Gaa na ọdịnaya

Sidia Jatta

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Sidia Jatta
Chairperson of the People's Democratic Organisation for Independence and Socialism
Assumed office
1986
DeputyHalifa Sallah
Personal details
BornSidia Sana Jatta
1945 (age 8081)
Other political
affiliations
Coalition 2016
Alma materUniversity of Grenoble

Sidia Sana Jatta (amụrụ n'afọ 1945) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Gambia, ọkà mmụta, na onye edemede.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Mandinka, Jatta na Sutukoba, Wuli District. Ọ gụrụ akwụkwọ na mpaghara yana na Nungua Secondary School, nso Accra, Ghana site na 1961 ruo 1963, tupu ọ laghachi Gambia ịga Yundum College site na 1964 ruo 1966. Mgbe ọ rụsịrị ọrụ dị ka onye nkuzi ụlọ akwụkwọ na ụlọ akwụkwọ praịmarị na ụlọ akwụkwọ sekọndrị dị iche iche ruo afọ 1972, ọ debanyere aha na Mahadum Grenoble site n'afọ 1973, wee nweta akara ugo mmụta 19.7. Ọ laghachiri France ọzọ ịga n'ihu n'ọmụmụ ihe ya n'afọ 1983. [1]

Mgbe ọ laghachiri na Gambia, Jatta rụrụ ọrụ na Curriculum Development Centre site na 1978 ruo 1983, mgbe e mesịrị dị ka onye isi mmepe agụmakwụkwọ, ọ bụkwa onye nyocha na International African Institute, London site na 1980 ruo 1982. Ọ gbara arụkwaghịm na gọọmentị na 1986 iji mee mkpesa maka arụmọrụ nke gọọmentị People's Progressive Party na-achị.

Jatta guzobere People's Democratic Organisation for Independence and Socialism na 1986, otu ndọrọndọrọ ọchịchị na-emegide onye isi ala na-achị Sir Dawda Jawara ma họpụta ya dịka onye isi oche mbụ ya na 1987. Ọ bụ onye nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ akụkọ pati ahụ, Foroyaa. O guzoro na Wulli Constituency maka PDOIS na ntuli aka House of Representatives nke 1987 guzoro ọzọ na 1992 mana ọ gwụchara nke ikpeazụ na ntuliaka abụọ ahụ. Ya na Halifa Sallah jụrụ onyinye nke ọkwa na gọọmentị Armed Forces Provisional Ruling Council na 1994. E jidere ya nwa oge n'ọnwa Ọgọstụ afọ 1994 n'ihi nnupụisi nke mmachibido iwu gọọmentị machibidoro ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị.

N'afọ 1997, e kewara Wulli Constituency ụzọ abụọ (Wulli East na Wulli West) wee merie Wulli West Constituency na ntuli aka ọgbakọ mba 1997. N'ikpeazụ, ọ ghọrọ otu n'ime ndị nkatọ kachasị na gọọmentị APRC n'ọgbakọ mba ahụ.

Ọ bụkwa onye otu ọgbakọ mba si Wuli West. Jatta bụkwa odeakwụkwọ ukwu nke Wulli Adult Literacy Development Association.

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Perfect (27 May 2016). Historical Dictionary of The Gambia. Rowman & Littlefield. ISBN 9781442265264. 

Templeeti:Leaders of Gambian political parties