Thierno Aliou
Thierno Aliou Bhoubha Ndian (Thierno Aliou Bah; c. 1850 na Donghol - 23 Machị 1927 na Labé) [1] bụ onye edemede Fula dị mkpa, akwụkwọ nri, onye Muslim na onye-alọta dị na Fouta-Djalon, French West Africa.[1]
Akụkọ ndụ
[dezie | dezie ebe o si]Ndị nna nna
[dezie | dezie ebe o si]Thierno Aliou sitere na Ali Kali Doukouré. Ali Kali bụ onye Fulani sitere n'amara Bah ma ọ bụ Ourourbhe. Otú ọ dị, ọ kwadoro aha Doukoure site na Sarakolle Chief onye nabatara ya na Diafouna. Mgbe nwa nwa ya, Thierno Malal si Diafouna (Mali nke oge a), ọ biri na Koin dị nso n'ugwu, ọ hụrụ ya Diafouna ma guzo aha nna ya ka ọ bụrụ Bah, aha mbụ nke nna nna ya..
O mechara gaa Labé wee zute Karamoko Alfa na Dimbin onye nyere ya nri na ala maka isiokwu ya, mana afọ juru ya na obere obere maka ili ya nke o gwuru n'onwe ya. N'ịbụ onye nnukwu omume ọma dị otú ahụ́ n'anya, Karamoko Alpha sere ya Imam Ratib - utu aha nke nwa ya nwoke Thierno Abdourrahman ketara, onye jere ozi Karamoko Alfa n'obí eze ọhụrụ ya na Missidé Hindé (nke e e ahapụ emu Modi Younoussa, nna nna Thierno Diawo Pellel) wee malite n'ebe ahụ..
N'ikpeazụ, mgbe Karamoko Alpha biri na Labé, o ụmụ abụọ nke Thierno Malal na ụmụ nwoke asaa nke Thierno Abdourrahman. Ọ nwụrụ afụ iri ka e ịhụ, mana Imamate o nyere ike na-eketa n' Rwanda Thierno Malal, na-agafe Thierno Mamadou Bano, Thierno Mamadaou na Thierno Aliou.
Mmụta
[dezie | dezie ebe o si]Thierno Aliou ndabere kor'an n'okpuru nna ya Thierno Mamadou; akwụkwọ akwụkwọ na tertiary ya n'akwụkwọ akwụkwọ nke ndị ọkà በቋሚነት atọ dị ukwuu n'oge ahụ: nwanne nna ya Thierna Abdoulaye Ndouyêdio, Thierno Boubacar Poti Séléyanké nke Dimbin na Thierno Abdourrahmane Kaldouyanké nke Sombili (nke a na-akpọkwa Thierno Doura).
Ọ gbasoro isiokwu nke akara, nhọrọ (nkà nhọrọ, Asụsụ Arabic, akwụkwọ, nhọrọ, wdg). Ọ akwụkwọ akwụkwọ Arabic, nke nyere ya ọtụtụ ide ọtụtụ ọrụ n'asụsụ a ma bụrụ onye ntụgharị maka ndị isi nke Labé mgbe ọ na-enwe ndị ọbịa Arab.
Oge na Bhoubha Ndian
[dezie | dezie ebe o si]Onye nkuzi ikpeazụ ya (Thierno Doura) ntụziaka ya ndị ọzọ ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị niile nke Fouta ka ọ akwụkwọa akwụkwọ ozi ndị isi Arab nke Alamamy zitere; si otú a bụrụ onye a ma ama mpaghara nke Fouta na Guinea.
Thierno Aliou ala dị kilomita 30 site na Labé mgbe nwanne nna ya Thierno Abdourrahmane Talibé , ngosi ya otu n'ime ụmụ ya-ma nye ya dị ka onyunyo onyunyo ya niile dị na mba ahụ (ụmụ anụ, ala, ihe mmetụta, wdg). Mgbe ahụ, ọ were aha Thierno Aliou Bhoubha Ndian. Ɔ keentay na Bhouba Ndian ruo afọ 24, na-enye ikpe ziri ezi, na-anabata ụmụ akwụkwọ si n'obodo niile nke Fouta, ụmụ ụmụ ndị isi na ndị a ma ama. Ọ na-enweta ikike ego site na ubi ya na azụmahịa ya iji kwado mkpa nke isiokwu ya na ụmụ akwụkwọ ya, na-ekesa onya ọ mgba e nyere ya.
Oge ọ nọrọ na Madina
[dezie | dezie ebe o si]Ọ kwagara Madina, 75 kilomita site na Labé na 1898. N'ebe ahụ, ọ zutere nwanne nna ya Modi Mamadou Samba, onye mụrụ ya otu n'ime ụmụ ya ekiri. Akụ ya onye isi nke Ourourbhé (Bah, Baldé) nke Dowsaré Labé, Kolia, Manda Saran, Soumma, Fétoyambi na Woundoudi. O wuru ụlọ alakụba n'ebe ahụ ma mee ya ebe ezumike ime ike ya.
Mgbe mmalite ọgwụgwọ nke 1912 nri, a mgbaàmà ya ka ọ bụrụ onye isi nke canton nke Donghora - ọrụ ọ nabatara n'iche ọkụ n'obi na ikike nke ndị enyi ya na ndị na-akwado ya bụ ndị na-atụ egwu na ọ ga-ahụ mmegide nke dakwasịrị ndị ọrụ ndị ọzọ na Fouta.[1] Ọ chịrị afã abụrụ ma bụrụ onye a manyere ndị dị mfe na 1916. Otú ọ dị, ọ gara n'ihu na ọrụ na-eji ọkụ, ngosi ngosi na-amata nke ndị nchọpụta akwụkwọ nke Gọvanọ General nke French West Africa haziri na Dakar.
Thierno Aliou nwụrụ na 23 Machị 1927 mgbe ọ dị afọ 80. E liri ya n'otu ụgbọ dị nso na nnukwu ụlọ alakụba nke nwa ya nwoke Thierno Abdourrahmane, ụmụ ụmụ ya abụọ El Hadj Ibrahima Caba na El Hadj Mamadou Badr, na El Hadja Aliou Teli Laria nwa nwa enyi ya Thierno Mahmoudou Laria onye mere nwa enyi ya Thierno Mahmoudou Laria onye mere.
Thierno Aliou hapụrụ ọtụtụ ụmụ: Thierno Siradiou, Karamoko Bano, Thierno Lamine, Thierno Mamadou, Thierno Abdoulaye, Karamoko Chaikou, Thierna Habib, Thierno Abdourrahmane, Aguibou Oubaidoullahi Dai, Assiatou, Oussoumâni, Mariama Sira, Barratou Djiwo, Fatimatou Souadou, Diaraye, Kadiatou na Aissatou.
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Bah (1996). Mon combat pour la Guinée (in French). KARTHALA Editions. ISBN 978-2-86537-687-2.