Gaa na ọdịnaya

Wadja Egnankou

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Wadja Egnankou bụ onye sayensị si Côte d'Ivoire, onye nyocha na Mahadum Abidjan. Ọ bụ onye botanist, Wetland ọkachamara na onye nkuzi na Mahadum Abidjan, Cote d'ivoire. Ọ bụkwa onye guzobere na onye isi ala nke NGO SOS-Peets. [1] Ọ natara Goldman Environmental Prize na 1992 maka mbọ ọ na-agba ichebe ọhịa mangrove nke mba ahụ. [2]

N'afọ 1996, Egnankou na ndị mmekọ ya na Mahadum Mba malitere S.O.S. Forêts (S.O.s. Forests), otu na-enweghị uru na-etinye aka n'ichebe ọhịa niile na akụ ha.

Ijigide ọnọdụ Onye isi ala nke onye isi, Egnankung na-achọ igosipụta mmụọ nke ndị Alberian banyere ikike ha na ọrụ dị iche iche n'ihe metụtara oke ọhịa. Ọ na-edugakwa mpaghara mpaghara na-elekwasị anya na Mangroves nke ọrịa Guinea. E wezụga ọrụ na ọrụ nyocha ya na Mahadum Abidjan, Egnankou mere atụmatụ dị afọ atọ site na ụlọ ọrụ gburugburu ụwa iji chịkwaa ahịhịa nke ahịhịa juru.[3][4]

Ihe nrite

[dezie | dezie ebe o si]

1992 Onye mmeri Goldman Prize [5]

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Kouame (2012-08-06). "Key Biodiversity Areas identification in the Upper Guinea forest biodiversity hotspot" (in en). Journal of Threatened Taxa 04 (8): 2745–2752. DOI:10.11609/JoTT.o2717.2745-52. ISSN 0974-7907. 
  2. Africa 1992. Wadja Egnankou. Goldman Environmental Prize. Archived from the original on 2 June 2009. Retrieved on 9 September 2009.
  3. WACSI. 'This Programme has helped us to Improve our Way of Working', Says Prof Egnankou Mathieu, Board Chair of SOS-Forêts – WACSI (en-US). Retrieved on 2023-04-19.
  4. Wadja Egnankou - Goldman Environmental Prize (en-US) (2022-03-18). Retrieved on 2023-04-19.
  5. Wadja Egnankou - Goldman Environmental Prize (en-US) (2022-03-18). Retrieved on 2023-04-19.