Gaa na ọdịnaya

Thérèse Waounwa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Thérèse Waounwa
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịBenin Dezie
Aha enyereThérèse Dezie
Aha ezinụlọ yaWaounwa Dezie
Ebe ọmụmụBenin Dezie
Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench, Asụsụ Fon Dezie
Ọrụ ọ na-arụpolitical activist Dezie
Ebe agụmakwụkwọUniversity of Abomey-Calavi Dezie
Onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịCommunist Party of Benin Dezie

Thérèse Waounwa bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị si Benin . Dịka otu n'ime ndị guzobere ma na-akwado pati Kọmunist nke Benin (PCB), na 1977, ọ bụ ya na-ahụ maka otu ahụ maka nchekwa ikike mmadụ na ndị mmadụ.

Akụkọ Ndụ

[dezie | dezie ebe o si]

Ndụ na agụmakwụkwọ mbụ

[dezie | dezie ebe o si]

Thérèse Waounwa nwetara akara ugo mmụta Baccalaureate G2 nke o nwetara na ụlọ akwụkwọ sekọndrị Coulibaly, wee banye na ngalaba sayensị iwu nke Mahadum Mba nke Benin .

O tinyere aka na mbelata ụgwọ mahadum, ya na Séraphin Agbahoungbata na Sodji Thomas malitere ngagharị iwe ụmụ akwụkwọ megide People's Revolutionary Party nke Benin, [1] nke mere ka ndị uwe ojii na ndị uwe ojii chụsoo ya n'afọ nke atọ nke ọmụmụ ya. A tụrụ ya mkpọrọ ma metọọ ya, n'ihi nke a, ọ kwụsịrị ọmụmụ iwu ya wee banye n'ime nzuzo iji mụọ ahịa na ahịa. O nwetara "brevet de technienne supérieure" (diplọma teknụzụ dị elu). [2] [3]

Thérèse Waounwa bụ otu n'ime ndị guzobere pati Kọmunist nke Benin (PcB) na 1977. Ọ kwadoro ọchịchị nke pati mgbanwe nke ndị mmadụ nke Benin n'afọ 1980. Site na 1985 ruo 1989, a maara ya maka ọgụ ya megide ọchịchị aka ike ruo mgbe a kpọkọtara National Sovereign Conference [ fr ] na Febụwarị 1990. [4] Dịka onye guzobere otu Kọmunist nke Benin, ọ gara n'ihu na-eme mkpọsa maka ọchịchị dị mma na imeziwanye ọnọdụ ndụ ndị mmadụ. Ọ nọ ya n'oge ngagharị iwe, [5] ịnọdụ ala na ihe omume ndọrọ ndọrọ ọchịchị ndị ọzọ. Thérèse Waounwa bụkwa onye ahịa na Missèbo [2] ma bụrụkwa onyeisi oche nke nhazi nke kọmitii ihe omume nke ahịa nke Benin. Ọ bụkwa onye nhazi nke Benin Workers' Forum.

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  • List of first women by occupation in Benin [fr]
  • Women in Benin
  • Geneviève Boko Nadjo
  • Marie-Élise Gbèdo [fr]