Loyola Cultural Action Foundation

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Loyola Cultural Action Foundation
otu
Oge/afọ mmalite1966 Dezie
nhazi ọnọdụ19°2′45″S 65°15′42″W Dezie
webụsaịtịhttp://aclo.org.bo/bolivia Dezie
Map

Loyola Cultural Action Foundation ( Spanish : Acción Cultural Loyola ; ACLO ) bụ netwọkụ nke ụlọ ọrụ redio dị na ndịda ọwụwa anyanwụ na ndịda etiti Bolivia nke ndị Jesuit tọrọ ntọala na 1966, yana isi ụlọ ọrụ dị na Sucre . Ọ na-ejere ụmụ amaala obodo a ozi ma tinye agụ na agụ na mmemme ya site na mmalite. Ọ na-etinye aka ugbu a na nkwado na agụmakwụkwọ maka ọchịchị onye kwuo uche ya na steeti plurinational. [1] O meela mmemme mmemme ozugbo iji wusie otu obodo na mgbasa ozi gbadoro ụkwụ ike.

Mmemme[dezie | dezie ebe o si]

A na-agbasa mmemme n'asụsụ obodo Quechuan, mana achọrọ ka ndị ọrụ kwado scripts n'asụsụ Spanish . Mmemme bụ isi ihe ntụrụndụ dabere. [2] Na 1990, netwọk malitere ịgbasa mmemme agụmakwụkwọ ndị ọrụ ugbo Tornavuelta . [3]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Mkpọrọgwụ ACLO laghachiri na ndị bishọp Katọlik nke Latin America na Medellin na-anabata nhọrọ maka ndị ogbenye nke Kansụl Vatican nke Abụọ (1962-1965) tụrụ aro. Na Bolivia [ 1960s ] ndị ọrụ ugbo ala na-akpachapụ anya, na 69% amaghị akwụkwọ na obere ohere nlekọta ahụike ma ọ bụ ọrụ gọọmentị. ACLO ] mmuta [ mee ka ndị ọrụ ugbo mara ọnọdụ nke ha na nhọrọ ha. E ji ụlọ ọrụ redio ACLO nke dị na Chuquisaca (1971), Potosí (1975), Yamparáeza (1977), na Tarija (1981), na akwụkwọ akụkọ bụ́ En Marcha, mee ihe mmụta ahụ. [4]

Mgbakwunye[dezie | dezie ebe o si]

 

  • 91.5 FM na Entre Ríos, Tarija [5]
  • 92.1 FM na Uriondo [5]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

ejere ụmụ amaala obodo a ozi ma tinye agụ na agụ na mmemme ya site na mmalite. Ọ na-etinye aka ugbu a na nkwado na agụmakwụkwọ maka ọchịchị onye kwuo uche ya na steeti

  1. "Fundación ACLO organiza foro para la celebración de sus 50 años", El Diario Digital de Tarija, 2016-03-17. Retrieved on 2017-10-20. (in en-US)
  2. Hornberger (2004-01-28). "Quechua language shift, maintenance, and revitalization in the Andes: the case for language planning" (in en). International Journal of the Sociology of Language 2004 (167). DOI:10.1515/ijsl.2004.025. ISSN 0165-2516. 
  3. Reyes Velásquez (June 1999). "Una visión de la radio educativa en Bolivia". Revista Ciencia y Cultura (5): 22–30. ISSN 2077-3323. 
  4. Michael Young et al. Distance Teaching for the Third World.
  5. 5.0 5.1 Red Aclo: Dos nuevas radios democratizarán la palabra (es). Erbol Digital (2018-07-13). Retrieved on 2018-08-02.