ bụrụ na ndị otu ahụ nwere naanị otu onye ikwu ọbara mgbe ogo nke isii gasịrị (ndị ikwu nke abụọ).

A nabatara mmachibido iwu nke alụmdi na nwunye otu aha dị ka akụkụ nke iwu omenala Korea n'oge ọchịchị ndị Japan. Mgbe nkewa nke Korea gasịrị, iwu gbasara ezinụlọ na alụmdi na nwunye malitere ịpụ iche. Iwu North Korea anaghị amachibido alụmdi na nwunye n'etiti ndị nwere otu aha, ebe Republic of Korea">Iwu Obodo nke Republic of Korea ketara mmachibido iwu maka alụmdi na Nwunye Otu aha site n'oge ọchịchị.

A nọgidere na-ama mmachibido iwu maka alụmdi na nwunye otu aha na South Korea kemgbe ewebata Iwu Obodo. Ndị na-emegide ya kwuru na ọ gaghị ekwe omume ịmachibido alụmdi na nwunye dị otú ahụ naanị n'ihi aha nna, ebe ọ bụ na usoro aha ezinụlọ na South Korea emeela ruo n'ókè ebe o siri ike ikwenye na ndị nwere otu aha.

Na Julaị 16, 1997, Ụlọikpe Iwu nke Korea kpebiri na mmachibido iwu maka alụmdi na nwunye otu aha ekwekọghị na iwu, a ga-akwụsịkwa iwu ahụ na 1999. Ka ọ dị ugbu a, iwu South Korea na-amachibido alụmdi na nwunye n'etiti ndị nwere otu ọbara n'ime ogo nke asatọ (ụmụ nwanne nke atọ), ma di na nwunye ahụ nwere otu aha ma ọ bụ na ọ bụghị.

Ka ọ dị ugbu a, Iwu Taiwan anaghị amachibido alụmdi na nwunye dabere na aha nna, kama ọ na-amachibido ndị nwere njikọ ọbara n'ime ogo nke isii nke mmekọrịta (ndị ikwu nke abụọ). Dabere na ọnụ ọgụgụ sitere na Ministry of the Interior, ka ọ na-erule afọ 2014, e nwere di na nwunye 174,350 nwere otu aha na Taiwan, gụnyere otu di na nwunye nwere otu aha nna na aha aha.[4]

Iwu n'oge mmalite nke usoro ndị eze Lê gụnyere ndokwa na-amachibido alụmdi na nwunye otu aha, yiri ndokwa iwu na China.[5] A na-ejikarị ahịrịokwu ahụ bụ Miễn làquent họ ("ọ bụrụhaala na otu aha nna") eme ihe.[6]

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1.0 1.1 Ip (2014). "{{{title}}}" (in zh-HK). International Journal of Chinese & Comparative Philosophy of Medicine 12 (1): 21–37. DOI:10.24112/ijccpm.121554. Retrieved on 14 October 2020.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content
  2. 2.0 2.1 (2008-10-20) in 柳立言: {{{title}}} (in zh-TW). 聯經出版事業公司, 130–131. ISBN 978-957-08-3328-7.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":1" defined multiple times with different content
  3. Croll (1981-02-12). The Politics of Marriage in Contemporary China (in en). Cambridge University Press, 80. ISBN 978-0-521-23345-3. 
  4. 管婺媛. 真愛無禁忌 同姓結婚17萬對 (zh-Hant-TW). China Times. Retrieved on 2022-02-18.
  5. (2003) {{{title}}} (in zh-CN). 中国人民大学书报资料中心, 71. 
  6. "Miễn là cùng họ" thì cả trăm đời vẫn không thể lấy nhau (vi) (March 12, 2018).