Ali Suheimat

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ali Suheimat
Personal details
Children3 July 1980

Ali Mohamad Suheimat Eng. (amụrụ n'afọ 1936 wee nwụọ na Mee 10, 2024) المهندس علي محمد السحيمات, bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na injinia Jọdan, [1] onye nwere ọtụtụ ọkwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị elu na ọchịchị na alaeze Hashemite nke Jọdan. A mụrụ Ali Suheimat n'obodo Al-Karak. [2] bụ osote praịm minista, onye isi obodo Amman, Minista nke Transport na Communications, n'etiti ọkwa ndị ọzọ.Onye otu ndị nlekọta [3] Oxford Centre for Islamic studies . [1]

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

  • Ọ natara agụmakwụkwọ praịmarị, nke sekọndrị na nke sekọrị na Al-Karak Secondary School.
  • Degree Bachelor na Civil Engineering na 1960, American University of Beirut, [4] Lebanọn.
  • Diploma na Establishment na mmezi nke okporo ụzọ na 1963, United States of America.
  • Diploma [5] atụmatụ mmepe maka ọrụ mmepe na akụ na ụba na mba ndị na-emepe emepe, Mahadum Sussex, UK na 1969. [1]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

  • Injinia M'an Ministry of Public Works, n'oge site na 1960 ruo 1962 na Directorate of Works, na Ma'an, Al-Karak na Irbid.
  • Injinia na-arụzi okporo ụzọ na Ministry of Public Works, n'oge 1963-1964.
  • Onye nduzi nke ọrụ [6] iwu okporo ụzọ na ụlọ ọrụ ndị kachasị na Saudi Arabia maka ndị ọkachamara na-ewu ụlọ na iwu okporo ámá na ọdụ ụgbọ elu na 1964-1968.
  • Ọ bụ onye na-ahụ maka ọrụ mmepe na-esote na ọrụ okporo ụzọ, ọdụ ụgbọ elu na akụrụngwa site na 1969-1971, na The National Planning Council na Jọdan.
  • Odeakwụkwọ ukwu nke Ministry [7] Transport 1/2/1971 ruo 1/3/1973 . [1]
  • Minista [8]-ahụ maka njem, [1] Gọọmentị nke Mudar Badran, n'oge site na 28/11/1976 ruo 19/12/1979, ebe ọ lekọtara mmezu nke ọdụ ụgbọ elu Queen Alia International na ọdụ ụgbọ mmiri nke Aqaba, na ọtụtụ ọrụ dị mkpa, nke nyere aka na mmepe nke Jọdan.
  • Minista nke steeti maka ihe gbasara ndị kansụl na Minista nke njem, gọọmentị nke Sharif Abdul Hamid Sharaf site na 19/09/1979 ruo 07/03/1980.[9]
  • Minista nke steeti maka ihe gbasara ndị kansụl [10] Minista nke njem, [1] Gọọmentị nke Kassim al-Rimawi 03/07/1980 ruo 28/08/1980.
  • Minista nke steeti maka ihe gbasara ndị kansụl na Minista nke njem, Gọọmentị nke Mudar Badran site na 28/08/1980 ruo 01/10/1984.
  • [11] isi obodo Amman, (1989-1991). [1]
  • Onye otu Royal Commission maka idepụta Charter nke Abụọ nke Mba na 1990.
  • Onye osote praịm minista [12] minista nke njem na nkwukọrịta, Gọọmentị nke Taher al-Masri site na 19/06/1991 ruo 21/11/1991. [1]
  • Onye osote praịm minista na minista na-ahụ maka njem, Gọọmentị nke Sharif Zaid ibn Shaker 21/11/1991 ruo 29/05/1993.
  • Onye otu nke mbụ Advisory Council site na 1978 ruo 20/04/1980.
  • Onye otu Advisory Council II 20/04/1980 ruo 20/04/1982.
  • Onye otu nke atọ Advisory Board 20/04/1982 ruo 07/01/1984 .
  • Onye isi oche nke Board Trustees nke Mahadum Petra, Amman-Jordan . [1]
  • Onye otu Royal Commission nke Mahadum Yarmouk, nke lekọtara nguzobe na iwu Mahadum yarmouk na Mahadum sayensị na teknụzụ Jọdan. 1977–1986.[5]
  • Onye otu Royal Commission na Mahadum Mu'tah. 1981–1996.
  • Onye otu Board nke Mahadum nke Mu'tah.
  • Onye otu Board na ọtụtụ ụlọ ọrụ na ụlọ ọrụ.
  • Onye ndụmọdụ nye ọtụtụ ụlọ ọrụ [13] ụlọ ọrụ ụwa na-abụghị Jọdan.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Civil engineering, Volume 33 American Society of Civil Engineers, 1963
  2. Current world leaders, Volume 26, Issues 1-6
  3. Governance | Oxford Centre for Islamic Studies. www.oxcis.ac.uk.
  4. Home Page.
  5. 5.0 5.1 Suheimat clan, history and attitudes, by Dr. Yassin Suheimat, 2005
  6. Highways & road construction international, Volumes 44–46, 1976
  7. Previous Ministers | Ministry of Transport. Archived from the original on 2011-07-16. Retrieved on 2010-08-11.
  8. International railway journal, Volume 17 Simmons-Boardman Pub. Corporation., 1977
  9. Statesman's Year-Book, Palgrave Macmillan, 1983 - 1690 pages
  10. Near East/South Asia report, Issue 2865 Foreign Broadcast Information Service, USA
  11. Home. ammancity.gov.jo. Archived from the original on 2009-04-22. Retrieved on 2022-08-08.
  12. Management and international business issues in Jordan - Page 158, Hamed El-Said, Kip Becker - 2001 - 198 pages.
  13. MEED., Volume 44, Issues 14–26, Economic East Economic Digest, ltd, 2000

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]