Akpụkpọ ụkwụ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

   

Akụkụ osisi naegosi ịma jijiji

Shakes bụ oghere dị na osisi. Nịdị elu nime osisi a pịrị apị, ha naakpatakarị mbelata ike. Mgbe a chọtara ha nime osisi, ha nwere ike ịkpata nnukwu ihe mkpofu, mgbe a gbanwere osisi ka ọ bụrụ osisi. Ewezuga ịma jijiji obi, nke a naahụkarị nosisi ndị e gburu nelu ihe kachasị mma, ịma jijiji nosikwu enweghị mmetụta na ike nke osisi naenweghị ịma jijiji nwetara site na ya.[1]

A naahụkarị ha nụlọ ndị e ji osisi oak rụọ, nke e ji osisi e ji osisi osisi oak mee nke a na-akpụghị akpọnwụ rụọ, si otú a naagbaji mgbe a naakpọ nkụ. Nihi ike dị ukwuu nke ogwe osisi oak, ha abụghị ihe naakpata nchegbu nụlọ a rụrụ nke ọma, a naewerekwa ha dị ka akụkụ nke ịma mma nke ụdị ahụ.

Nọtụtụ ọnọdụ nke ịma jijiji, ihe kpatara ya bụ ike ọgwụgwụ nke osisi nihi ọrụ nke nje anaerobic nke batara nosisi osisi site na usoro mgbọrọgwụ. Ndị naeme nchọpụta ewepụla nje anaerobi na nhọrọ anaerobic site na elu ịma jijiji ahụ, ọkachasị anaerobes "Clostridiu"[2]

Nnyocha naatụ aro na ịma jijiji naamalite nihi nrụgide okike na osisi nke nje bacteria mebiri netitilamella n'etiti mkpụrụ ndụ.[3]

Obi na-ama jijiji[dezie | dezie ebe o si]

Obi naama jijiji bụ oghere dị netiti osisi, nso netiti etiti osisi ahụ. Ọ naesite na nri naadịghị mma, ma ọ bụ site na iji osisi ndị e gbuturu mgbe ha toruru.

Ịgbagharị kpakpando[dezie | dezie ebe o si]

Oghere ma ọ bụ oghere na-agbasa site na nso ọnụ osisi ahụ gaa netiti, naagakarị nahịrị nke ụzarị medullary, naeme ka osisi ahụ belata nakụkụ ziri ezi na ụzarị ahụ karịa nakụkụ ha, naakpata mgbagwoju anya nke ihe ọ bụla e ji osisi mee. Ihe naakpata ya naabụkarị ngwa ngwa ma ọ bụ naadịghị mma, naeme ka mpụga osisi ahụ belata ngwa ngwa karịa obi. Ikpughe ihe ndị ahụ nwere ike ịkpata ịma jijiji kpakpando, dịka oyi nwere ike ime noge osisi ahụ naeto.

Okpomọkụ[dezie | dezie ebe o si]

Mmiri ozuzo naamalite nèzí ebe mmiri ozuzo ma ọ bụ ụzọ ndị ọzọ batara, ma kpụkọọ, naemebi osisi dị n'ime.

Iko ma ọ bụ mgbaaka[dezie | dezie ebe o si]

Iko ma ọ bụ mgbaaka naagbaso akara mgbaaka kwa afọ. A naakpatakarị nkewa nke mgbanaka noge osisi ahụ naeto, ma ọ bụ site na nyocha nke uto, ma ọ bụrụ na ọ gbagọrọ agbagọ nokpuru ifufe dị elu.

Egwu égbè eluigwe ma ọ bụ iwe[dezie | dezie ebe o si]

Thunder shake dị nofe ọka ahụ, ọ naesikwa ike ịchọpụta ruo mgbe a naeme atụmatụ. Ọ naesite na mgbagwoju anya nosisi, dị ka égbè eluigwe, ma ọ bụ mgbagwoju ike n'oge a naegbutu osisi. Njehie a naeme ka osisi ghara ịdị ike.

__LEAD_SECTION__[dezie | dezie ebe o si]

Three blue shelves on a black background. The top shelf displays a pair of pink high heels, a wedge sandal and a dance heel shoe. The middle shelf displays a variety of low-heeled, slipper-type shoes. The bottom shelf displays two antique heeled shoes and a pair of kid's shoes.
Ụdị akpụkpọ ụkwụ dị ichè ichè gosipụtara ná Nordic Museum, gụnyere ụdị site na 1700 ruo n'afọ 1960s.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. (1952) Practical Home Woodworking. Odhams, 62–3. 
  2. Ward, J.C., Kuntz, J.E., McCoy, E.M. (1969). Bacteria associated with 'shake' in broadleaf trees. Abstr. in Phytopathol. 59 (8), 1056. from Paper to 61st Ann Meeting of the American Phytopath, Soc., Spokane, Washington.
  3. McGinnes, E.A. Jr., Phelps, J.E., Ward, J.C. (1974). Ultrastructure observations of tangential shake formations in hardwoods. Wood Science 6 (3), 206-211

__LEAD_SECTION__[dezie | dezie ebe o si]

Akpụkpọ ụkwụ ( bekee usoro biritish), uwe ogologo ọkpa, ma ọ bụ uwe ogologo ọkpa ( American English ) bụ ihe a na- eyi site n'úkwù ruo n'ebe ọ bụla n'etiti ikpere na nkwonkwo ụkwụ, na-ekpuchi ụkwụ abụọ iche iche (kama iji akwa na-agbatị ụkwụ abụọ dị ka uwe mwụda, uwe mwụda, uwe mwụda, uwe mwụda, uwe mwụda ., Uwe na kilts ). Na United Kingdom, ókwú ogologo ọkpa pụtara n'ozuzu uwe ime ọ bụghị ùwé ogologo ọkpa. [1]

  1. (1979) in Hanks, Patrick: Collins English Dictionary. London: Collins. ISBN 978-0-00-433078-5. “pants pl. n. 1. British. an undergarment reaching from the waist to the thighs or knees. 2. the usual U.S. name for trousers.”