Uzair
Uzair (Arabic: عزير, ʿUzayr) bụ onye a kpọtụrụ aha na Quran, Surah At-Tawba, amaokwu 9:30, nke na-ekwu na ndị Juu na-asọpụrụ ya dị ka "nwa Chineke". A na-amatakarị Uzair na Ezra nke Akwụkwọ Nsọ. Ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme nke oge a akọwawo ntụaka ahụ dị ka "ihe na-enweghị atụ", ebe ọ bụ na a hụbeghị echiche ndị dị otú ahụ n'akwụkwọ ndị Juu.[1][2] Ndị ọkà mmụta Islam akọwawo ntụaka ndị Quran n'ụzọ dị iche iche, ụfọdụ na-akọwa na ọ na-ezo aka n'otu ìgwè ndị Juu.[1]
Uzair n'okwukwe ndị Juu Arab
[dezie | dezie ebe o si]Gordon Darnell Newby atụwo aro na okwu Kur'an nwere ike igosi na ndị Juu nke Hejaz nwere ike ịkpọ Ezra dị ka otu n'ime ụmụ Chineke[1]Ọkà mmụta Gordon Darnell Newby kwuru ihe ndị a n’okwu banyere Uzair, mmụọ ozi Metatron, na ụmụ nke Elohim (n’ụzọ nkịtị “ụmụ Chineke”):[2]
“ | ... Anyị nwere ike ikwubi na ndị bi na Hijaz n'oge Muhammad maara ma ọ dịkarịa ala akụkụ nke atọ nke akwụkwọ Inọk na ndị Juu. Ndị mmụọ ozi ndị Metatron ghọrọ onye ọchịchị bụ ndị a maara na omenala Inọk dị ka ụmụ Chineke, ụmụ nke Elohim, ndị nche, na ndị dara ada dị ka ihe kpatara iju mmiri ahụ. Na 1 Inọk na 4 Ezra, a pụrụ iji okwu ahụ bụ́ Ọkpara Chineke mee ihe n’ebe Kraịst nọ, ma ọtụtụ mgbe, a na-ekwu banyere ndị ezi omume, bụ́ ndị ọdịnala ndị Juu na-agụghị onye ezi omume n’ime ha karịa ndị Chineke họpụtara iburu ha n’eluigwe ná ndụ. Ya mere, ọ dị mfe iche n’echiche na n’etiti ndị Juu nke Hijaz bụ́ ndị o doro anya na ha na-etinye aka na asịrị ndị dị omimi e jikọtara ụgbọ ịnyịnya ahụ, Ezra, n’ihi omenala nsụgharị ya, n’ihi nsọpụrụ Chineke ya, na karịsịa n’ihi na e mere ya na Inọk ka hà nhata. dika ode-akwukwọ nke Chineke, enwere ike ịkọwa dika otù nime umu Elohim. Dị ka o kwesịrị ịdị, ọ dabara nkọwa nke onye ndú okpukpe (otu n’ime ndị rabaị nke Qur’an 9:31) bụ́ onye ndị Juu buliri elu. | ” |
Mark Lidzbarsky na Michael Lodall chekwara echiche banyere ịdị adị nke otu òtù ndị Juu Arab nke nsọpụrụ Ezra so n'ịsọ nsọ.[3]
Rabbi Alan Mahler kwuru na e nwere hadith n’akwụkwọ Al-Tirmidhi nke na-ekwu na ndị Juu na-efe ndị rabaị ha, n’ihi na ha na-anabata ihe ndị rabaị ha na-ekwu dị ka Okwu Chineke si dị[4]Ọ na-ekwu na nke a bụ eziokwu n'ihi na ndị Juu Ọtọdọks na-ekpe okpukpe ndị Juu dabere na nkọwa ndị rabaị nyere Torah Oral. Ọ kọkwara na Ibn Abbas kọrọ na ndị Juu anọ kweere na Uzair bụ nwa Chineke[5]
Isi mmalite
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Mun'im Sirry (2014). Scriptural Polemics: The Qur'an and Other Religions. Oxford University Press. page 48
- ↑ G. D. Newby, A History Of The Jews Of Arabia, 1988, University Of South Carolina Press, p. 59 (quoted in Was `Uzayr (Ezra) Called The Son Of God? Templeeti:Webarchive by M S M Saifullah & Mustafa Ahmed
- ↑ Mun'im Sirry (2014). Scriptural Polemics: The Qur'an and Other Religions. Oxford University Press. page 48
- ↑ Jami` at-Tirmidhi 3095 - Chapters on Tafsir - كتاب تفسير القرآن عن رسول الله صلى الله عليه وسلم - Sunnah.com - Sayings and Teachings of Prophet Muhammad (صلى الله عليه و سلم). sunnah.com. Retrieved on 2024-09-27.
- ↑ Do Jews Worship Ezra? - IslamiCity. www.islamicity.org. Retrieved on 2024-09-27.