Bob Gosani

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Bob Gosani
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Aha enyereBob Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya19 Ọktoba 1934 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1972 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụosee foto Dezie
oge ọrụ ya (mmalite)1952 Dezie
Oge ọrụ ya (njedebe)1972 Dezie
Nwere ọrụ na mkpokọtaNational Museum of World Cultures Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Gosani bidoro na magazin Drum dị ka onye ozi mana mgbé na-adịghị anya ọ kwagara na ngalaba foto ebe ọ ghọrọ onye na-enyere Jürgen Schadeberg aka n'ụlọ ọchịchịrị. O mechara bụrụ otu n'ime ndị na-ese foto kacha mma nke Drum.

Schadeberg kwuru na "Gosani pụtara ìhè n'ihi na na mbido afọ 1950 ndị na-ese foto ojii na ndị na-ede foto na akwụkwọ akụkọ karịsịa bụ ndị a na-anụtụbeghị".[1]

Ọtutu n'ime foto ya aghọwo ihe oyiyi nke afọ 1950s na South Africa dịka foto nke ụmụ nwanyị n'oge Defiance Campaign n'afọ 1952, Nelson Mandela na-alụ ọgụ na onye na-akụ ọkpọ nke klọb ịkụ ọkpọ ya n'oge ahụ, Jerry Moloi (nke e weere n'elu ụlọ ọrụ South African Associated Newspapers na Johannesburg) na Nelson Mandela n'èzí ụlọ ikpe n'afọ 1958, (nke nwere mmeri n'ihi na ndị ọkàiwu wepụrụ ebubo na Trial Treason).[2][3][4]

Ikekwe usoro foto ya kachasị ama bụ usoro o mere nke ịgba egwu Tauza na-eweda ala na nke na-emebi emebi nke a manyere ndị mkpọrọ gba ọtọ ka ha mee n'ogige ụlọ mkpọrọ Johannesburg a ma ama, The Fort, na Hillbrow. Egwú a bụ ụzọ ihere iji hụ na ndị mkpọrọ anaghị etinye ngwá agha ma ọ bụ ihe iwu na-akwadoghị n'ime ụlọ mkpọrọ ha ógè ha rụchara ọrụ ike otu ụbọchị. Ọ na-agụnye n'ụzọ bụ isi ịkwanye eriri afọ ha n'ime ikuku banyere nyocha nke ndị na-elekọta. Gosani jisiri ike see foto ịgba egwu Tauza na nzuzo site na ala dị n'elu ụlọ ndị nọọsụ na-ele ụlọ mkpọrọ anya. N'ihi foto ndị a na-ebipụta na Drum, e nwere mkpesa ọha na eze ma manye gọọmentị ịkpa ókè agbụrụ ime ihe.[5][6]

Akwụkwọ ndị e bipụtara[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ Gosani bipụtara[dezie | dezie ebe o si]

  • Tauza - Ndị Bob Gosani. Bedfordview: Mutloatse Arts Heritage Trust, 2005. . Ọ bụ Mothobi Mutloatse, Jacqui Masiza na Lesley Hay-Whitton chịkọtara ma dezie ya.

Akwụkwọ ndị Gosani nyere[dezie | dezie ebe o si]

  • Drum: a Venture na Africa ọhụrụ. London: Collins, 1956. Nke Anthony Sampson dere. Foto nke Gosani na Jurgen Schadeberg.
    • Drum: imepụta magazin. Johannesburg: Jonathan Ball Publishers, 2005.  ISBN 9781868422111.
  • In/sight: Ndị na-ese foto n'Afrịka, 1940 ruo ugbu a. New York: Solomon R. Guggenheim Museum, 1996.  ISBN 9780810968950. Site na mmeghe nke Clare Bell na edemede nke Okwui Enwezor, Olu Oguibe, na Octavio Zaya. Foto nke Gosani, Cornélius Yao Azaglo Augustt, Oladélé Ajiboyé Bamgboyé, Zarina Bhimji, Gordon Bleach, Nabil Boutros, Cloete Breytenbach, Salla Casset, Mody Sory Diallo, Mohammed Dib, Kamel Dridi, Touhami Ennadre, Mathew Faji, Rotimi Fani-Kayode, Samuel Fosso, Jellel Gaye, Meïssa Gaye, Christian Gaye, Siddé, Man Man Man Manid, Maid, Maley, Maidop, Maid Gaye, Maid. Ndepụta nke ihe ngosi e mere na Solomon R. Guggenheim Museum, May São September, 1996.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Jacqui Masiza and Mothobi Mutloatse (2005). Tauza - Bob Gosani's People. Cape Town: Struik, 18. ISBN 978-1-77007-177-3. 
  2. "Women's struggle in South Africa", SA History, South African History Online. Retrieved on 2007-12-03.
  3. "Freedom of Joburg for Mandela", SouthAfrica.info. Retrieved on 2007-04-22.
  4. Frankel. "Long Walk to Freedom", The Washington Post, 2006-12-24. Retrieved on 2007-04-22.
  5. "Tauza - Bob Gosani's People", Struik. Retrieved on 2007-04-23.
  6. Gevisser. "Constitution Hill", WISER newsletter, Wits Institute for Social and Economic Research, 2003-06-01. Retrieved on 2007-04-23.