Silvano Arieti
Silvano Arieti (June 28, 1914 na Pisa, Italy – Ọgọst 7, 1981 na New York City) bụ dibia bekee were were dị ka otu n'ime ndị isi ụwa na schizophrenia. Ọ natara MD ya na Mahadum Pisa wee pụọ n'Ịtali n'oge na-adịghị anya, n'ihi amụma agbụrụ na-emegide ndị Juu nke Benito Mussolini.
Arieti bụ prọfesọ nke ọrịa uche na New York Medical College. Ọ bụkwa onye nyocha ọzụzụ na Division of Psychoanalysis na William Alanson White Institute, na onye nchịkọta akụkọ nke mpịakọta isii American Handbook of Psychiatry. Nkọwa ya nke Schizophrenia meriri 1975 National Book Award na sayensị. The Will to be Human meriri 1973 National Book Award na ngalaba nkà ihe ọmụma na okpukpe.
Arieti mere ọgwụgwọ akparamaagwa nke ndị ọrịa schizophrenic, ụzọ pụrụ iche nke mmadụ ole na ole n'ime ndị ọrụ ibe ya họọrọ ịgbaso. A na-ewere ọrụ ya n'oge ya dị ka nnukwu ngbanwe nke echiche nke schizophrenia mgbe Kraeplin na Bleuler gasịrị. Echiche ndị o kwupụtara na Nkọwa nke Schizophrenia gosipụtara usoro biopsychosocial zuru oke maka nsogbu ahụ, nke dị iche na usoro ndu siri ike nke ọtụtụ ndị ọkachamara n'ihe gbasara mmụọ na etiti narị afọ ndị ọzọ mere. A na-ahụta nchegbu nwata na ahụmihe uche nke nwata ahụ dị ka isi ihe na-ebute mmepe schizophrenia n'ime afọ. Ọ kwalitere echiche site na ụlọ akwụkwọ psychodynamic, onyinye ya wee bụrụ ntọala nke ọtụtụ n'ime ọrụ ndị e mesịrị na psychotherapy nke schizophrenia.[1] A na-echeta Silvano Arieti dị ka nnukwu ọgụgụ isi nke tinyere ndụ ya n'ilekọta ndị isi mgbaka.[2]

Ụzọ ọgwụgwọ na echiche na-ezighi ezi nke Anti-Psychiatry
[dezie | dezie ebe o si]A na-ejikọta Silvano Arieti ugboro ugboro na ndị na-emegide ọrịa uche, ma nke a bụ echiche na-ezighị ezi, n'ihi na ya n'onwe ya abụghị akụkụ nke mmegharị ahụ, na n'ezie anabataghị echiche nke R.D. Laing na Thomas Szasz banyere schizophrenia. N'ezie, Arieti n'onwe ya kwadoro iji ọgwụ mgbochi ọrịa uche na-agwọ ndị nwere ọrịa schizophrenia, iji mee ka ha nwetakwuo ọgwụgwọ psychotherapy, ọ na-ezigakwa ndị ọrịa nwere schizophrenia na-adịghị ahazi ka ha nweta ọgwụgwọ electroconvulsive ujo, iji belata mgbaàmà ha. O dere ọtụtụ ihe banyere ojiji na ịdị irè nke neuroleptics na nkọwa nke Schizophrenia, na uru ha na-agwọ ndị ọrịa.
Arieti na-agwọkarị ndị ọrịa nọ n'ọkwa schizophrenia siri ike site na iji ọgwụgwọ uche, mgbe ụfọdụ na neuroleptics ndị ọzọ, ma kọwaa ihe isi ike n'ịgwọ ndị nọ n'ọnọdụ ọrịa ahụ na-adịghị ala na otu usoro ahụ, n'ihi crystallization nke echiche efu na ụzọ isi mgbaka nke echiche na ọkwa a nke ọrịa ahụ, ma kwuo na mbelata uche ya na-eme ka ọgwụgwọ na-agbanwe agbanwe sie ike. Ọ chọpụtakwara omume na mgbaàmà nke ndị nọ n'ọkwa pre-terminal nke ọrịa ahụ, na ọkwa njedebe, na-ekwu na a naghị ahụkarị ndị ọrịa nọ n'oge ndị a n'oge a, n'ihi ojiji a na-ejikarị ọgwụ neuroleptic eme ihe, nke na-egbochi ọkwa dị otú ahụ.
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Nkọwa nke Schizophrenia
Edensibịa
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Ruffalo (2019-07-03). "Understanding Schizophrenia: Toward a Unified Biological and Psychodynamic Approach". Psychoanalytic Social Work 26 (2): 185–200. DOI:10.1080/15228878.2019.1616570. ISSN 1522-8878.
- ↑ Ruffalo (January 2018). The Wisdom of Silvano Arieti, Pioneer in Schizophrenia. Psychology Today.