Vincuk Viačorka
| Ụdịekere | nwoke |
|---|---|
| Mba o sị | Belarus |
| Aha n'asụsụ obodo | Вінцук Вячорка |
| Aha ọmụmụ | Валянцін Рыгоравіч Вячорка |
| Aha enyere | Вінцук |
| Aha ezinụlọ ya | Vyachorka |
| Ụbọchị ọmụmụ ya | 7 Julaị 1961 |
| Ebe ọmụmụ | Brest |
| Nwa | Franak Viačorka |
| Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye aka | Belarusian |
| Ọrụ ọ na-arụ | onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ntaakụkọ, linguist, slavist, philologist |
| Ụdị ọrụ ya | philology, Pọlitiks, oru nta akuko |
| Ebe agụmakwụkwọ | Faculty of Philology of the Belarusian State University |
| Onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị | BPF Party |
| Onye òtù nke | Union of Belarusian Writers, Belarusian Singing and Drama Workshop, Talaka |
| Ihe nrite | USTR Prize for Freedom, Democracy and Human Rights, Belarusian Democratic Republic 100th Jubilee Medal, Francysk Skaryna Medal |
[ a ] Ryhoravič Viačorka ( Belarusian Валянцін Рыгоравіч Вячорка, Russian ; amụrụ na 7 Julaị 1961) bụ onye Belarusian linguist, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye bụbu onye ndu (1999–2007) nke Belarusian Popular Front (BNF), otu pati mmegide Belarusian.
Ndụ na agụmakwụkwọ mbụ
[dezie | dezie ebe o si]A mụrụ Vincuk Viačorka na 7 Julaị 1961 n'obodo Brest nke dị n'Ebe Ọdịda Anyanwụ Belarus. [1]
Ọ gụsịrị akwụkwọ na ngalaba nke nkà mmụta ihe ọmụma na Mahadum Steeti Belarus (1983) na Institute of Linguistics na Belarusian Academy of Sciences (1986).
Ọrụ ọkachamara na ndọrọ ndọrọ ọchịchị
[dezie | dezie ebe o si]Vincuk Viačorka rụrụ ọrụ dị ka prọfesọ na Maxim Tank Belarusian State Pedagogical University na Belarusian Humanities Lyceum, dịka onye nta akụkọ na osote onye isi nchịkọta akụkọ nke magazin omenala Spadčyna ( Belarusian: ).
Site na afọ 1979 gaa n'ihu, Viačorka abụrụla onye otu na-arụsi ọrụ ike na ngagharị mba-ọchịchị onye kwuo uche ya na Belarus. Ọ bụ otu n'ime ndị guzobere ọtụtụ otu omenala na òtù ndị ntorobịa, dịka Majstroŭnia ( Belarusian: , 1979–1984), Talaka ( Belarusian: Belarusian: Kanfederacyja belaruskich moladzievych supolak, 1988–1989).
Vincuk Viačorka gbara ọsọ maka oche na Kasị Elu nke Soviet nke Belarus, mana ọ nweghị ihe ịga nke ọma.
N'afọ 1988, ọ bụ otu n'ime ndị guzobere Belarusian Popular Front . Viačorka bụ onyeisi kọmitii mmemme akwụkwọ na onye otu bọọdụ etiti nke pati ahụ. Site na 1995 ruo 1999, ọ bụ osote onyeisi BPF. Na 1999, ọ bụ otu n'ime ndị haziri Freedom March, ngagharị iwe megide nhazi Union State n'etiti Belarus na Russia. [2]
Vincuk Viačorka bụ onye guzobere ma bụrụkwa onyeisi otu nzukọ agụmakwụkwọ na-abụghị nke gọọmentị, Supolnaść Centre ( Belarusian: ) ma bụrụkwa onyeisi otu ọrụ nke Mgbakọ NGO nke Belarus (1999–2000).
Ndụ onwe onye na ezinụlọ
[dezie | dezie ebe o si]Vincuk Viačorka na-asụ ọtụtụ asụsụ Yuropu, ọ lụrụ di, nwee ụmụ nwanyị abụọ na otu nwa nwoke. Nwunye ya bụ Aryna bụ ọkachamara na mgbakọ na mwepụ. Nwa ya nwoke bụ Franak bụ onye na-akwado ndị ntorobịa maka BNF, ọ bụkwa onye bụbu nwa akwụkwọ na Belarusian Humanities Lyceum. Vincuk na nwa ya nwoke gosipụtara na ihe nkiri ihe nkiri nke afọ 2006 nke Mirosław Dembiński dere, A Lesson of Belarusian .
Mbipụta
[dezie | dezie ebe o si]Na 2016, Viačorka bipụtara akwụkwọ bụ "In Belarusian With Vincuk Viačorka", usoro edemede dabere na mmemme weebụsaịtị Radio Liberty nke ya na-ahazi. Viačorka na-agba ndị na-ege ya ntị ume ka ha nyochaa iwu na ụkpụrụ nke ezigbo Belarusian, asụsụ nke tara ahụhụ nke ukwuu n'ihi iwu ndị Kọmunist gbasara "njikọta asụsụ." Okwu na okwu, ụtọasụsụ na ịkpọpụta okwu, mkpoputa na usoro okwu niile dị mfe ịgụ. Viačorka na-enye nlebara anya ogologo oge n'asụsụ dị iche na nke na-egbuke egbuke nke bụ akụkụ a na-apụghị ikewapụ nke oghere asụsụ na omenala Europe nke oge a.
Ihe ndetu
[dezie | dezie ebe o si]Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Вячорка Вінцук (be). Vytoki. Archived from the original on 2021-05-13. Retrieved on 2022-12-26.
- ↑ "Трагедия на Немиге и брутальный разгон «Марша Свободы». Каким был 1999 год в истории Беларуси", Zerkalo, 22 January 2022. Retrieved on 2022-12-26. (in ru)
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Mgbasa ozi ntuli aka nke Vincuk Viačorka nke afọ 2004
- Partyja BNF - weebụsaịtị webụsaịtị