Zakaria 11
Zekaraịa 11 bụ nke iri na otu n’ime isi iri na anọ dị n’akwụkwọ Zekaraya na Akwụkwọ Nsọ Hibru ma ọ bụ Agba Ochie nke Akwụkwọ Nsọ Ndị Kraịst.[1][2][1] Akwụkwọ a nwere amụma ndị e buru Zekaraya onye amụma. Na Baịbụl Hibru, ọ bụ akụkụ nke Akwụkwọ Ndị Amụma Iri na Abụọ.[4] Isiakwụkwọ a bụ akụkụ nke akụkụ nke nwere Zekaraịa 9–14, [5] nke ekwuru na ọ bụ onye a na-akpọ “Zekaraịa nke abụọ”, onye nọchiri anya Zekaraya nke isi 1-8.[6].
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]E dere ihe odide mbụ n’asụsụ Hibru. E kewara isiakwụkwọ a n’amaokwu iri na asaa.
Ndị akaebe ederede
[dezie | dezie ebe o si]Ụfọdụ ihe odide ndị mbụ nwere ihe odide nke isiakwụkwọ a n’asụsụ Hibru bụ nke Masoret Text, bụ́ nke gụnyere Codex Cairensis (nke sitere na 895), Petersburg Codex of the Prophets (916), Aleppo Codex (930), na Codex Leningradensis (1008).[7][8] A chọtara iberibe akwụkwọ ndị nwere akụkụ nke isiakwụkwọ a n’ime Akwụkwọ Mpịakọta Osimiri Nwụrụ Anwụ, ya bụ, 4Q82 (4QXIIg; 50–25 TOA) nwere amaokwu nke 1–2.[9][1][11][12]
There is also a translation into Koine Greek known as the Septuagint, made in the last few centuries BCE. Extant ancient manuscripts of the Septuagint version include Codex Vaticanus (B; B; 4th century), Codex Sinaiticus (S; BHK: S; 4th century), Codex Alexandrinus (A; A; 5th century) and Codex Marchalianus (Q; Q; 6th century).[1]
Mgbukpọ nke Israel (amaokwu 1-3)
[dezie | dezie ebe o si]Amaokwu ndị a bụ abụ ịkwa emo megide nduzi ndị mmadụ, ma ọ bụ ọbụna ụlọ nsọ ahụ, na-ezo aka na Jeremaịa 25:36 . Nkebi nke a bụ ihe a na-akpọ 'akwụkwọ njikọ' na-eji 'okwu nkedo' 'Lebanọn' (cf 10:12; 11:1) na 'ndị ọzụzụ atụrụ' (10:3; 11:3, 4).[6] A kọwawo akụkụ a dị ka ntụaka maka ụlọ nsọ nke abụọ ka e bibisịrị ụlọ nsọ ahụ na AD 70.[6].
Amaokwu 1
[dezie | dezie ebe o si]- Mepee ọnụ ụzọ gị, O Lebanọn,
- ka ọkụ wee rie osisi cedar gị!
Ọkà mmụta Bible bụ́ Katrina Larkin na-ekwu na ma ọdịnala ndị rabaị ma Akwụkwọ Mpịakọta Osimiri Nwụrụ Anwụ na-eji okwu ahụ bụ́ “Lebanọn” na-ezo aka n’ụlọ nsọ dị na Jerusalem.[6]
Amụma nke Ndị Ọzụzụ Atụrụ (amaokwu 4-17)
[dezie | dezie ebe o si]Na nkebi nke a, amaokwu 4–6 webata onye amụma nke na-eme “onye ọzụzụ atụrụ” nke a na-akpọ ya nke ọma na YHWH, ya na ndị Izrel dị ka “ìgwè atụrụ” ahụ, na ndị ndú ha dị ka “ndị ahịa” [6] Akụkụ ahụ na-ezo aka na Ezikiel 37:15–28, mana n’esemokwu na-atụgharị onyinyo ịdị n’otu Ezikiel ka ọ bụrụ nkewa atọ (amaokwu 9, 10, 14).[15].
Amaokwu nke 4
[dezie | dezie ebe o si]- Ya mere Onyenwe anyị Chineke m kwuru, sị: "Bụrụ onye ọzụzụ atụrụ nke ìgwè atụrụ a ga-egbu egbu".
A na-agbakwunye okwu ndị ahụ pụtara [kwuru] "m" na nsụgharị ụfọdụ.[1]
Amaokwu 12
[dezie | dezie ebe o si]- M wee gwa ha,
- Ọ bụrụ na unu eche ezi ihe, nye m ụgwọ m;
- ma ọ bụrụ na ọ bụghị, gboo.
- Ya mere, ha tụrụ mkpụrụ ego ọlaọcha iri atọ n'ihe m ji ọnụ ahịa.
- "Ụgwọ m": ya bụ, "ụgwọ ọrụ m" maka ilekọta "ìgwè", nke na-anọchite anya "ndị mmadụ".
- "Ọ bụrụ na ị na-eche ihe ọma": n'ụzọ nkịtị, "Ọ bụrụgodị na ọ dị mma n'anya gị. " Ndị edemede Ndị Kraịst jikọtara nke a na ozi Jizọs, onye nyere ndị mmadụ nlekọta ọzụzụ atụrụ, na-ekwu maka onwe ya dị ka "ohu" iji mezuo uche Nna (Filipino 2:7).
- "Ọ bụrụ na ọ bụghị, kwụsie ike": ọ na-echeta akụkụ ndị dị n'akwụkwọ Ezikiel: "Ị ga-agwa ha, otú ahụ ka Onyenwe anyị Chineke si kwuo, Onye na-anụ, ka ọ nụ, ka ọ kwụsie, ka ọ kwụsị". - Ezekiel 2:7:5:27">Ezikiel 3:27; cf. Ezikiel 2: Izikiel 3:11). Ịlaịja kwukwara, sị, "Ọ bụrụ na Onyenwe anyị bụ Chineke, soro Ya; mana ọ bụrụ na Bel, soro ya" (1 Ndị Eze 18:21) na-egosi na Chineke agaghị amanye mmadụ nnwere onwe ime nhọrọ.
- "Igbe ọlaọcha iri atọ": bụ ọnụahịa nke ohu, nke ehi gburu ọnwụ (Ọpụpụ 21:32). Nke a jikọtara ya na ahịa Judas (Mateọs 26:15), nke nnukwu onye nchụàjà ahụ, n'ama ma ọ bụ n'amaghị ama, setịpụrụ na ọnụahịa nke "mkpụrụ ego ọlaọcha iri atọ". Bereshit Rabba kwuru na amụma a 'bụ nke Mezaịa'. [2]
Amaokwu 13
[dezie | dezie ebe o si]- Onyenwe anyị wee sị m, "Tinye ya onye ọkpụite" - ọnụahịa ahụ dị elu ha setịpụrụ n'ahụ m. Ya mere, m were mkpụrụ ego ọlaọcha iri atọ tụba ha n'ụlọ Onyenwe anyị maka onye ọkpụkpụ.
- "Akwụkwọ ọlaọcha iri atọ" (NRSV: "Shekọl ọlaọcha atọ"): bụ ọnụahịa ohu na Ọpụpụ 21:32.[25]
Ekwuru okwu a sitere na Jeremaia (dịka ụdị nke midrash na Jeremaịa 18–19) na agba ọhụrụ (Matiu 26:15; Matiu 27:3-10).[26].
Amaokwu 15-17
[dezie | dezie ebe o si]Amaokwu nke 15–16 nwere ihe oyiyi nke ihe atụ nke onye ọzụzụ atụrụ ọma ahụ, na-ekwughachi ihe atụ yiri nke ahụ a chọtara na Ezikiel 34:3–4, ebe amaokwu nke 17 na-emegidekwa amaokwu nke 15–16 nwere okwu ahụhụ megide onye ọzụzụ atụrụ na-abaghị uru.[27]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]
- Akụkụ Bible ndị metụtara ya: Ọpụpụ 21, Jeremaịa 32, Matiu 26, Matiu 27
Ihe edeturu na edensibia
[dezie | dezie ebe o si]1. ↑ Zekaraya, Akwụkwọ nke. Akwụkwọ nkà ihe ọmụma Juu 2. ↑ Akwụkwọ mpịakọta osimiri nwụrụ anwụ - Zekaraya
3. ↑ Zekaraya 11:14: Baịbụl Nsọ Nhazi Katọlik
4. ↑ Zekaraya 11:4: Baịbụl Nsọ Nhazi Katọlik
5. ↑ Zekaraya 11:4: Nsụgharị Ọma
6. ↑ Zekaraya 11:12 KJV
7.↑ Exell, Joseph S.; Spence-Jones, Henry Donald Maurice (Ndị ndezi). Na "Zekaraya 11". Na: Nkọwa Pulpit. mpịakọta 23. Mbipụta mbụ: 1890. Enwetara ya 24 Eprel 2019.
8. ↑ Jamieson, Robert; Fausset, Andrew Robert; Brown, David. Jamieson, Fausset na Brown's Commentary On the Whole Bible. "Zekaraịa 11". 1871.
9. ↑ 9.0 9.1 Barnes, Albert. Ihe ndetu na Baịbụl - Zekaraya
11. James Murphy (ed). London: Blackie & Son, 1884. Mbipụta, Grand Rapids: Akwụkwọ Baker, 1998.
10.↑ Bereshit Rabba, otu. 98. fol. 85.3.
11. ↑ Gill, Jọn. Ngosipụta nke Akwụkwọ Nsọ dum. "Zekaraịa 11". E bipụtara ya na 1746-1763.
12. ↑ Zekaraya 11:13 NKJV
- ↑ Würthwein 1995, pp. 73–74.
- ↑ Kpọpụta njehie: Invalid
<ref>tag; no text was provided for refs namedbarnes
Ebe e si nweta ya
[dezie | dezie ebe o si]- Boda (2016). in Harrison: The Book of Zechariah, New International Commentary on the Old Testament. Wm. B. Eerdmans Publishing. ISBN 978-0802823755.
- Collins (2014). Introduction to the Hebrew Scriptures. Fortress Press. ISBN 9781451469233.
- Coogan (2007). in Coogan: The New Oxford Annotated Bible with the Apocryphal/Deuterocanonical Books: New Revised Standard Version, Issue 48, Augmented 3rd, Oxford University Press. ISBN 9780195288810.
- Fitzmyer (2008). A Guide to the Dead Sea Scrolls and Related Literature. Grand Rapids, MI: William B. Eerdmans Publishing Company. ISBN 9780802862419.
- Hayes (2015). Introduction to the Bible. Yale University Press. ISBN 978-0300188271.
- Larkin (2007). "37. Zechariah", in Barton: The Oxford Bible Commentary, first (paperback), Oxford University Press, 610–615. ISBN 978-0199277186. Retrieved on February 6, 2019.
- Rogerson (2003). "Zechariah", in Dunn: Eerdmans Commentary on the Bible, illustrated, Wm. B. Eerdmans Publishing, 721–729. ISBN 978-0802837110.
- (2010) in Ulrich: The Biblical Qumran Scrolls: Transcriptions and Textual Variants. Brill.
- Würthwein (1995). The Text of the Old Testament. Grand Rapids, MI: Wm. B. Eerdmans. ISBN 0-8028-0788-7. Retrieved on January 26, 2019.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]Ndị Juu
[dezie | dezie ebe o si]Ndị Kraịst
[dezie | dezie ebe o si]- Zechariah 11 English Translation with Parallel Latin Vulgate Archived 2017-02-02 at the Wayback Machine