School of Scottish Studies

From 1984 to 1995, the author, onye na-angeghu na onye na-angu about race, Margaret Bennett - nne onye na-eti egwu Martyn Bennett - work in the school.[1] Na 2012, Mòrag MacLeod, onye na-eme nchọpụta na ụlọ akwụkwọ ahụ ruo afọ iri anọ, nyere Sàr Ghaidheal Fellowship maka ntinye aka na asụsụ Gaelic na omenala [2] Ndị ọrụ ndị ọzọ rụrụ ọrụ n'ụlọ akwụkwọ gụnyere Alan Bruford, Donald-Archie MacDonald, Emily Lyle, Ian Fraser, Peter Gary, MacK, MacK, MacK. , Katherine Campbell na Will Nwa atụrụ.
N'afọ 1986, ngalaba ahụ malitere mmemme mmụta zuru oke na Scottish Ethnology, nke gụnyere ọmụmụ nke isiokwu dịka nkwenkwe omenala, akụkọ ihe mere eme ọnụ, ethnomusicology, omenala ihe onwunwe, mmeghachi omume omenala, omenala ụmụ amaala, egwu ọdịnala, na ụwa karịrị nke mmadụ. N'ịgbaso nnukwu usoro ọmụmụ nke Mahadum Edinburgh, mmemme nkuzi bụ akụkụ nke Celtic Department of Scottish Studies na Ụlọ Akwụkwọ nke Akwụkwọ, Asụsụ na Omenala. Na 2024, ọ ga-enye 4-afọ MA mmemme na Celtic (nsọpụrụ), Scottish Ethnology (asọpụrụ, Scottish Studies. [1] Ụlọ akwụkwọ nke Scottish Studies, ugbu a na-emetụta nanị ihe ndekọ, na kemgbe 2018, ọ na-abịa n'okpuru nlekọta nke Center for Research mkpokọta. otu Dualchais / Kist of Riches, yana mmekorita ya na BBC, National Trust for Scotland nke Sabhal Mor Ostaig dere.
E mere nchịkọta akụkọ Scottish Gaelic Lady Evelyn Stewart Murray n'ụlọ akwụkwọ ahụ. Nchịkọta asụsụ Perthshire Gaelic nwụrụ anwụ ugbu a.[1]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Okporo ámá Na-abụ Abụ
- William Lindsay Renwick
- Emily Lyle - onye ọkà mmụta ballad na onye nchọpụta nke Scotland
- Ọmụmụ ihe ndị Scotland
Ịgụ ihe ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]- Gilchrist, Jim (1983), The School of Scottish Studies, na Hearn, Sheila G. (ed.), Cencrastus No. 12, Spring 1983, pp. 15 - 17,
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Ewan (2006-01-01). The Biographical Dictionary of Scottish Women: From the Earliest Times to 2004 (in en). Edinburgh University Press. ISBN 9780748617135.