Ta’Oi
Ta'Oi (Ta'Oih, Ta Oi) bụ asụsụ dị n'ime alaka Katuic nke ezinụlọ asụsụ Austroasiatic, nke a na-asụ n'etiti ndị Ta Oi na mpaghara Salavan na Sekong na Laos na obodo Huế na Vietnam..
Ụdị dị iche iche
[dezie | dezie ebe o si]Sidwell (2005) depụtara ụdị Ta'Oi ndị a, nke bụ aha e ji eme ndị na-asụ asụsụ dị iche iche metụtara ya.
- Ta'Oi n'onwe ya
- Ong/Ir/Talan
- A n-asụ Chatong n'ihe dị ka kilomita 50 ruo 100 n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ Sekong. Ọ bụ naanị Theraphan L-Thongkum dere ya.
- Kriang (Ngkriang, Ngeq) bụ nke ihe ruru mmadụ 4,000 bi n'obodo nta dị n'etiti Tatheng na Sekong, dị ka Ban Chakamngai na-asụ.
- Kataang (Katang) bụ olumba nke Michel Ferlus, Gerard Diffloth, na ndị ọkà mmụta asụsụ ndị ọzọ dere. E kwesịghị ịgbagwoju ya anya na olumba Bru nke Katang.[1]
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Mkpụrụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]| Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Palatal | Velar | Mkpịsị aka | ||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Ụgbọ imi | m | n | ɲ | ŋ | ||
| Plosive | enweghị olu | p | t | c | k | ʔ |
| kwuru okwu | b | d | ɟ | ɡ | ||
| Ihe na-esiri ike | s | h | ||||
| Rhotic | r | |||||
| Ihe atụ | w | l | j | |||
- Enwekwara akụkụ ikpeazụ nke mkpụrụedemede /mʔ, nʔ, ŋʔ, wʔ, lʔ, jʔ/, Otú ọ dị; a naghị edepụta ha dị ka usoro dị iche.
- /ɟ/ nwekwara ike ịnụ dị ka ụda preglottal [ʔj].
Mkpụrụedemede
[dezie | dezie ebe o si]| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|---|
| N'akụkụ | i iː | ɨ ɨː | u uː |
| N'etiti | e eː | ə əː | o oː |
| Emeghe | ɛ ɛː | a aː | Ọ bụ n'afọ ka a na-akpọ ɔː |
| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|---|
| N'akụkụ | Ya | Ọdịda Anyanwụ | ua |
Akwukwo okwu
[dezie | dezie ebe o si]Taoih, dị ka asụsụ ndị ọzọ nke Katuic, bụ nke nyocha na nke na-agbanwe agbanwe.[2] Taoih nwere ọtụtụ ihe mgbakwunye nke na-egosi nkwekọrịta maka mmadụ na ikpe ma na-ewepụta okwu ọhụrụ e ji okwu ndị a sụgharịa. Okwu ndị a kapịrị ọnụ nke e ji mmadụ mee dị iche iche. E nwere ọtụtụ okwu ụtọasụsụ na Taoih, gụnyere ụfọdụ ndị dị mkpa: aha, ihe a na-akpọ ebubo, ihe a na-akpọ locative, ihe a na-akpọ dative, na ihe a na-akpọ genitive.
| Onye nke mbụ | Onye nke abụọ | Onye nke atọ | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| singular | dual | plural | singular | dual | plural | singular | dual | plural | |
| Mbido | aku | nhǎng | Muhe | Amo | inhoa | Nri | ʔo | anho'a | Apụl |
| Mkpụrụ ndụ ihe nketa | Nkọwa | Ọdịdị | Ọdịdị | N'ihi ya, ọ bụ n'ihi ya ka a na-akpọ | Na-eto eto | Ọdịdị | N'ihi ya | Ọdịdị | Ọdịdị |
| Ihe oriri | aku | Ọchịchọ | ahe | amme/ammai | aoinhoa | aoipe | n'oge gara aga | aoanho'a | a na-akpọ |
| Ebe obibi | - | - | ihe | ime/imai | - | - | Ọpụpụ | - | Ihe oyiyi |
Taoih bụ asụsụ na-anọpụ iche. Taoih na-egosipụta nhazi nke na-anọpụ iche maka ikpe na (na) ngwaa na-agafe agafe yana nhazi nke na na-anọghị n'otu maka nkwekọrịta na (na" usoro na-agagharị agafe na nke na-agaghị agafe, ngwaa anaghị egosi nkwekọrịta ya na arụmụka ọ bụla, n'agbanyeghị na ọ bụ ihe na-agafee. Maka ngwaa ditransitive, Taoih na-egosipụta nhazi na-apụtaghị ìhè. Iji gosi arụmụka bara uru, akara dative na preposition adeh na-apụta n'ihu ndị ọrịa.
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Mon-Khmer Classification (draft). SEAlang (2007). Retrieved on 24 June 2018.
- ↑ Sidwell (2021). "Eastern Mon-Khmer languages", The Languages and Linguistics of Mainland Southeast Asia. De Gruyter, 547–598. DOI:10.1515/9783110558142-011.
Ịgụ ihe ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]- [Ihe e dere n'ala ala peeji] Asụsụ Katuic: nkewa, nrụzigharị na ntụnyere okwu echekwara Wayback Machine. LINCOM ọmụmụ na asụsụ Eshia, 58. Muenchen: Lincom Europa. ISBN 3-89586-802-7
- Trần Nguyễn Khánh Phong 2013. Ọ bụ n'ụzọ ziri ezi ka a na-enweta ya. Hà Nội: kpọọ ụta ụta ụbọ akwara
- (2017) "Notes on Northern Katang Kinship and Society". Journal of the Southeast Asian Linguistics Society 10 (2): xxiii–xxix.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] 2017. The Historical Phonology of Kriang, A Katuic Language. JSEALS Mpịakọta 10.1 (2017).