Shompen
| Shompen Shom Peng | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | Great Nicobar Island | |
| Total speakers: | 400 | |
| Language family: | Possibly a language isolate; traditionally considered Austroasiatic Nicobarese? Southern Shompen | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | — | |
| ISO 639-3: | sii | |
| Nicobarese_distribution.png | ||
Shompen, ma ọ bụ Shom Peng, bụ asụsụ ma ọ bụ otu asụsụ a na-asụ na Great Nicobar Island na mpaghara India nke Andaman na Nicobar Islands, n'Oké Osimiri India, n'ebe ugwu ọdịda anyanwụ Sumatra, Indonesia.
.
Ndị ọkà okwu
[dezie | dezie ebe o si]Ndị Shompen bụ ndị na-achụ nta na ndị na-achịkọta ihe na-ebi n'ime ugwu nke Great Nicobar Biosphere Reserve. Atụmatụ ọnụ ọgụgụ mmadụ dị ihe dịka 400, mana enweghi ọnụ ọgụgụ.
Parmanand Lal (1977:104) kọrọ na e nwere ọtụtụ obodo Shompen n'ime Great Nicobar Island.
- Dakade (10 kilomita n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ nke Pulo-babi, obodo Nicobarese n'ụsọ oké osimiri ọdịda anyanwụ nke reat Nicobar; mmadụ 15 na ụlọ anọ)
- Puithey (16 kilomita n'ebe ndịda ọwụwa anyanwụ nke Pulo-babi)
- Tataiya (nke otu Dogmar River Shompen bi, bụ ndị si Tataiya kwaga Pulo-kunyi n'etiti afọ 1960 na 1977)
Ihe ọmụma
[dezie | dezie ebe o si]N'ime narị afọ nke 20, naanị data dịnụ bụ ndepụta okwu dị mkpirikpi na De Roepstorff (1875), ihe odide gbasasịrị agbasa Man (1886) na ndepụta ntụnyere na Man (1889).
Ọ bụ otu narị afọ tupu e nwee data ndị ọzọ, na-ebipụta okwu 70 na 1995 na ọtụtụ data ọhụrụ na-ebipụtara na 2003, nke kachasị ruo ugbu a. Otú ọ dị, Blench na Sidwell (2011) na-ekwu na akwụkwọ 2003 bụ ma ọ dịkarịa ala akụkụ ụfọdụ na ndị dere ya na-egosi obere ihe ịrịba ama nke ịghọta ihe ahụ, nke jupụtara na anomalies na inconsistencies. Dịka ọmụmaatụ, a na-asụgharị [a] dị mkpirikpi ma schwa [ə] dị ogologo, nke megidere omenala nkịtị na India ma ọ bụ ebe ndị ọzọ. O yiri ka e si n'ebe mbụ ma ọ bụ n'oge gara aga nweta ya, ikekwe site n'oge ọchịchị ndị ọchịchị. Van Driem (2008) chọpụtara na ọ na-esiri ya ike ịrụ ọrụ, Otú ọ dị, Blench na Sidwell mere mgbalị iji nyochaa ma weghachite data ahụ, dabere na ntụnyere nke okwu ndị a gbazitere na Malay na ndị a pụrụ ịmata na asụsụ ndị ọzọ nke Austroasiatic, wee kwubie na data dị na akwụkwọ 1995 na 2003 sitere n'otu asụsụ ahụ ma ọ bụ asụsụ abụọ nwere njikọ chiri anya.
Ọ bụ ezie na a na-ejikọta Shompen na asụsụ Nicobarese ndị ọzọ, bụ́ ndị mejupụtara alaka nke asụsụ Austroasiatic, mana enweghị ihe akaebe ọ bụla iji kwado echiche a n'oge narị afọ nke 20. Man (1886) kwuru na e nwere obere okwu Shompen nke "yiri Nicobarese" nakwa na "n'ọtụtụ oge", okwu dị iche n'etiti otu Shompen abụọ o ji rụọ ọrụ. Dịka ọmụmaatụ, a na-enye okwu maka "azụ (ahụ)" gikau, tamnōi, na hokōa n'ebe dị iche iche; "ịsa ahụ" dị ka pu(g)oihoɔp na hōhōm; na "isi" dị ka koi na fiāu. N'ụfọdụ n'ime okwu ndị a, nke ahụ nwere ike ịbụ okwu a gbaziri ma e jiri ya tụnyere okwu obodo, ebe ọ bụ na koi yiri Nicobarese, mana ọ na-egosikwa na Shompen abụghị otu asụsụ..
Dabere na data 1997, van Driem (2008) kwubiri na Shompen bụ asụsụ Nicobarese.
Blench na Sidwell na-ekwu ọtụtụ njikọ na Nicobarese na Jahaic na data 2003, gụnyere ọtụtụ okwu ndị a na-ahụ naanị na Nicobaresi ma ọ bụ naanị na Jahaik (ma ọ bụ mgbe ụfọdụ na Senoic), ha na-ekwukwa na Shompen na Jahaïc na-ekerịta akụkọ ihe mere eme. N'iburu n'uche na o yikarịrị ka ọ ga-agbaziri Nicobarese, nke ahụ na-egosi na Shompen nwere ike ịbụ asụsụ Jahaic ma ọ bụ ma ọ dịkarịa ala asụsụ Aslian, ma ọ bụ ikekwe alaka nke atọ nke ezinụlọ Southern Austroasiatic n'akụkụ Aslian na Nicobarese.
Otú ọ dị, Paul Sidwell (2017) kewara Shompen dị ka asụsụ Southern Nicobarc, kama ịbụ alaka dị iche nke Austroasiatic.
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]O doghị anya ma nkọwa a metụtara ụdị Shompen niile ma ọ bụ etu o si bụrụ ụdaume..
A na-enweta àgwà ụdaume asatọ site na transcription, /i e ɛ a ə ɔ o u/, nke nwere ike ịbụ asalized ma ọ bụ gbatịkwuo. E nwere ọtụtụ usoro ụdaume na diphthongs.
| Bilabial | Alveolar | Palatal | Velar | Mkpịsị aka | ||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Ụgbọ imi | m | n | ɲ | ŋ | ||
| Kwụsị | enweghị olu | p | t | c | k | ʔ |
| kwuru okwu | b | d | ɟ | ɡ | ||
| <small id="mwqg">aspirated</small> | pʰ | tʰ | kʰ | |||
| iku ume | bʱ | ɡʱ | ||||
| Ihe na-esiri ike | enweghị olu | ɸ | x | h | ||
| kwuru okwu | ɣ | |||||
| Ihe atụ | l | j | w | |||
Ọtụtụ mgbọrọgwụ Austroasiatic nwere nkwụsị imi ikpeazụ, *m *n *ŋ, na-apụta na Shompen nwere nkwụsị ọnụ olu [bd ɡ], nke yiri Aslian na karịsịa Jahaic, onye imi ikpeazụ ya abụrụla nke a na-egbochi ma ọ bụ nke a na-ekwu okwu ya n'ọnụ. Ọ bụ ezie na nkwụsị imi Jahaic jikọtara ya na nkwụsị ọnụ, nkwụsị ọnụ Shompen yiri ka ọ furu efu na mbụ, mana a na-enwetaghachi ya ka imi ya ghọrọ nke a na-ekwu okwu ya. Otú ọ dị, enwere ọtụtụ okwu na-ejide nkwụsị imi ikpeazụ. O doro anya ma ịgbaziri ego site na Nicobarese zuru oke iji kọwaa ihe ndị a niile. A gaara emegharị Shompen n'okpuru mmetụta nke Nicobarese, ma ọ bụ ndị ọkachamara nwere ike inye okwu Nicobarese n'oge ịkpọ oku.
Mgbanwe ụda ndị ọzọ n'akụkọ ihe mere eme bụ okwu ikpeazụ *r na *l na-agbanwe na [w], *r tupu ụdaume na-agbanye na [j], ihichapụ *h na *s ikpeazụ, na ịgbaji ụdaume ogologo nke Austroasiatic n'ime diphthongs.
Orthography
[dezie | dezie ebe o si]Enweghị ụzọ a na-esi ede asụsụ Shompen.
Mkpụrụedemede
[dezie | dezie ebe o si]- a - [a]
- ā - [aː]
- À - [ã]
- ã̄ - [ãː]
- e - [e]
- ē - [eː]
- Ọ bụ ezie na ọ bụ
- ẽ̄ - [ẽː]
- ɛ/E - [ɛ]
- ɛ̄ - [ɛː]
- ɛ̃ - [ɛ̃]
- ɛ̃̄ - [ɛ̃ː]
- m - [i]
- ī - [iː]
- Onye na-eme ihe nkiri
- ĩ̄ - [ĩː]
- o - [ma ọ bụ][o]
- ō - [oː]
- õ - [õ]
- Shia - [õː]
- ɔ/O - [ọ]
- ɔ̄ - [ɔː]
- ɔ̃ - [ɔ̃]
- ɔ̃̄ - [ɔ̃ː]
- ö - [ə]
- u - [u]
- ū - [uː]
- ũ - [ũ]
- ũ̄ - [ũː]
Mkpụrụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]- b - [b]
- bh - [bɦ]
- c - [c]
- d - [d]
- Shia - Shia
- g - [ɡ]
- gh - [ɡɦ]
- ɣ - [ɣ]
- h - [h]
- j - [ɟ]
- k - [k]
- kh -
- l - [l]
- m - [m]
- n - [n]
- ŋ/ṅ/ng - [ŋ]
- ɲ/ñ - [ɲ]
- p - [p]
- ph -
- t - [t]
- th - [nke a]
- w - [w]
- x - [x]
- y - [j]
- ʔ/? [ʔ][1]
Okwu
[dezie | dezie ebe o si]| Okwu | Shompen | Southern Nicobarese | Proto-Nicobarese |
|---|---|---|---|
| okpomọkụ | dai (d) | Ọ gbachiri nkịtị | *taɲ |
| anọ | fuat | Ọdịdị | *Foon |
| nwa | Kaat | koyan | *kuːn |
| egbugbere ọnụ | N'ihi ya, | __ibo__ N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ | *manuːɲ |
| nkịta | kab | Obi | *ʔam |
| abalị | Ike | hatòm | *hatəːm |
| nwoke | akòit | [Ihe e dere n'ala ala peeji] | *koːɲ |
| ntị | Uzo nke Uzo | Uzo nke Uzo | *naŋ |
| otu | heng | heg | *hiaŋ |
| afọ | (kàu) | wīang | *ʔac |
| anyanwụ | Okpok-ngia | hēg | - |
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Asụsụ Southern Nicobarese
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Shompen language and alphabet. Omniglot. Retrieved on 2 September 2021.