Gaa na ọdịnaya

Shompen

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Shompen
Shom Peng
Spoken in: Great Nicobar Island
Total speakers: 400
Language family: Possibly a language isolate; traditionally considered Austroasiatic
 Nicobarese?
  Southern
   Shompen
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: sii 
Nicobarese_distribution.png

Templeeti:Infobox Language/IPA

Shompen, ma ọ bụ Shom Peng, bụ asụsụ ma ọ bụ otu asụsụ a na-asụ na Great Nicobar Island na mpaghara India nke Andaman na Nicobar Islands, n'Oké Osimiri India, n'ebe ugwu ọdịda anyanwụ Sumatra, Indonesia.

.

Ndị ọkà okwu

[dezie | dezie ebe o si]

Ndị Shompen bụ ndị na-achụ nta na ndị na-achịkọta ihe na-ebi n'ime ugwu nke Great Nicobar Biosphere Reserve. Atụmatụ ọnụ ọgụgụ mmadụ dị ihe dịka 400, mana enweghi ọnụ ọgụgụ.

Parmanand Lal (1977:104) kọrọ na e nwere ọtụtụ obodo Shompen n'ime Great Nicobar Island.

  • Dakade (10 kilomita n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ nke Pulo-babi, obodo Nicobarese n'ụsọ oké osimiri ọdịda anyanwụ nke reat Nicobar; mmadụ 15 na ụlọ anọ)  
  • Puithey (16 kilomita n'ebe ndịda ọwụwa anyanwụ nke Pulo-babi)  
  • Tataiya (nke otu Dogmar River Shompen bi, bụ ndị si Tataiya kwaga Pulo-kunyi n'etiti afọ 1960 na 1977)

Ihe ọmụma

[dezie | dezie ebe o si]

N'ime narị afọ nke 20, naanị data dịnụ bụ ndepụta okwu dị mkpirikpi na De Roepstorff (1875), ihe odide gbasasịrị agbasa Man (1886) na ndepụta ntụnyere na Man (1889).

Ọ bụ otu narị afọ tupu e nwee data ndị ọzọ, na-ebipụta okwu 70 na 1995 na ọtụtụ data ọhụrụ na-ebipụtara na 2003, nke kachasị ruo ugbu a. Otú ọ dị, Blench na Sidwell (2011) na-ekwu na akwụkwọ 2003 bụ ma ọ dịkarịa ala akụkụ ụfọdụ na ndị dere ya na-egosi obere ihe ịrịba ama nke ịghọta ihe ahụ, nke jupụtara na anomalies na inconsistencies. Dịka ọmụmaatụ, a na-asụgharị [a] dị mkpirikpi ma schwa [ə] dị ogologo, nke megidere omenala nkịtị na India ma ọ bụ ebe ndị ọzọ. O yiri ka e si n'ebe mbụ ma ọ bụ n'oge gara aga nweta ya, ikekwe site n'oge ọchịchị ndị ọchịchị. Van Driem (2008) chọpụtara na ọ na-esiri ya ike ịrụ ọrụ, Otú ọ dị, Blench na Sidwell mere mgbalị iji nyochaa ma weghachite data ahụ, dabere na ntụnyere nke okwu ndị a gbazitere na Malay na ndị a pụrụ ịmata na asụsụ ndị ọzọ nke Austroasiatic, wee kwubie na data dị na akwụkwọ 1995 na 2003 sitere n'otu asụsụ ahụ ma ọ bụ asụsụ abụọ nwere njikọ chiri anya.

Ọ bụ ezie na a na-ejikọta Shompen na asụsụ Nicobarese ndị ọzọ, bụ́ ndị mejupụtara alaka nke asụsụ Austroasiatic, mana enweghị ihe akaebe ọ bụla iji kwado echiche a n'oge narị afọ nke 20. Man (1886) kwuru na e nwere obere okwu Shompen nke "yiri Nicobarese" nakwa na "n'ọtụtụ oge", okwu dị iche n'etiti otu Shompen abụọ o ji rụọ ọrụ. Dịka ọmụmaatụ, a na-enye okwu maka "azụ (ahụ)" gikau, tamnōi, na hokōa n'ebe dị iche iche; "ịsa ahụ" dị ka pu(g)oihoɔp na hōhōm; na "isi" dị ka koi na fiāu. N'ụfọdụ n'ime okwu ndị a, nke ahụ nwere ike ịbụ okwu a gbaziri ma e jiri ya tụnyere okwu obodo, ebe ọ bụ na koi yiri Nicobarese, mana ọ na-egosikwa na Shompen abụghị otu asụsụ..

Dabere na data 1997, van Driem (2008) kwubiri na Shompen bụ asụsụ Nicobarese.

Blench na Sidwell na-ekwu ọtụtụ njikọ na Nicobarese na Jahaic na data 2003, gụnyere ọtụtụ okwu ndị a na-ahụ naanị na Nicobaresi ma ọ bụ naanị na Jahaik (ma ọ bụ mgbe ụfọdụ na Senoic), ha na-ekwukwa na Shompen na Jahaïc na-ekerịta akụkọ ihe mere eme. N'iburu n'uche na o yikarịrị ka ọ ga-agbaziri Nicobarese, nke ahụ na-egosi na Shompen nwere ike ịbụ asụsụ Jahaic ma ọ bụ ma ọ dịkarịa ala asụsụ Aslian, ma ọ bụ ikekwe alaka nke atọ nke ezinụlọ Southern Austroasiatic n'akụkụ Aslian na Nicobarese.

Otú ọ dị, Paul Sidwell (2017) kewara Shompen dị ka asụsụ Southern Nicobarc, kama ịbụ alaka dị iche nke Austroasiatic.

Ọmụmụ ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]

O doghị anya ma nkọwa a metụtara ụdị Shompen niile ma ọ bụ etu o si bụrụ ụdaume..

A na-enweta àgwà ụdaume asatọ site na transcription, /i e ɛ a ə ɔ o u/, nke nwere ike ịbụ asalized ma ọ bụ gbatịkwuo. E nwere ọtụtụ usoro ụdaume na diphthongs.

Bilabial Alveolar Palatal Velar Mkpịsị aka
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ
Kwụsị enweghị olu p t c k ʔ
kwuru okwu b d ɟ ɡ
<small id="mwqg">aspirated</small>
iku ume ɡʱ
Ihe na-esiri ike enweghị olu ɸ x h
kwuru okwu ɣ
Ihe atụ l j w

Ọtụtụ mgbọrọgwụ Austroasiatic nwere nkwụsị imi ikpeazụ, *m *n *ŋ, na-apụta na Shompen nwere nkwụsị ọnụ olu [bd ɡ], nke yiri Aslian na karịsịa Jahaic, onye imi ikpeazụ ya abụrụla nke a na-egbochi ma ọ bụ nke a na-ekwu okwu ya n'ọnụ. Ọ bụ ezie na nkwụsị imi Jahaic jikọtara ya na nkwụsị ọnụ, nkwụsị ọnụ Shompen yiri ka ọ furu efu na mbụ, mana a na-enwetaghachi ya ka imi ya ghọrọ nke a na-ekwu okwu ya. Otú ọ dị, enwere ọtụtụ okwu na-ejide nkwụsị imi ikpeazụ. O doro anya ma ịgbaziri ego site na Nicobarese zuru oke iji kọwaa ihe ndị a niile. A gaara emegharị Shompen n'okpuru mmetụta nke Nicobarese, ma ọ bụ ndị ọkachamara nwere ike inye okwu Nicobarese n'oge ịkpọ oku.

Mgbanwe ụda ndị ọzọ n'akụkọ ihe mere eme bụ okwu ikpeazụ *r na *l na-agbanwe na [w], *r tupu ụdaume na-agbanye na [j], ihichapụ *h na *s ikpeazụ, na ịgbaji ụdaume ogologo nke Austroasiatic n'ime diphthongs.

Orthography

[dezie | dezie ebe o si]

Enweghị ụzọ a na-esi ede asụsụ Shompen.

Mkpụrụedemede

[dezie | dezie ebe o si]
  • a - [a]
  • ā - [aː]
  • À - [ã]
  • ã̄ - [ãː]
  • e - [e]
  • ē - [eː]
  • Ọ bụ ezie na ọ bụ
  • ẽ̄ - [ẽː]
  • ɛ/E - [ɛ]
  • ɛ̄ - [ɛː]
  • ɛ̃ - [ɛ̃]
  • ɛ̃̄ - [ɛ̃ː]
  • m - [i]
  • ī - [iː]
  • Onye na-eme ihe nkiri
  • ĩ̄ - [ĩː]
  • o - [ma ọ bụ][o]
  • ō - [oː]
  • õ - [õ]
  • Shia - [õː]
  • ɔ/O - [ọ]
  • ɔ̄ - [ɔː]
  • ɔ̃ - [ɔ̃]
  • ɔ̃̄ - [ɔ̃ː]
  • ö - [ə]
  • u - [u]
  • ū - [uː]
  • ũ - [ũ]
  • ũ̄ - [ũː]

Mkpụrụ okwu

[dezie | dezie ebe o si]
  • b - [b]
  • bh - [bɦ]
  • c - [c]
  • d - [d]
  • Shia - Shia
  • g - [ɡ]
  • gh - [ɡɦ]
  • ɣ - [ɣ]
  • h - [h]
  • j - [ɟ]
  • k - [k]
  • kh -
  • l - [l]
  • m - [m]
  • n - [n]
  • ŋ/ṅ/ng - [ŋ]
  • ɲ/ñ - [ɲ]
  • p - [p]
  • ph -
  • t - [t]
  • th - [nke a]
  • w - [w]
  • x - [x]
  • y - [j]
  • ʔ/? [ʔ][1]
Okwu Shompen Southern Nicobarese Proto-Nicobarese
okpomọkụ dai (d) Ọ gbachiri nkịtị *taɲ
anọ fuat Ọdịdị *Foon
nwa Kaat koyan *kuːn
egbugbere ọnụ N'ihi ya, __ibo__ N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ *manuːɲ
nkịta kab Obi *ʔam
abalị Ike hatòm *hatəːm
nwoke akòit [Ihe e dere n'ala ala peeji] *koːɲ
ntị Uzo nke Uzo Uzo nke Uzo *naŋ
otu heng heg *hiaŋ
afọ (kàu) wīang *ʔac
anyanwụ Okpok-ngia hēg -
  • Asụsụ Southern Nicobarese

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Shompen language and alphabet. Omniglot. Retrieved on 2 September 2021.