Togo Mizrahi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Togo Mizrahi
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịEgypt Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya2 Jụn 1901 Dezie
Ebe ọmụmụAlexandria Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya5 Jụn 1986 Dezie
Asụsụ obodoEgyptian Arabic Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaEgyptian Arabic Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye nhazi ndu ihe nkiri, omee, onye nhazi ederede, Odee akwụkwọ Dezie
ụdị metụtaraQ113192757 Dezie

  Togo Mizrahi (Egyptian Arabic) (June 2, 1901 - June 5, 1986) bụ onye nduzi Egypt, onye na-eme ihe nkiri, onye na'emepụta ihe, na onye na-ede ihe nkiri. Mizrahi bụ onye na-eme ihe nkiri nke a maara nke ọma maka ime ihe ọchị na egwu egwu. N'agbata afọ 1930 na 1946, ọ duziri ihe nkiri 30 na-asụ Arabic na ihe nkiri anọ na-asụrụ Grik, ọ mepụtara ọtụtụ ihe nkiri nke ndị na-eme ihe nkiri ndị ọzọ duziri.

Mmalite ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Joseph Elie Mizrahi na Alexandria, Egypt n'ezinụlọ ndị Juu nwere nwa amaala Ịtaly . Dịka nwatakịrị, ọ nabatara aha njirimara, Togo, site na Admiral Togo, na-echeta mmeri Japan meriri Russia na Agha Russia na Japan.[1]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1929, Mizrahi guzobere ụlọ ọrụ na Alexandria, Egypt, ma guzobe ụlọ ọrụ mmepụta ihe, The Egyptian Films Company. O mepụtara ihe nkiri na Alexandria ruo afọ 1939, mgbe ọ kwagara Cairo.[2] N'oge ọrụ ya, Mizrahi so ọtụtụ ndị na-eme ihe nkiri na ndị na-eti egwu rụọ ọrụ. O mere ọtụtụ ihe ọchị nke Chalom (Leon Angel), Ali al-Kassar, na Fawzi al-Jazayirli. Ọ duziri ihe nkiri ise nke onye na-agụ egwu Leila Mourad. A na-eche na ihe nkiri ya, Sallama(1945), nke diva Egypt Umm Kulthum, bụ ihe kachasị mma ya na ihuenyo. Ya na Youssef Wahbi, Amina Rizk, na Anwar Wagdi rụkwara ọrụ. Mizrahi duziri ndị na-eme ihe nkiri Taheyya Kariokka na Ismail Yassine na ihe nkiri mbụ ha.[3]

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

Ihe nkiri Arabic[dezie | dezie ebe o si]

  • 1930: Cocaine ma ọ bụ Abyss (el kokaïn) (el Hâwya)
  • 1932: 5001 (khamsat âlaf wa wâhid)
  • 1933: Ụmụ Ijipt (Awlâd Misr)
  • 1934: Ndị nnọchiteanya abụọ ahụ (el Mandoubân)
  • 1935: Dr. Farahat (el Doktor Farhât)
  • 1935: Shalom onye ntụgharị (Shalom el tourgmân)
  • 1935: Onye Ọkwọ Ụgbọ Mmiri (el bahhâr)
  • 1936: Otu narị puku pound (Mit alf guineh)
  • 1936: Ndị na-eche ogige ndị agha (Khafir el darak)
  • 1937: Ego buru oke ibu bụ nsogbu (el ŌIzz bahdalah)
  • 1937: Shalom the Athlete (Shalom el riyâdî)
  • 1937: elekere asaa (Sá Sabá)
  • 1938: Telegram (el Telegraf)
  • 1938: Nke a bụ ọdịdị m! (Anâ tab ī Kidah)
  • 1939: Osman na Ali
  • 1939: gbazinyere m Three Pounds (Sallifnî talâtah guinîh)
  • 1939: A Rainy Night (Laylah moumtirah)
  • 1940: Onye isi ọrụ ngo (el Bâchmouqâwil)
  • 1940: Obi nke Nwaanyị (Qalb imirańah)
  • 1941: Ndị Musketeers Atọ (el Foursân el thalâthah)
  • 1941: Laila si n'ime ime obodo (Layla bint el rif)
  • 1941: Otu puku na otu abalị (Alf Lailah wa Lailah)
  • 1941: Laila the School Girl (Layla bint el madâris)
  • 1942: Laila (Layla)
  • 1942: Ali Baba na ndị ohi iri anọ
  • 1943: Ụzọ ziri ezi (el Tariq el moustaqîm)
  • 1943: Ụmụ nwanyị ogologo oge! (Tahyâ el sittât)
  • 1944: Laila n'ọchịchịrị (Layla fi-l-zalâm)
  • 1944: Ịgha ụgha, Ịgha ụgha! (Kidb fi kidb)
  • 1944: Nour Eddine na ndị ọrụ ụgbọ mmiri atọ (Nour Eddin wa-l-bahhârah el thalâthah)
  • 1945: Sallama (Sallâmah)
  • 1945: Ụmụ nwoke dị ogologo ndụ! (Tahyâal-riggâlah)

Ihe nkiri Ndị Asụsụ Grik[dezie | dezie ebe o si]

  • 1937: Δκρ· Επαμινόνδας Doctor Epaminondas (Dọkịta Epaminondes)
  • 1938: Προφυγοπούλα The Girl Refugee (Prosfigopoula)
  • 1938: Mgbe di na-anọghị (Otan o syzygos taxidevi)
  • 1943: Καπετάνιος Σκορπιός Captain Scorpion (Kapetan Skorpios)

Ihe nkiri Arabic nke Togo Mizrahi mepụtara ma ndị ọzọ duzie[dezie | dezie ebe o si]

  • 1944: Nwa nke onye na-eji ọla (Ibn el haddâd)
  • 1944: Okporo ámá Mohamed Ali
  • 1945: Ọdịdị (el Mazâhir)
  • 1945: Onye Ukwu Onye Na-ese Ihe (el Fannân el 'azîm)
  • 1945: Akụkọ Ịhụnanya (Qissat gharâm)
  • 1946: Nkwado Chineke (Yadu Allah)
  • 1946: Ụgbọ okporo ígwè ịhụnanya (Express el houbb)
  • 1946: Queen Beauty (Malikat el gamâl)[4]

Ọgwụgwụ Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1946, e boro Mizrahi ebubo na ọ na-arụkọ ọrụ na Zionist. Ọ bụ ezie na o yiri ka ọ dị njikere ịlaghachi n'afọ 1949, Mizrahi emeghị ihe nkiri ọzọ. N'afọ 1952, ọ họpụtara nwanne ya nwoke Alfred Mizrahi ka ọ lekọta ọrụ kwa ụbọchị nke ụlọ ọrụ Egypt Films Company. Mizrahi hapụrụ Egypt wee biri na Rom, ebe ọ nwụrụ na June 5, 1986.[5]

Edemsibịa[dezie | dezie ebe o si]

  1. Starr (2020). Togo Mizrahi and the Making of Egyptian Cinema. University of California. ISBN 9780520366206. 
  2. Togo Mizrahi. Alex Cinema.
  3. Togo Mizrahi. elcinema.
  4. Togo Mizrahi. Alex Cinema.
  5. Starr (2020). Togo Mizrahi and the Making of Egyptian Cinema. University of California, 47–49. ISBN 9780520366206. 

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Deborah A. Starr: Togo Mizrahi na ime ihe nkiri Egypt, Oakland, California : University of California Press, [2020],

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]