Sokoro language

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Sokoro bụ asụsụ Afro-Eshia á na-asụ n'etiti Chad. Asụsụ ndị á bụ Bedanga ná Sokoro. Ndị na-ekwu ókwú mejupụtara ìhè kà ọtụtụ n'ime ndị bị ná Gogmi Canton ná Melfi, Chad.[1]

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. Oxfam and Office National de Développement Rural (ONDR). 2016. Atlas de la vulnérabilité dans le Guera. Première partie: synthèse regional. 2nd edition (updated from 2013 edition). PASISAT (Projet d’Appui à l’Amélioration du Système d’Information sur la Sécurité Alimentaire au Tchad).

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ihe edeturu na Asụsụ Ụfọdụ nke Western Sudan. London: Oxford University Press [E bipụtaghachiri n'okpuru aha The Languages and Peoples of Bornu na mmeghe nke A. H. M. Kirk-Greene. London: Frank Cass (1968)].
  • Chesley, William, na David Faris. 1994. Nnyocha mmekọrịta na asụsụ n'etiti ndị Sokoro nke Guera. N'ihi ya, ọ bụ ya ka a ga-asị na ọ bụ ya. Ihe odide.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ihe ọmụma ụfọdụ banyere asụsụ ndị dị n'ìgwè ahụ bụ Ōsokoro-mubiʹ Akwụkwọ akụkọ Chadic 3.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ihe omuma banyere usoro okwu nke sokoro (Republic of Chad). Afrika und Übersee 88:175186.
  • Rendinger, Ọchịagha nke 1949. Enyemaka na ọmụmụ asụsụ ndị isi ojii nke etiti Afrịka. Journal de la Société des Africanistes. 19(2). 143X194. N'ịntanetị: http://www.persee.fr/web/revues/home/prescript/article/jafr_0037-9166_1949_num_19_2_2599.