Sabina Alkire

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Sabina Alkire
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
Aha enyereSabina Dezie
aha ezinụlọ yaAlkire Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya20. century Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụpolitical philosopher Dezie
onye were ọrụUniversity of Oxford Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Illinois at Urbana–Champaign, Magdalen College Dezie
WikiProject na-elekọta yaWikiProject Mathematics Dezie

[1]Sabina Alkire bụ onye nkuzi America na onye ụkọchukwu Anglịkan, onye bụ onye nduzi nke Oxford Poverty and Human Development Initiative (OPHI) , ụlọ ọrụ nyocha akụ na ụba n'ime Ngalaba Oxford nke Mmepe Mba Nile na Mahadum Oxford, England, nke e guzobere na 2007. [2] bụ onye otu Human Development and Capability Association . [1] [3] rụrụ ọrụ na òtù ndị dị ka Commission na nha nke arụmọrụ akụ na ụba na ọganihu ọha, Ụlọ ọrụ akụkọ mmepe mmadụ nke United Nations Development Programme, European Commission, na UK's Ngalaba maka mmepe mba ụwa.

Alkire na onye otu OPHI ibe ya bụ James Foster mepụtara Usoro Alkire Foster, usoro iji tụọ ịda ogbenye dị iche iche. [4] na-agụnye ịchọpụta 'onye dara ogbenye' site n'ịtụle ụdị ụkọ ha na-ata, na ijikọta ozi ahụ iji gosipụta ịda ogbenye nke ọha mmadụ.Mmetụta [5] mmejuputa usoro Alkire-Foster (AF) mepụtara Multidimensional Poverty Index (MPI), ngwá ọrụ iji chọpụta oke ịda ogbenye n'etiti ndị mmadụ dabere na ihe ngosi akọwapụtara.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya na Göttingen, West Germany, ọ hapụrụ United Steeti nke Amerika dị ka nwa mgbe nna ya malitere ọrụ nkuzi injinia kemịkal na Mahadum Illinois na Urbana-Champaign . [6] Alkire gụrụ akwụkwọ [7]'otu mahadum ahụ, gụsịrị akwụkwọ na 1989 na Bachelor of Arts na sociology na pre-medicine. [1] [7] nke ahụ gasịrị, Alkire kwagara England wee gaa Mahadum Oxford dị ka Rhodes Scholar, ebe ọ nwetara diplọma nke nkà mmụta okpukpe na ọdịiche na Islam na 1992, mgbe ahụ Master of Philosophy na Ụkpụrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Ndị Kraịst na Nna-ukwu nke Sayensị na akụ na ụba maka mmepe na 1994 na 1995, n'otu n'otu. Maka edemede Master of Science ya, "Ndụ zuru oke ma ọ bụ nke pere mpe: Nkwalite ikike ikike Sen na nha ịda ogbenye", e nyere ya George Webb Medley Nrite gụsịrị akwụkwọsite na mahadum. [7] mechara nweta nzere doctorate ya na akụ na ụba na Magdalen College, Mahadum Oxford na 1999. [1] [8] edemede doctoral , nke gosipụtara otu esi eji ọrụ nke onye India na-ahụ maka akụ na ụba na onye ọkà ihe ọmụma Amartya Sen mee ihe n'ụzọ kwekọrọ ekwekọ ma bụrụ nke a ga-eji mee ihe na ọrụ mbelata ịda ogbenye, [1] e mechara bipụta ya dị ka akwụkwọ nwere aha Ịhọrọ nnwere onwe: Ụzọ ikike nke Sen na mbelata ịda ogbenye(2002). [2]

Site [7] 1999 ruo 2001, Alkire rụrụ ọrụ dị ka onye nhazi maka mmemme mmụta na ịda ogbenye, PREM, World Bank. Site [7] 2001 ruo 2003, ọ gara n'ihu na-arụ ọrụ maka Commission on Human Security dị ka onye edemede nyocha. Site [5] 2003 ruo 2013 Alkire gara n'ihu n'ọrụ ya dị ka onye na-eme nchọpụta na Harvard Global Equity Initiative na Mahadum Harvard. [1] [7]'oge ọ nọ ebe ahụ, o ritere ihe nrite Thulin Scholar of Religion and Contemporary Culture site na Mahadum Illinois na Urbana-Champaign ma depụta ya na Magazin amụma mba ofesi "100 global thinkers 2010".

[7] rụrụ ọrụ dị ka Oliver T. Carr, Jr. Prọfesọ na International Affairs na Elliott School na Mahadum George Washington, na Washington, D.C. site na 2015 ruo 2016. Ọ na-arụ ọrụ ugbu a dị ka onye nduzi nke OPHI, osote prọfesọ na Ngalaba Mmepe Mba Nile na Mahadum Oxford, ọ bụkwa onye nyocha pụrụ iche nke Kellogg Ụlọ akwụkwọ maka ọmụmụ mba ụwa na Mahadum Notre Dame . [7] [9]'oge na-adịbeghị anya, dị ka onye nduzi nke OPHI, Alkire eduziwo ndị otu nyocha iji nyere aka na mbipụta dịka "Ezi akụ nke mba", [1] maka akụkọ mmepe mmadụ nke Mmemme mmepe United Nations.

[10]'ọnwa Mee 2020, e nyere Alkire ihe nrite Boris Mints Institute maka nyocha nke ngwọta atụmatụ maka ihe ịma aka zuru ụwa ọnụ maka enyemaka ya na nghọta nke ike na mmetụta nke ịda ogbenye. [11] [12][5] nchoputa Alkire gụnyere, nyocha na nyocha nke ịda ogbenye, akụ na ụba ọdịmma, usoro ikike, na nyocha nke nnwere onwe na mmepe mmadụ.

Ozi a haziri ahazi[dezie | dezie ebe o si]

A họpụtara Alkire na Episcopal Church (United States) dị ka dikọn n'afọ 2000 nakwa dị ka onye ụkọchukwu n'afọ 2002. Site na 2000 ruo 2003, ọ bụ onye ozi na-abụghị onye nnọchi anya na St. Alban's Episcopal Church na St. Philip the Evangelist Episcopal Chọọchị na Washington, D.C. na Episcopal Diocese nke Washington. Ọ kwagara na St. Stephen's Episcopal Church, Boston, na Episcopal Diocese nke Massachusetts. Mgbe ọ laghachiri England, ọ bụ onye ụkọchukwu nsọpụrụ na onye mmekọ ụlọ ụka nke Magdalen College, Oxford. [13] mgbakwunye, site na 2008 ruo 2019, ọ bụ onye ozi na-abụghị onye na-ejere Cowley St John ozi na Church of England's Diocese of Oxford; ọ na-aga n'ihu dị ka onye ụkọchukwu.

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ edemede[dezie | dezie ebe o si]

  •  

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Akpụkpọ ụkwụ siri ikeAlkire (2002). Valuing freedoms: Sen's capability approach and poverty reduction. Oxford New York: Oxford University Press. ISBN 9780199245796. 
  • Akwụkwọ mpịakọtaAlkire (2005). Valuing freedoms: Sen's capability approach and poverty reduction. Oxford New York: Oxford University Press. ISBN 9780199283316. 
  • Ntụle site na Robeyns, Ingrid (October 2003). Robeyns (October 2003). "Valuing freedoms: Sen's capability approach and poverty reduction, by Sabina Alkire". Economics and Philosophy 19 (2): 371–377. DOI:10.1017/S0266267103231229. "Ịkwado nnwere onwe: Ụzọ ikike Sen na ibelata ịda ogbenye, site na Sabina Alkire". Akụ na ụba na nkà ihe ọmụma. 19 (2): 371–377. doi:10.1017/S0266267103231229. S2CID 153529212
  • Alkire (2008). The capability approach: concepts, measures and applications. Cambridge etc: Cambridge University Press. ISBN 9780521154529. 
  • Alkire (2012). GNH and the GNH Index: A short guide to gross national happiness index. Thimphu: Centre for Bhutan Studies. ISBN 9789993614661. 
  • Alkire (2012). An extensive analysis of GNH index. Thimphu, Bhutan: Centre for Bhutan Studies. ISBN 9789993614678. 

Isiakwụkwọ dị n'akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

2000–2004

  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

2005–2009

  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

2010 gaa n'ihu

2010 gaa n'ihu

Akwụkwọ ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

Human Development and Capability Association Briefing Note

Agence Française de Développement et European Development Research Network (AFD-EUDN) Akwụkwọ Nzukọ

Oxford Poverty & Human Development Initiative (OPHI) Akwụkwọ Ọrụ

Oxford Poverty & Human Development Initiative (OPHI) Nnyocha na Progress Papers

Ịga n'ihu[dezie | dezie ebe o si]

  • Alkire (2014). Multidimensional poverty measurement and analysis: a counting approach. Oxford: Oxford University Press. 

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Usoro Alkire Foster
  • Ọnọdụ akụ na ụba ụmụ nwanyị
  • Ndepụta nke ndị na-ahụ maka akụ na ụba ụmụ nwanyị
  • Ndepụta Ịda Ogbenye nke Multidimensional
  • Nkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Sabina Alkire. ophi.org.uk. Oxford Poverty & Human Development Initiative. Archived from the original on 17 April 2014. Retrieved on 17 April 2014.
  2. HDCA fellows. hd-ca.org. Human Development and Capability Association. Retrieved on 17 April 2014.
  3. "Dr Sabina Alkire". www.ox.ac.uk/news-and-events/find-an-expert/dr-sabina-alkire Retrieved 21 April 2019
  4. Alkire Foster Method. ophi.org.uk. Oxford Poverty & Human Development Initiative. Archived from the original on 15 August 2014. Retrieved on 3 August 2014.
  5. 5.0 5.1 5.2 Dr Sabina Alkire. Oxford Poverty & Human Development Initiative. Archived from the original on 24 November 2021. Retrieved on 24 November 2021.
  6. Wheatley. True Calling. International Monetary Fund. FINANCE & DEVELOPMENT, September 2015, Vol. 52, No. 3. Retrieved on 26 March 2021.
  7. 7.0 7.1 7.2 7.3 7.4 7.5 7.6 7.7 Sabina Alkire. ophi.org.uk. Oxford Poverty & Human Development Initiative (OPHI). Archived from the original on 17 April 2014. Retrieved on 17 April 2014.
  8. Alkire (2002). Valuing freedoms: Sen's capability approach and poverty reduction. Oxford New York: Oxford University Press. ISBN 9780199245796. 
  9. The real wealth of nations - Sustainable Goals | Kellogg Institute For International Studies. kellogg.nd.edu. Retrieved on 2021-12-07.
  10. How will COVID-19 impact global poverty? Live event on JPost.com. The Jerusalem Post | JPost.com. Retrieved on 2020-08-07.
  11. History tells us pandemic could lead to global reduction in poverty, Oxford academic says (en). The Independent (2020-05-29). Retrieved on 2020-08-07.
  12. Sabina Alkire and the Boris Mints Institute Prize. The Jerusalem Post | JPost.com (27 May 2020). Retrieved on 2020-08-07.
  13. Meet the Team. Cowley St John. Retrieved on 3 February 2024.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]