Gaa na ọdịnaya

Victory Ashaka

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Victory Ashaka
Born
Namibia
EducationLagos State University (BA in English Literature)
OccupationClimate justice advocate, spoken word poet, youth leader
Known forYouth climate advocacy, spoken word poetry, social impact leadership
AwardsDiana Award, SME100 Africa 25 Under 25, World Food Forum Poet Laureate
Websitehttps://victoryashaka.com/

Victory Ashaka (amụrụ 24 Septemba 2000) bụ onye Naijiria na-asụ abụ onye na-ede uri, onye na-akwado ikpe ziri ezi na ihu igwe, na onye ndu mmepe ntorobịa. [1] A matara ya maka ijikọta nka okike na mmemme ihu igwe, na-eme ka olu ndị ntorobịa na-amụba na oghere amụma ụwa, na iduga atụmatụ nkwado obodo na-akwalite n'ofe Nigeria.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Ashaka na Namibia wee kwaga Nigeria mgbe ọ dị afọ abụọ. [1] O si Badagry, Lagos State. Mgbe ọ dị afọ 12, ọ meriri asọmpi nka nka, nke kpalitere ụzọ ya n'ime uri na mmetụta mmekọrịta mmadụ na ibe ya. [1] Ọ gụrụ akwụkwọ edemede Bekee na Lagos State University, ebe akpọrọ ya onye edemede nke afọ na 2023.

O mechara nweta ọzụzụ idu ndú na Management Institute of Finland na Helsinki.

Ọnọdụ ihu igwe na nkwado ndị ntorobịa

[dezie | dezie ebe o si]

Ashaka malitere itinye aka na nkwado ihu igwe n'oge ọrịa COVID-19. [1] O jikọrọ aka na mgbasa ozi nka ihu igwe nke osote odeakwụkwọ ukwu nke United Nations Amina J. Mohammed na-eduzi ma nye aka na ọrụ nkwado obodo site na otu dị ka Solution-17 na Green Janitors.

Ọ na-eje ozi na UNICEF Generation Unlimited Young People Action Team, na-akwalite ngwọta ndị ntorobịa na-edu na agụmakwụkwọ, ọrụ, na nsonye dijitalụ. [2] Ashaka bụkwa osote onye isi oche nke European Union Youth Sounding Board na Nigeria, na-enye ndụmọdụ maka akụ na ụba ndụ ndụ, ọchịchị, na atụmatụ nsonye.

Na 2023, dị ka onye nnọchi anya ndị ntorobịa Lagos steeti na ndị isi otu maka Badagry Division, ọ haziri Mega Changemakers Conference, bụ nke nabatara ihe karịrị ndị ntorobịa 1,000 maka ọzụzụ obodo na ihu igwe. [1] Ọrụ ya "Plant a Tree for Life & Climate Education" ruru ihe karịrị ụmụ akwụkwọ 7,200 n'ofe ụlọ akwụkwọ ọha na Lagos State.

N'ozuzu, Ashaka eduziwo ihe karịrị ọrụ 17 na-emetụta ihe karịrị mmadụ 17,500.

Onyinye nka

[dezie | dezie ebe o si]

Okwu Ashaka na-ekwu uri na-ejikọta nghọta gburugburu ebe obibi na nkọwa mmekọrịta mmadụ na ibe ya. O meela na nyiwe mba ụwa, na-eji nka na-akwado maka ikpe ziri ezi ihu igwe na ike ndị ntorobịa.

Egwuregwu ndị a ma ama gụnyere:

  • World Food Forum na Isi ụlọ ọrụ FAO na Rome, ebe a kpọrọ ya Poet Laureate na 2022.
  • Nzukọ Ezumezu nke Mba Ndị Dị n'Otu n'oge Nzukọ Nzukọ Ndị Nduzi nke UNICEF na 2024.
  • Ihe omume TEDx Lagos na TEDx Apapa.
  • Onye nnọchi anya mba Ịtali na Lagos na onye nnọchi anya British High Commission.

Abụ ya na-enyocha mmebi gburugburu ebe obibi, njirimara Afrịka, na ịdị n'otu ọgbọ.

Onyinye na mmata

[dezie | dezie ebe o si]

Victory Ashaka enwetala ọtụtụ nkwado obodo na nke mba ụwa maka ọrụ ya na nkwado ihu igwe na ịkọ akụkọ:

  • Diana Award (2024), nke e nyere maka idu ndú na-emetụta mmadụ na mmekọrịta mmadụ na ibe ya.
  • Onye na-ede uri nke World Food Forum (2022), maka arụmọrụ ya na isi ụlọ ọrụ UN Rome.
  • SME100 Africa 25 Under 25 Award for Climate Action.
  • Global Planeteer Wind Summit Award, nke Captain Planet Foundation nyere.
  • Onyinye LCO site na The Climate Trust .
  • Onye edemede nke Afọ na Mahadum Lagos State (2023).
  • Onye mmeri na-ekwu okwu n'ihu ọha - asọmpi SpeakPro (2021).
  • Onye mmeri, Antarctica Experience Challenge (2021), atụmatụ nke Prince Ned Nwoko duziri iji họrọ ndị ntorobịa maka mkpọsa nkwado mgbanwe ihu igwe.
  • The Future Awards Africa (Nominee) - Onye Ntorobịa nke Afọ (2024).

Ndụ onwe onye

[dezie | dezie ebe o si]

Ashaka bi na Lagos, Nigeria. Ọ na-eduzi ndị na-eto eto na-ahụ maka ihu igwe na ndị isi ndị ntorobịa site na mgbasa ozi ụlọ akwụkwọ, ọmụmụ ihe uri, na atụmatụ SDG. Ọ na-ekwukarị okwu na nzukọ obodo na nke mba ụwa na isiokwu ndị dị ka ikpe ziri ezi nke ihu igwe, inye ndị ntorobịa ike, na ọrụ olu ndị Afrịka na okwu nkwado.

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]

    Njikọ mpụga

    [dezie | dezie ebe o si]