Mgbanwe ihu igwe mberede

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
A chọpụtala hydrates Clathrate dị ka ihe nwere ike ime maka mgbanwe mberede.

Mgbanwe ihu igwe mberede na-eme mgbe a na-amanye usoro ihu igwe ka ọ gbanwee na ogo nke usoro ihu igwe na-ekpebi ike-ntụziaka ike, na nke dị ngwa ngwa karịa mgbanwe mgbanwe nke mmanye mpụga,[1] na agbanyeghị na ọ nwere ike ịgụnye na mberede.  ịmanye ihe omume dịka mmetụta meteorite.[2]  Ya mere mgbanwe ihu igwe mberede bụ mgbanwe karịrị mgbanwe ihu igwe.  Ihe omume gara aga gụnyere njedebe nke Carboniferous Rainforest Collapse, [3] Younger Dryas, [4] mmemme Dansgaard-Oeschger, ihe omume Heinrich na ikekwe yana Paleocene–Eocene Thermal Maximum.[5]  A na-ejikwa okwu ahụ n'ime ọnọdụ mgbanwe ihu igwe na-akọwa mgbanwe ihu igwe mberede nke a na-achọpụta na ogologo oge nke ndụ mmadụ, ikekwe n'ihi nzaghachi nzaghachi n'ime usoro ihu igwe [6] ma ọ bụ isi ihe.[1]

Oge ihe omume ndị akọwara dị ka 'ngwa ngwa' nwere ike ịdịgasị iche n'ụzọ dị egwu.  Mgbanwe e dekọrọ na ihu igwe nke Greenland na njedebe nke Younger Dryas, dị ka a tụrụ site na ice-cores, na-egosi okpomọkụ na mberede nke +10 °C (+18 °F) n'ime oge afọ ole na ole.[1]  Mgbanwe ndị ọzọ na mberede bụ +4 °C (+7.2 °F) na Greenland afọ 11,270 gara aga[2] ma ọ bụ na mberede +6 °C (11 °F) na-ekpo ọkụ afọ 22,000 gara aga na Antarctica.[3]  Na uzọ dị iche, oke ọkụ Paleocene-Eocene nwere ike ịmalitela ebe ọ bụla n'etiti iri afọ ole na ole na ọtụtụ puku afọ.  N'ikpeazụ, usoro Earth System na-arụ ọrụ na n'okpuru ikuku gas na-aga n'ihu dị ka 2047, ụwa dị nso n'elu okpomọkụ nwere ike ịpụ na mgbanwe dị iche iche na afọ 150 gara aga, na-emetụta ihe karịrị ijeri mmadụ 3 na ọtụtụ ebe ụdị dị iche iche dị n'ụwa.

  1. National Research Council (2002). Abrupt climate change : inevitable surprises. Washington, D.C.: National Academy Press. ISBN 0-309-07434-7.