Turi
Ọdịdị
| Turi Lua error in package.lua at line 80: module 'Module:Yesno' not found. | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | India | |
| Region: | Jharkhand | |
| Total speakers: | 2,000 | |
| Language family: | Tustrusyawit Munda North Kherwarian Mundaric Turi | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | — | |
| ISO 639-3: | trd | |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
Turi bụ Asụsụ Austroasiatic nke India nke nọ n'ihe ize ndụ nke sitere n'òtù Kherwarian Munda.[1] Grierson (1906) kọwara na Turi yiri Mundari na Santali. Ọkara pasentị nke ndị Turi na-asụ ya, ndị ọzọ kwagara Sadri na Jharkhand, Mundari na West Bengal, na Odia na Odisha. A na-akpọ Turi ndị a dịka otu agbụrụ a haziri ahazi na Jharkhand. [2]
Nbudata
[dezie | dezie ebe o si]- Jharkhand (pop. 133,137 dị ka nke 1981; mgbe ahụ akụkụ nke Bihar) Giridih district Ranchi district Hazaribagh district
- Mpaghara Giridih
- Mpaghara Ranchi
- Mpaghara Hazaribagh
- Chhattisgarh
- Mpaghara Raigarh
- West Bengal (pop. 26,443 dị ka nke 1981)
- Odisha (pop. 7,374 dị ka nke 1981)
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Mkpụrụ okwu
[dezie | dezie ebe o si]Dị ka Santali na Mundari, mana /ʋ/ na-anọchi /w/ na Turi.
| Bilabial | Alveolar | Retroflex | Palatal | Velar | Mkpịsị aka | ||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Ụgbọ imi | m | n | (ɳ) * | ɲ | ŋ | ||
| Kwụsị | voiceless | p (ph) | t (nke mbụ) | __ibo____ibo____ibo__ Isiokwu | tʃ (tʃɦ) | k (kh) | ʔ |
| voiced | b (bɦ) | d (dɦ) | ɖ (ɖɦ) | dʒ (dʒɦ) | ɡ (ɡɦ) | ||
| Ihe na-esiri ike | s | h | |||||
| Trill/Flap | r | ɽ | |||||
| N'akụkụ | l | ||||||
| Ihe atụ | j | ʋ | |||||
Mkpụrụedemede
[dezie | dezie ebe o si]| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|---|
| Elu | i | u | |
| N'etiti elu | (ə) | ||
| Ọkara ala | ɛ | ɔ | |
| Ala Dị Ala | a | ||
Ọdịdị
[dezie | dezie ebe o si]Nkwekọrịta okwu
[dezie | dezie ebe o si]| otu | abụọ | ọtụtụ | ||
|---|---|---|---|---|
| Onye nke mbụ | pụrụ iche | = aka/=ɲ (iɲ) | =liɲ | =ịma |
| gụnyere | = n'etiti | =pu | ||
| Onye nke abụọ | =m | =bin | =pɛ | |
| Onye nke atọ | =i (ihe) / =ɛ (ihe) | =kin | =ku | |
Oge, ọnọdụ, akụkụ/aktionsart
[dezie | dezie ebe o si]| Nke etiti | Ịrụsi Ọrụ Ike | |
|---|---|---|
| Ugbu a | -tan | -ụtan |
| Ọdịnihu | -ɔʔ/-ɔ/-ʔ/-Ø | -Ø |
| Oge gara aga | -ɛn/-kɛn/-ɔn/-ɔʔ-ɛn | -ɛkɛn - Oge gara aga ezughi oke -Tad - Oge gara n'ihu dị mfe |
| Ugbu a zuru oke | -akan | (-akad) |
| Ihe zuru oke n'oge gara aga | -ịkọwa | -lɛʔ/-laʔ |
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ (2024) "A Brief Introduction to the Turi Language of Eastern India". Bhasha 3 (2): 263–304. DOI:10.30687/bhasha/2785-5953/2024/02/005.
- ↑ Census of India. www.censusindia.gov.in. Office of the Registrar General & Census Commissioner, India. Retrieved on 2018-07-26.
- ↑ Ramu (1991-01-01). "Changing Family Structure and Fertility Patterns: An Indian Case". Journal of Asian and African Studies 26 (3–4): 189–206. DOI:10.1177/002190969102600302. ISSN 0021-9096.
- Konow, Sten 1906. Tūrī Na Grierson, George A. (ed.), Muṇḍā na Dravidian Languages, 128-134. Calcutta: Ọfịs nke Superintendent nke obibi akwụkwọ gọọmentị.
- Osada, Toshiki 1991. Nkọwa nke Nna Ponette na Turi na Vocabulary Comparative. Journal of Asian and African Studies 42. 175–189.
Ịgụ ihe ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]- Peterson (2024). "A Brief Introduction to the Turi Language of Eastern India". Bhasha 3 (2): 263–304. DOI:10.30687/bhasha/2785-5953/2024/02/005. ISSN 2785-5953.