Gaa na ọdịnaya

Vjesci

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

A Vjesci (Polish) bụ vampire na omenala Polish.  Dịnụ ifo si kwuo, a na-amụ ụfọdụ ndị nwere akara nke uche nke vjesci, nke a na-ahụ site na caul dị n'isi nwa ọhụrụ.  Iji nyere ndị nọ n'ọzọ vjesci, ewepụrụ caul ahụ, ike nkụ, gwọọ ala ma nye ya nri mgbe ha gbara afọ asaa.[1]  Dị ka ọ na- , a na-ekwu na a pỤghị otú dị n'etiti ndị mmadụ, ọ bụ ebe na n'ọtụtụ ụfọdụ, ha nwere akpụkpọ ahụ na-acha ọkụ na-ekiri na-akpali akpali.  N'oge ọnwụ ha, a vjesci ga-ajụ iwere sakramenti.  Ahụ́ ha ga-ajụ oyi nke ukwuu, aka ha ga-ụdịkwa na-agba agba.  Egbugbere ọnụ ha na ntị ha ga-mịda na-acha ígwè ígwè, na ịche na-achọ n'okpuru mbọ ha na ihu ha.

Dị ka akụkọ mgbe ochie si kwuo, vjesci anwụghị, kama ọ laghachiri na ndụ n'etiti abalị mgbe e liri ya ma rie uwe ya na ụfọdụ anụ ya. Vampire ga-ahapụ ili ahụ ma laghachi n'ụlọ iji rie ezinụlọ ya na ndị agbata obi ya. Mgbe ọ gachara ndị ikwu ya, ọ ga-aga chọọchị dị n'ógbè ahụ ma kụọ mgbịrịgba chọọchị. A na-eche na ndị nụrụ mgbịrịgba ahụ ga-abụ ndị ọzọ vampire ga-egbu.

Igbochi mwakpo

[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka akụkọ ọdịnala si kwuo, e nwere ụzọ ụfọdụ iji chebe onwe ha pụọ na vjesci.[1]

  • Onye ọ bụla na-anwụ anwụ ga-anata Oriri Nsọ.
  • A na-etinye ala n'ime igbe ozu na n'okpuru ozu iji gbochie ya ịlaghachi n'ụlọ.
  • A na-etinye obe ma ọ bụ mkpụrụ ego n'okpuru ire ozu ahụ ka onye na-agba ọbara na-amị.
  • A na-etinye ụgbụ n'ime igbe ozu mgbe ụfọdụ. A na-eche na, a ga-ewepụ otu eriri kwa afọ tupu vjesci enwee ike ibili ọzọ.
  • A na-etinye ozu n'ime igbe ozu ahụ ihu n'ala na nkwenye na ozu ahụ, ọ bụrụ na ọ laghachi na ndụ, ga-egwu ala ọzọ.

Omume ndị gbara mwakpo gburugburu

[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụrụ na ndụ na onye na-agba ọkụ wakporo obodo ahụ, a ga-agụ ili onye a na-enyo enyo na ọ bụ onye na-egbu egbu ma debe ozu ahụ.  Enwere ike ịpy mbọ n'egedege ihu ya.  Otú ọ dị, omume a na-emekarị bụ igbupụ isi ozu ahụ mgbe nke ahụ mma, a na-etinye isi ahụ e bepụrụ n'etiti ụkwụ ozu ahụ.  N'oge e gbupụrụ isi ahụ, a ga-enye onye ọ blla dara ọrịa n'ihi ọrụ vampire, sitere na ike ahụ, nke e nyere na ọ na-eme ka ha gbakee..[1]

N'abalị efu

[dezie | dezie ebe o si]

Empty Night (Pustô noc) bụ aha Kashubian maka emume a na-eme n'ijiji ikpeazụ tupu olili ozu onye nwụrụ anwụ, mgbe ndị mmadụ na-ezukọta n'onye gburu anwụ ikpe ekpere.  N'oge emume ahụ, ndị iro ga-ahụkwute onye anwụ anwụ iji nwa ma ozu ahụ na-etolite ihe ndị dị ka vjesci, wupji (ma ọ bụ opji), ma ọ bụ ghost (ghost). [2]

Ndị ikwu ya

[dezie | dezie ebe o si]

Wupji bụ ụdị ifo yiri nke Vjesci.  Wupji na Kashubia nwere ezé dị ka ọ bụ caul mgbe a isiokwu ya [1] ma bụrụ onye a gwara ka ọ bụrụ vampire.  N'adịghị ka vjesci, ọ dịghị ihe mgbochi mgbochi ya.[2]  N'otu aka ahụ, nachzehrer bụ ndị nwere ifo a na-ekwu na ọ pụtara site na-enwe mmetụta na caul, ọ bụrụ na ọ na caul na-acha ngwaọrụ.  A na-ebukwa nachzehrer na ọrịa na-efe efe.[3]

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1.0 1.1 Melton (2011). The Vampire Book: The Encyclopedia of the Undead, 3rd (in en-us), United States of America: Visible Ink Press, 540. ISBN 978-1-57859-281-4.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content
  2. Guštin (2020). Between the Worlds: Magic, Miracles, and Mysticism, 1st (in en-), Institute of Ethnology and Folklore Studies, 331. 
  3. Melton (2011). The Vampire Book: The Encyclopedia of the Undead, 3rd (in en-us), 248. ISBN 978-1-57859-281-4.