Gaa na ọdịnaya

Skaz

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Skaz bụ ụdị akụkọ nke Russian ọnụ. Okwu ahụ sitere na skazátʹ, “ịkọ”, na-emetụtakwa okwu ndị dị ka rasskaz, “akụkọ dị mkpirikpi” na skazka, “akụkọ ifo”.[1] Okwu a na-eji olumba na ntule were were were n'ụdị mmadụ.[2] Otú ọ dị, a na-ejikọta okwu ahụ pụrụ iche n'ime akụkọ gbara ya gburugburu, ọ bụghịkwa n'akara nhota.[3] Skaz abụghị naanị ngwaọrụ agụmagụ, mana a na-ejikwa ya dị ka ihe mmewere na ihe ọchị monologue Russia.


Onye Russia na-eme iwu bụ Boris Eikhenbaum kọwara Skaz na ngwụcha 1910. N'ime akụkọ ole na ole e bipụtara n'oge ahụ, Eikhenbaum kọwara ihe ahụ dị ka ụdị okwu na-adịghị mma ma ọ bụ nke na-adịghị mma. O tinyere ya kpọmkwem na akụkọ mkpirisi Nikolai Gogol bụ The Overcoat, n'edemede 1919 nke aha ya bụ ka esi emepụta "Overcoat" Gogol . Eikhenbaum hụrụ skaz dị ka isi na omenala ndị Russia, ma kwenye na akwụkwọ edemede nke mba enweghị ike ịmalite ma ọ bụrụ na ọ naghị ejikọta ya na omenala ọnụ. [1] Otu n'ime ndị nkatọ agụmagụ bụ ndị kọwapụtara echiche a n'afọ ndị 1920 bụ Yury Tynyanov, Viktor Vinogradov, na Mikhail Bakhtin . [2] Nke ikpeazụ na-ekwusi ike na mkpa skaz dị na stylization, ma na-amata ọdịiche dị n'etiti skaz dị ka ụdị okwu dị mfe (dị ka a na-ahụ na Turgenev ma ọ bụ Leskov), na skaz nke nwere ụda olu abụọ, ebe ebumnuche parodistic nke onye edemede pụtara (dị ka a na-ahụ na Gogol ma ọ bụ Dostoevsky). [3]

Na narị afọ nke iri na itoolu, Nikolai Leskov na Pavel Melnikov na-eji ụdị ahụ eme ihe, na mgbakwunye na Gogol. Ndị na-akwado narị afọ nke iri abụọ gụnyere Aleksey Remizov, Mikhail Zoshchenko, Andrei Platonov, na Isaac Babel . A na-ejikwa okwu ahụ akọwa ihe ndị dị na akwụkwọ nke mba ndị ọzọ; N'oge na-adịbeghị anya, onye Britain na-ede akwụkwọ na onye nkatọ na-ede akwụkwọ bụ David Lodge na-ewu ewu. [4] John Mullan, onye prọfesọ nke bekee na University College London, chọtara ihe atụ skaz na JD Salinger 's The Catcher in the Rye na DBC Pierre 's Vernon God Little . [5]

  • Igbe Malachite nke Pavel Bazhov chịkọtara, bụ nchịkọta akụkọ nwere ụdị nke " Skaz ".
  • Gawęda, omenala ọnụ nke Polish
  • Saga

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Mesropova (2004). "Between Literary and Subliterary Paradigms: Skaz and Contemporary Russian Estrada Comedy". Canadian Slavonic Papers 46 (3–4): 417–434. DOI:10.1080/00085006.2004.11092367. Retrieved on 2009-09-06. 
  2. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named RHE
  3. Bakhtin (1984). Problems of Dostoevsky's Poetics. University of Minnesota Press. 
  4. Lodge (1992). "Teenage Skaz", The Art of Fiction: Illustrated from Classic and Modern Texts. London: Penguin, 17–20. ISBN 0-14-017492-3. 
  5. Mullan. "Talk this way", The Guardian, 2006-11-18. Retrieved on 2009-09-06.