Fethi Haddaoui

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Fethi Haddaoui
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịTunisia Dezie
aha n'asụsụ obodoفتحي الهداوي Dezie
Aha enyereFethi Dezie
aha ezinụlọ yaHaddaoui Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya9 Disemba 1961 Dezie
Ebe ọmụmụTunis Dezie
Ọrụ ọ na-arụomee, onye nhazi ndu ihe nkiri, onye nhazi ederede, onye na-emeputa ihe Dezie
ebe agụmakwụkwọHigher Institute of Dramatic Arts in Tunis Dezie

  Fethi Haddaoui (Arabic) (a mụrụ na Tunis, December 9, 1961 - na Tunis ) bụ onye Tunisia na-eme ihe , onye nduzi, onye edemede na onye na-emepụta ihe.[1][2][3][4][5]

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Fethi Haddaoui bụ onye isi na-eme ihe nkiri n'ọtụtụ egwuregwu, gụnyere Arab na El Aouada, ọ bụkwa onye telivishọn n'ihi òkè ya n'ọtụtụ ihe nkiri ncha na usoro, yana na Tunisia dịka na Syria, na Jọdan, na Morocco, na Turkey. na United Arab Emirates, Lebanon, Ịtali nakwa France. Na ihe nkiri sinima, ọ na-eme ihe nkiri na ọtụtụ ihe nkiri Europe n'okpuru nduzi nke ndị nduzi dịka Franco Rossi, Serge Moati, Jean Sagols Peter Kassovitz na ndị ọzọ.

Haddaoui ritere ọtụtụ ihe nrite n'oge ọrụ ya, gụnyere Onye Nkwado Kasị Mma maka ọrụ ya na No Man's Love na Noce d'été na Carthage Film Festival, ntụgharị nwoke kachasị mma na Oran International Arabic Film Festival, onye nduzi kachasị mma na Festival des radios na Arab televisions maka La Cité du savoir.

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

 

Ihe nkiri dị mkpirikpi[dezie | dezie ebe o si]

  • 1992 : Otu nkwanye ùgwù site na Khaled Barsaoui
  • 1997 : Clé de sol nke Chawki Mejri
  • 1998 : Kelibia Mazzara nke Jean Franco Pannone na Tarek Ben Abdallah
  • 2011 : Sauve qui peut nke Fethi Doghri dere
  • 2013 : N'importe quoi nke Ismahane Lahmar dere
  • 2013 : Peau de colle nke Kaouther Ben Hania

Telivishọn[dezie | dezie ebe o si]

  • 1992: Liyam Kif Errih nke Slaheddine Essid dere
  • 1993: "N'etiti ahịrị (usoro ihe onyonyo)" nke J.C. Wilsher dere
  • 1993: La Tempête nke Abdelkader Jerbi dere
  • 1994: Ghada nke Mohamed Hadj Slimane dị ka Afif
  • 1995: La Moisson nke Abdelkader Jerbi dere
  • 1997: Tej Min Chouk nke Chawki Mejri dị ka Saaïda
  • 1999: Al Toubi nke Basil Al-Khatib dere
  • 2002: Holako nke Basil Al-Khatib dere
  • 2002: Gamret Sidi Mahrous nke Slaheddine Essid dị ka: Mahmoud Saber
  • 2003: Al Hajjaj nke Mohamed Azizia dere
  • 2004: Abou Zid Al-Hilali nke Basil Al-Khatib dere
  • 2005: La Dernière rose nke Fardous Attassi dere
  • 2005: Al Murabitun Wa Al Andalus nke Nagi Teameh
  • 2006: Khalid ibn al-Walid nke Mohamed Azizia dere dị ka Malek Ibn Awf.
  • 2008: Sayd Errim nke Ali Mansour dị ka Raîf
  • 2010: Nkedo nke Sami Fehri
  • 2010: Al-Hassan wa Al-Hussain nke Abdul Bari Abu El-Kheir
  • 2011: L'Infiltré nke Giacomo Battiato dere
  • 2012: Pour les beaux yeux de Catherine nke Hamadi Arafa dere
  • 2012 : Omar (2012) - dị ka Abu Sufyan site Hatem Ali
  • 2013 : Yawmiyat Imraa nke Mourad Ben Cheikh : Ali
  • 2013: Layem nke Khaled Barsaoui dere
  • 2013: Zawja El Khamsa nke Habib Mselmani na Jamel Eddine Khelif (Onye ọbịa nke emume 3, 4, 5, 11 na 15): Faruk
  • 2014–2015 : Naouret El Hawa nke Madih Belaïd
  • 2015 : Slọ akwụkwọ (nkeji 1) nke Rania Gabsi dere
  • 2015: Bolice (nkeji 3 na 4) nke Majdi Smiri
  • 2016: Le Président nke Jamil Najjar dere
  • 2017: Lemnara nke Atef Ben Hassine dere
  • 2017: The Imam nke Abdul Bari Abu El-Kheir
  • 2019: El Maestro nke Lassaad Oueslati dere
  • 2019: Alaeze Ọkụ nke Peter Webber dere
  • 2019–2020: Awled Moufida nke Sami Fehri et Saoussen Jemni (oge 4 na 5) dị ka Boubaker Ouerghi
  • 2020: Nouba (oge 2) nke Abdelhamid Bouchnak dị ka Ridha Dandy
  • 2020: Galb Edhib nke Bassem Hamraoui
  • 2021: Awled El Ghoul nke Mourad Ben Cheikh dị ka Mr Ismael El Ghoul
  • 2022: Baraa nke Mourad Ben Cheikh dị ka Wannès

Ekwu nkà[dezie | dezie ebe o si]

  • 1982 : Doulab nke Habib Chebil (Tunisia)
  • 1984 : Mawal nke Habib Chebil (Tunisia)
  • 1987 : Arab nke Fadhel Jaïbi na Fadhel jaziri (Tunisia)
  • 1989 : El Aouada nke Fadhel Jaïbi na Fadhel jaziri (Tunisia)
  • 2000 : Il Corano nke Arbi Chérif (Italy)
  • 2003 : Œdipe nke Sotigui Kouyaté (France)
  • 2011 : Lecture croisée na Fanny Ardant (Tunisia)
  • 2012 : Lecture croisée na Carole Bouquet (Tunisia)
  • 2013 : Ịgụ Ihe (Tunisia)
  • 2014 : Ịgụ Ihe (France)
  • 2017 : Promesse Factory (France)

Vidio[dezie | dezie ebe o si]

  • 2014-2015: ebe mgbasa ozi maka ụdị Tunisian nke harissa na tomato paste Sicam

Onyinye na nhọpụta[dezie | dezie ebe o si]

  • 1979 : Onyinye maka ọrụ nwoke kachasị mma maka ọrụ ya na I swore the victory of the sun na National Festival of School Theater, ụlọ akwụkwọ sekọndrị Ibn Charaf ;
  • 1980 : Onyinye maka ntụgharị nwoke kachasị mma maka ọrụ ya na Nazeem Hikmet na National Festival of School Theater Ibn Charaf high school ;
  • 2000 :
    • Onye na-akwado ihe nkiri kacha mma maka ọrụ ya na No Man's Love na Carthage Film Festival ;
    • Nkọwa nwoke kachasị mma na Oran International Arabic Film Festival ;
  • 2004 : Onye na-akwado ihe nkiri kacha mma maka ọrụ ya na Summer Wedding na Carthage Film Festival ;
  • 2010 : Onye nduzi kacha mma na Arab Radio and Television Festival maka La Cité du savoir ;
  • 2013 :
    • Onye na-eme ihe nkiri kachasị mma na Oran International Arabic Film Festival ;
    • Onye na-eme ihe nkiri kacha mma na kpakpando Ramadan na Romdhane Awards, nke Mosaïque FM nyere;
  • 2014 : Onye na-eme ihe nkiri kacha mma na Romdhane Awards maka ọrụ ya na Naouret El Hawa ;
  • 2019 :
    • Onye na-eme ihe nkiri kacha mma na Romdhane Awards ;
    • Onye na-eme ihe nkiri Tunisia kachasị ewu ewu maka ọrụ ya na El Maestro site na Sayidaty Magazine
  • 2020 :
    • Onye na-eme ihe nkiri kacha mma na Romdhane Awards ;
    • Onye na-eme ihe nkiri kacha mma na Tunisia site na Tunivisions ;
    • Onye na-eme ihe nkiri kacha ewu ewu na Tunisia site na Sayidaty Magazine ;
    • Onye na-eme ihe nkiri Maghreb kacha mma site na ET bel Arabi ;

Edemsibịa[dezie | dezie ebe o si]

  1. "Fethi Haddaoui, invité de Romdhane Show", Mosaique FM, 22 June 2017. Retrieved on 19 June 2020. (in fr-FR)
  2. "L'indépendance de Fathi Haddaoui mise en doute", Réalités, 2 January 2020. Retrieved on 19 June 2020. (in fr-FR)
  3. العرب. "فتحي الهداوي.. صرحٌ فني تونسي تهوي به "النهضة"", Al Arab, 4 February 2020. Retrieved on 19 June 2020. (in ar)
  4. "لمين النهدي: رفضت حقيبة الثقافة وهذه نصيحتي لفتحي الهداوي", Nessma TV, 6 January 2020. Retrieved on 19 June 2020. (in ar)
  5. "الممثل فتحي الهداوي وزيراً للثقافة التونسية: جدلٌ لا ينتهي", The New Arab, 4 January 2020. Retrieved on 19 June 2020.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]