Gaa na ọdịnaya

Wilhelm Schmidt (linguist)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Wilhelm Schmidt
mmádu
Ụdịekerenwoke Dezie
Mba o sịJémanị Dezie
Aha n'asụsụ obodoWilhelm Schmidt Dezie
Aha enyereWilhelm Dezie
Aha ezinụlọ yaSchmidt Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya16 Febụwarị 1868 Dezie
Ebe ọmụmụHörde Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya10 Febụwarị 1954 Dezie
Ebe ọ nwụrụFribourg, Freiburg Dezie
Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaGerman Dezie
Onye were ọrụUniversität Wien, Universität Freiburg Dezie
Ọkwá o jiprofessor Dezie
Ebe agụmakwụkwọHumboldt-Universität zu Berlin Dezie
Ogo mmụtadoctorate Dezie
Okpukpere chi/echiche ụwaụlọ ụka ndi Catholic, Catholicism Dezie
Usoro okpukperechiDivine Word Missionaries Dezie
Archive naLibrary-anthropos Dezie
Onye òtù nkeAustrian Academy of Sciences Dezie
Ihe nritehonorary doctor of the University of Uppsala, honorary doctor of the University of Vienna Dezie

Wilhelm Schmidt SVD (Febụwarị 16, 1868 — Febụwarị 10, 1954) [1] bụ onye ụkọchukwu Katọlik nke German-Austria, ọkachamara n'asụsụ na ọkà mmụta mmekọrịta mmadụ na ibe ya. Ọ bụ onyeisi oche nke anọ nke Nzukọ Mba Nile nke Sayensị Anthropological na Ethnological nke emere na Vienna na 1952. [2]

Akụkọ Ndụ

[dezie | dezie ebe o si]

Wilhelm Schmidt, a mụrụ na Hörde, Germany na 1868, banyere na Society of the Divine Word na 1890 ma bụrụ onye ụkọchukwu Roman Katọlik na 1892. Ọ gụrụ asụsụ na mahadum Berlin na Vienna .

Isi ihe Schmidt nwere mmasị na ya bụ asụsụ . Ọ nọrọ ọtụtụ afọ n'ịmụ asụsụ n'ụwa niile. Ọrụ mbụ ya lekwasịrị anya n'asụsụ Mọnde ruo Khmer nke Ndịda Ọwụwa Anyanwụ Eshia, nakwa n'asụsụ Oceania na Australia . Nkwubi okwu sitere na nnyocha a mere ka o chee na e nwere otu asụsụ Austric sara mbara, nke gụnyere otu asụsụ Austronesian .

Site na 1912 ruo ọnwụ ya na 1954, Schmidt bipụtara akwụkwọ ya nke nwere mpịakọta iri na abụọ bụ́ Der Ursprung der Gottesidee ( Mmalite nke Echiche nke Chineke ). N'ime ya, ọ kọwara ozizi ya nke okpukperechi nke mbụ nke otu Chineke : nkwenye na okpukperechi mbụ n'etiti ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị agbụrụ niile malitere site n'echiche nke otu Chineke nke chi dị elu nke na-abụkarị chi eluigwe onye bụ onye okike obiọma. Schmidt chepụtara na ụmụ mmadụ kwenyere na Chineke nke bụ Onye Mbụ Na-akpata ihe niile na Onye Na-achị Eluigwe na Ụwa tupu ndị ikom na ndị inyom amalite ife ọtụtụ chi:

  • "Schmidt kwuru na e nwere okpukpe mbụ nke otu Chineke tupu ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị amalite ife ọtụtụ chi. Ná mmalite, ha kwetara naanị otu Chi Kasị Elu, onye kere ụwa ma chịkwaa ihe gbasara ụmụ mmadụ site n'ebe dị anya."

Na 1906, Schmidt hiwere akwụkwọ akụkọ Anthropos, na 1931, Anthropos Institute, ha abụọ ka dị taa. Na 1938, Schmidt na Institute gbapụrụ site na Austria nke ndị Nazi weghaara gaa Fribourg, Switzerland. Ọ nwụrụ n'ebe ahụ na 1954.

Ọrụ ya ndị dị na nsụgharị Bekee bụ: Mmalite na Ọganihu nke Okpukpe: Eziokwu na Echiche (1931), Chineke Ndị Dị Elu na North America (1933), Usoro Akụkọ Ihe Mere Eme nke Omenala (1939), na Mkpughe Mbụ (1939).

Banyere Primitive Revelation, Eric J. Sharpe kwuru sị: "Schmidt kwenyere na data na-apụta ìhè nke akụkọ ihe mere eme nke ethnology dị ka ihe kwekọrọ na mkpughe Bible - isi ihe o kwuru na Die Uroffenbarung als Anfang der Offenbarung Gottes (1913) ... E bipụtara nsụgharị a nke akwụkwọ mgbaghara a na nsụgharị Bekee dị ka Primitive Revelation (Sharpe 1939)."

  • Anthropos-Bibliothek
  • Robert Holcot
  • Mkpụrụedemede ụda olu nke Anthropos

Ihe ndetu

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Wilhelm Schmidt SVD. Anthropos. Retrieved on August 2, 2020.
  2. Gusinde (October 1954). "Wilhelm Schmidt, S.V.D., 1868-1954". American Anthropologist 56 (5; Part 1): 868–870. DOI:10.1525/aa.1954.56.5.02a00110. 

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]