Lucien Lévy-Dhurmer

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Lucien Lévy-Dhurmer

Lucien Lévy-Dhurmer (30 Septemba 1865 - 24 Septemba 1953) bụ onye France na-ese ihe na onye na-ebute ụzọ na fin-de-siècle ngosiputa na nka Nouveau. Ọrụ ya gụnyere ihe osise, eserese, ite, oche na icho mma ime ụlọ.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

Nwanyị nwere ihe nrite ma ọ bụ ihe omimi (1896). Ebe Ngosi Ihe Mgbe Ochie nke Orsay, Paris

A mụrụ Lucien Lévy n'ezinụlọ Ndị Juu na Algiers, French Algeria na 1865, ọ malitere ịmụ ise ihe na ihe ọkpụkpụ na Paris na Ecole Supérieure de Dessin et de Sculpture na 1879. O gosipụtara ihe ngosi mbụ ya na Salon Paris nke 1882 ebe o gosipụtara obere ihe nchara. [1] N'afọ 1887, Lévy malite ibi ndụ ya na nso Cannes na ndịda Fransi, na-elekọta ịchọ mma nke ite. Site na 1886 ruo 1895 ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-achọ mma na mgbe ahụ dị ka onye nduzi nka nke ụlọ ọrụ Clement Massier. N'ihe dị ka 1892 ọ bịanyere aka na ite ụrọ mbụ ya, nke nka alakuba nwere mmetụta.[1] N'afọ 1895, ọ gara Paris iji malite ọrụ na-ese ihe; n'oge a, ọ gara Ịtali ma nwee mmetụta ọzọ site na nka nke Renaissance.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Levy-Durmer Wisteria Dining Room na Paris, 1914, mbipụta ọlaọcha

N'afọ otu puku narị asatọ iri itoolu na isii, o gosipụtara ihe osise na ihe osise mbụ ya n'okpuru aha Lucien Lévy-Dhurmer; ọ gbakwunyere mkpụrụedemede abụọ ikpeazụ nke aha nne ya (Goldhurmer), nke nwere ike ime ka ọ dị iche na ndị ọzọ aha ha bụ Lévy. N'oge na-adịghị anya, ihe osise ya ghọrọ ihe a ma ama n'etiti ọha na eze na n'etiti ndị na-ese ihe ibe ya. O nwetara otuto dị elu maka nlebara anya agụmakwụkwọ na nkọwa zuru ezu nke o ji jide ọnụ ọgụgụ ndị furu efu na ụfụfụ Pre-Raphaelite nke melancholy, nke dị iche na ụcha Impressionist na-egbuke egbuke. Ihe osise ya nke onye edemede Georges Rodenbach bụ ma eleghị anya ihe atụ kachasị mma nke njikọ a dị ịtụnanya na nke pụrụ iche.

Mgbe otu puku narị itoolu na otu gasịrị, Lévy-Dhurmer hapụrụ ọdịnaya Onye ihe ngosiputa doro anya, na-etinye ihe ndị ọzọ n'ime ọrụ ya n'ihi njem ya na Europe na Ugwu Afrika. Ọ gara n'ihu na-enweta mkpali site na egwu ma gbalịa ijide ọrụ nke nnukwu ndị na-ede egwu dịka Beethoven n'ụdị eserese.

Ndụ onwe[dezie | dezie ebe o si]

Onye na-agbaze ọla nchara nke Lucien Lévy-Dhurmer. N'ihe dị ka 1906-1907. Pastel na akwụkwọ.

Na 1914 Lévy-Dhurmer lụrụ Emmy Fournier, onye bụbu onye nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ akụkọ ụmụ nwanyị La Fronde . [2] Ka ọ na-erule n'oge a, ọ na-arụ ọrụ n'elu ala, ma mmanụ ma pastel, n'ụdị yiri nke Whistler na Monet.

Ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

Lévy-Dhurmer nwụrụ na Le Vésinet na 1953.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ịgbachi nkịtị, 1895
Ariette
Ihe mkpuchi Beethoven, 1906
Deus Sikhs ("Sikh abụọ"), 1917
Ndị Kithare, 1904
Nwa agbọghọ nwere okooko osisi na ntutu ya, 1896
  • La Sorcière, 1897, pastel on paper, centimita iri isii na otu × iri anọ na isii , Paris: Musée d'Orsay. 
  • Le Silence, 1895, pastel, sentimita iri ise na ano x iri abụo na itoolu, Paris: Musée d'Orsay. 
  • Ndị kpuru ìsì na Tangier, 1901, pastel on paper, 50 x 70 cm, Paris: Musée d'Orsay. 
  • Onye nchọpụta furu efu, 1896, pastel on paper, 59 x 38 cm, Paris: Musée d'Orsay. 
  • Medusa, 1897, Pastel na ụnyi na akwụkwọ, sentimita iri ise na itoolu x iri anọ, Paris: Musée d'Orsay. 
  • Foto nke Georges Rodenbach, ca. 1895, pastel na akwụkwọ, sentimita 36 x 55 bịanyere aka: "L. Lévy-Dhurmer", Paris: Musée d'Orsay. 
  • Portrait de Pierre Loti or Fantôme d'Orient, 1896, pastel, 42.5 x 56.5 cm, Bayonne: Musée basque. 
  • Ọkụ ọkụ na Venice, s.d., pastel, 87,5 x 53,8 cm, Paris: Musée du Petit Palais 
  • Obi nwanyị a hụrụ ihu, s.d., pastel, sentimita 80 x 55, Paris: Musée du Petit Palais. 
  • Obi nwanyị a hụrụ site n'azụ, s.d., pastel, sentimita 80 x 43.5, Paris: Musée du Petit Palais. 
  • Le Marocain ma ọ bụ Le Fanatique, ca. 1900, mmanụ n'elu ákwà, 64,5 x 50 cm, Paris: Musée du Quai Branly, 
  • Notre Dame de Penmarc'h, 1896, mmanụ na ákwà, 41 x 33 cm, bịanyere aka na ụbọchị: "L. Lévy-Dhurmer / 1896", Musée des Beaux-Arts de Quimper. 
  • Eve, 1896, pastel na gouache, 49 x 46 cm, nchịkọta onwe onye. 
  • Oké ifufe, ca. 1896, pastel na akwụkwọ, sentimita 40 x 48, Paris: nchịkọta onwe onye. 
  • Ọnwụ Atala, 1801, ihe osise porcelain, sentimita.41 x 60, Ụlọ Chateaubriand 
  • Alfred-Philippe Roll (1847-1919) , 1913, pastel on paper, sentimita 153.4 x 95 (1913), Musée de l'Histoire de France (Versailles)  
  • Les Mères pendant la guerre: iri na abụọ a na-ebipụtabeghị, Paris: Devambez, 1917, Paris: Musée d'histoire contemporaine.
  • Les roses d'Ispahan, site na abụ nke Fauré, pastel, nchịkọta onwe.
  • N'ehihie nke anụmanụ, pastel, Paris, nchịkọta onwe onye.
  • Ihe odide atọ, ca. 1906, pastel and pencil, Paris: Musée du Petit Palais: Hymne à la joie, 48 x 63 cm, Beethoven, 63 x 48 cm, L'Aphassionata 48 x 63 km.    

French Art Nouveau ime ụlọ:

Lucien Lévy-Dhurmer ghọtara ihe owuwu nke ụlọ Auguste Rateau (1863-1930) n'etiti 1910 na 1914. A na-echekwa Ụlọ oriri na ọṅụṅụ Wisteria dum ugbu a na Metropolitan Museum.

Ebe mụ si dee[dezie | dezie ebe o si]

  1. Symbolism in France: Lucien Lévy-Dhurmer. Retrieved on 2010-07-24.
  2. Lucien Lévy-Dhurmer 1865-1953. Archived from the original on 2011-07-23. Retrieved on 2010-07-24.

Ebe e si nweta ya[dezie | dezie ebe o si]

Ebe ndị bụ isi e si nweta ya[dezie | dezie ebe o si]

  • Ihe ndekọ nke Ezinụlọ Zagorowsky na Documentation nke Musée d'Orsay.
  • Polak, Felix (1896). Ihe ngosi Lévy-Dhurmer, na Art na Chiffons, n°6, 9 Febụwarị.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ndị na-ese ihe n'oge a L. Lévy-Dhurmer, na Revue de l'art Ancien et Moderne, 10 Eprel.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Oge Renaissance nke Paienne Paris: L. Vanier.

Ebe ndị ọzọ e si nweta ya[dezie | dezie ebe o si]

  • Barbe, Françoise [Ihe e dere n'ala ala peeji] Foto nke Lévy-Dhurmer sere Paris: Mahadum Paris-Sorbonne.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] "Ihe nnọchianya". Köln: Benedikit Taschen Verlag.   ISBN 3-8228-9324-2
  • Lacambre, Geneviève (1973). Na La Revue du Louvre. [Ihe e dere n'ala ala peeji] 
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ndị Ọwụwa Anyanwụ Ụwa. Paris: Hazan
  • Sage, Deborah (2009-2011), Njem Lucien Lévy-Dhurmer (1865-1953) . Paris: Mahadum Paris Ouest-La Défense.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ndị Ọwụwa Anyanwụ, ndị na-ese ihe na-eme njem: 1828-1908. Paris: ACR
  • Gburugburu Lévy-Dhurmer, Visionnaires et intimistes na 1900 (1973). Ndepụta ihe ngosi, Galerie du Grand Palais, Paris.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]