António Jacinto

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
António Jacinto
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịAngola Dezie
Aha enyereAntónio Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya28 Septemba 1924 Dezie
Ebe ọmụmụLuanda Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya23 Jụn 1991 Dezie
Ebe ọ nwụrụLisbon Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaPortuguese Dezie
place of detentionTarrafal camp Dezie
Ọrụ ọ na-arụodee uri, political activist Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịPeople's Movement for the Liberation of Angola Dezie
Ihe nriteNoma Award for Publishing in Africa, Lotus Prize for Literature Dezie

António Jacinto do Amaral Martins (28 Septemba 1924 - 23 June 1991) bụ onye obodo Angola na-ede uri na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị. A maara ya site na aha nzuzo ya bụ Orlando Tavora .

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Jacinto na mpaghara Luanda, Angola, nne na nna ya bụ ndị mba Portugal. A zụlitere ya ma gụọ akwụkwọ n'ime ime Angola n'obodo dịpụrụ adịpụ nke Golungo Alto na Cuanza Norte Province . Mgbe ọ nwetasịrị akwụkwọ ikike ya na Luanda, ọ malitere ịrụ ọrụ dị ka Onye ọrụ gọọmentị. Ọ pụtara dị ka onye na-ede uri na-eme ngagha iwe, n'ihi ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya, e jidere ya na 1959. E mechara zigara Jacinto n'Ogige ịta ahụhụ Tarrafal na Cape Verde site n'afo 1961 ruo 1972. E bipụtara akwụkwọ uri mbụ ya na afọ 1961, n'otu afọ ahụ e jidere ya ma tụọ ya mkpọrọ. [1] Mkpọrọ ya nwetara nlebara anya mba ụwa, a kpọgara ya n'afo 1972 na mba Lisbon ebe ọ nọ na parole, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-ahụ maka ego.

Jacinto gbapụrụ na 1973 iji sonye na 'Popular Movement for the Liberation of Angola' (MPLA). Ozugbo ekwupụtara nnwere onwe n'afo 1975 ọ rụrụ ọrụ na kọmitii nke -" data-linkid="87" href="./Agostinho_Neto" id="mwKg" rel="mw:WikiLink" title="Agostinho Neto">Agostinho Neto (1922 - 1979), nke mbụ dị ka Minista nke Mmụta na Ọdịbendị, na dị ka odeakwụkwọ nke 'National Cultural Council' na 1977. Ọ hapụrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'afo 1990 n'ihi agadi.

Jacinto nwụrụ na Lisbon, Portugal, n'afọ 1991.

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Colectãnea de Poemas, 1961, Éditions Casa dos Estudantes do Império, Lisbon.
  • Ọzọkwa Vovô Bartolomeu (Portuguese, Oge ọzọ Grandfather Bartolomeo), 1979.
  • Ịlanarị na Tarragal nke Santiago (Portuguese, 1980), [1] Ịlanarị n'ime Tarrafal nke Santiago ("Surviving in Tarrafal de Santiago"), Luanda: Editions INALD (Instituto Nacional do Livro de Disco), 1985. Onye mmeri nke afọ 1985 National Literature prize. [1]

Abụ ndị a họọrọ[dezie | dezie ebe o si]

  • "O grande desafio" (Portuguese; "The great challenge")
  • "Poema da alienação" ("Poem of alienation")
  • "Carta dum contratado" ("Akwụkwọ ozi nke onye ọrụ nkwekọrịta")
  • "Monangamba" (Ntinye na egwu French site na Colette Magny na 1964)
  • "Canto interior de una noche fantástica" ("Interior chant of a fantastic night")
  • "Era uma vez (n'ụzọ nkịtị, "ọ bụ otu oge"; enwere ike ịsụgharị ya dị ka, "Otu oge n'otu oge")
  • "Nwata ojii na-agba egwú" ("Nwata ojii")
  • "Ah! Ka ị hụ uri a na-akpọ 'que não há!" ("Ah! Ọ bụrụ na ị nwere ike ịhụ na ọ nweghị uri ebe a!")

Ihe e kwuru[dezie | dezie ebe o si]

  • "N'elu nnukwu ubi a, ọ bụghị mmiri ozuzo kama ọ bụ ọsụsọ nke ihu m na-agba ihe ubi mmiri" (French, site na uri "Monangamba"; n'ụzọ nkịtị: "N'ebe nnukwu ubi a dị, ọ bụghị ide mmiri kama ajirija n'egedege m nke na-eme ka ihe ubi na-agba mmiri").

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. "Angola: Literature prize", West Africa, 3 February 1986, p. 271.

Kpọpụta njehie: <ref> tag with name "b" defined in <references> is not used in prior text.
Kpọpụta njehie: <ref> tag with name "h" defined in <references> is not used in prior text.

Kpọpụta njehie: <ref> tag with name "uea" defined in <references> is not used in prior text.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Biografía e poemas de António Jacinto E debere ya na Wayback Machine