Victor Adebowale, Baron Adebowale

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Victor Adebowale, Baron Adebowale
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịObodoézè Nà Ofú Dezie
Aha enyereVictor Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya21 Julaị 1962 Dezie
ŃnàEzekiel Adebowale Dezie
ŃnéGrace Adebowale Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jimember of the House of Lords Dezie
ebe agụmakwụkwọCity, University of London, University of East London, Wakefield College Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịcrossbencher Dezie
Ihe nriteCommander of the Order of the British Empire Dezie

 

<CBE id="mwEg">Victor Olufemi Adebowale, Baron Adebowale (Listeni; amụrụ na 21 Julaị 1962) bụ onye bụbu Chief Executive nke ụlọ ọrụ nlekọta ọha na eze Turning Point, onye isi oche nke NHS Confederation ugbu a ma bụrụ otu n'ime ndị mbụ ghọrọ Ndị ọgbọ mmadụ.

họpụtara ya ka ọ bụrụ Commander of the Order of the British Empire (CBE) na 2000 New Year Honours maka ọrụ nye New Deal, ndị na-enweghị ọrụ, na ndị na-eto eto na-enweghị ebe obibi. [1]'afọ 2001, ọ ghọrọ otu n'ime ndị otu mbụ a họpụtara dị ka ndụ ọgbọ mmadụ ma mepụta ya dị ka onye ọgbọ ndụ na 30 June 2001 na-ewere aha Baron Adebowale, nke Thornes na County nke West Yorkshire, na-anọdụ ala dị ka crossbencher. N'afọ 2009, edepụtara ya dị ka otu n'ime mmadụ iri abụọ na ise kachasị emetụta iwu ụlọ n'ime afọ iri abụọ na ụma gara aga site na magazin ndị ọkachamara ụlọ Inside Housing. Akwụkwọ akụkọ Health Service Journal weere [2] dị ka onye nke 97 kachasị emetụta na NHS Bekee n'afọ 2015. [1]

Ndụ na ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

[3] mụrụ Adebowale n'aka nne na nna Naijiria Ezekiel na Grace Adebowale, bụ ndị na-arụ ọrụ na UK's National Health Service. Aha [4] "Adebowale" pụtara "okpueze na-abịa n'ụlọ" na Yoruba. [5] nke aha ikpeazụ na-ezo aka na okpueze n'ụzọ a site n'aka Ndị Yoruba na-egosipụtakarị Ndị nna eze n'ime agbụrụ ha dị iche iche.

Adebowale gụrụ akwụkwọ na Thornes House School, Wakefield na Polytechnic nke East London. Ọ malitere ọrụ ya na Local Authority Estate Management tupu ọ banye n'òtù ụlọ. Ọ nọrọ oge na Patchwork Community Housing Association ma bụrụ onye nduzi mpaghara nke Ujima Housing Association, nnukwu ụlọ ndị isi ojii na-eduzi na Britain. Ọ bụ onye nduzi nke Alcohol Recovery Project na onye isi oche nke ndị ntorobịa na-enweghị ebe obibi Centrepoint. Adebowale bụ onye otu Social Exclusion Unit's Policy Action Team on Young People ma bụrụkwa onye isi oche nke Review of Social Housing Co-ordination site na Institute of Public Policy Research.

Adebowale sonyeere Turning Point dị ka Chief Executive na Septemba 2001. Turning Point bụ òtù nlekọta na-enye ọrụ maka ndị nwere mkpa dị mgbagwoju anya, gụnyere ndị ọgwụ ọjọọ na mmanya na-aba n'anya metụtara, nsogbu ahụike uche na ndị nwere nkwarụ mmụta. [6] mgbakwunye na inye ọrụ kpọmkwem, Turning Point na-emekwa mkpọsa na mba niile maka ndị nwere mkpa nlekọta ọha na eze. [7] hapụrụ Turning Point na 2019 wee bụrụ onyeisi oche nke NHS Confederation . [1]

Adebowale etinyela aka n'ọtụtụ ìgwè ọrụ, na-adụ gọọmentị ọdụ gbasara ahụike uche, nkwarụ mmụta na ọrụ nke ngalaba afọ ofufo. Ọ bụ onye isi oche nke Black and Minority Ethnic Mental Health National Steering Group ma bụrụkwa onye otu Advisory Council on the Misuse of Drugs. Ọ bụ onye nkwado nke Rich Mix Centre Celebrating Cultural Diversity, onye nkwado nke Tomorrow's Project na nke National College for School Leadership. Ọ bụ onye otu National Employment Panel, New Economics Foundation Board ma bụrụkwa onye otu Institute for Fiscal Studies Council. Ọ bụ onye nduzi nke Leadership in Mind organisational development consultancy, onye na-abụghị onye isi nke ahụike IT consultancy IOCOM, Chair of Collaborate na 2015/16 onye isi oche The London Fairness Commission. Ọ dụrụ gọọmentị niile ọdụ na Ọrụ, Ụlọ, Ịda ogbenye na Mgbanwe Ọrụ Ọha. [8]'afọ 2017, a họpụtara ya ka ọ bụrụ onyeisi oche nke Social Enterprise UK, otu nche maka Ụlọ ọrụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya na UK. [9]'ọnwa Febụwarị afọ 2020, o weputara Commission on Social Investment iji dekọọ ahụmịhe nke otu ahịa itinye ego na ụlọ ọrụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya si arụ ọrụ ma mepụta aro maka mgbanwe ma ọ bụ mmelite ọ bụla. Ọrụ kọmitii ahụ gara n'ihu ruo 2021.

Akụkọ agụmakwụkwọ na onyinye[dezie | dezie ebe o si]

Adebowale nwere nzere PhD nke nsọpụrụ site na Mahadum nke Central England na Birmingham, nzere doctorate nke nsọpụrụ sitere na Mahadum nke Lincoln, nzere doctoral nke nsọpụrụ si na Mahadum nke East London, [10] nzere doctorate na Mahadem nke Bradford, ebe ọ na-etinye aka na Center for Inclusion and Diversity, na nso nso a nzere doctorate sitere na Machị York. Ọ bụ onye nsọpụrụ nke Mahadum London South Bank na Honorary Senior Fellow na Health Services Management Centre na Mahadum Birmingham. N'afọ 2009, e nyere ya nzere Doctor of Laws (LLD) site na Mahadum Lancaster.

Na 12 Disemba 2008, a họpụtara Adebowale dị ka Chancellor nke Mahadum Lincoln.Adebowale nwere Post Graduate Diploma site na ụlọ akwụkwọ Tavistock na MA na Advanced Organisational Consulting site na Mahadum City London.

Nkatọ[dezie | dezie ebe o si]

[11]'afọ 2015, Turning Point tinyere aka n'ụlọ ikpe na-ahụ maka ọrụ na-azọrọ na Adebowale chụpụrụ onye nduzi IT nke ọrụ ebere, Ibukun Adebayo n'ụzọ na-ezighị ezi. Adebayo kọrọ [12] "e-mail ndị ọ chọpụtara gụnyere ozi sitere n'aka osote onye isi ọrụ David Hoare na-ezo aka n'omume mmekọahụ, na-akwa nkwenkwe okpukpe ya emo, na nkọwa nke Adebayo dị ka "ụda mmụọ" na onye "na-eji nutters". [1] Ụlọ ikpe mbụ chọpụtara na omume Adebayo n'inweta ozi ịntanetị rụrụ arụ banyere ya site n'aka onye osote onye ọrụ ebere na Adebowale, mere omume ọjọọ, [13] Ma Adebowale na Hoare nọgidere na-arụ ọrụ n'enweghị nyocha. Ndị ọka iwu Adebayo kwuru na omume ahụ ezighị ezi n'ihi na omume onye osote onye isi "dị njọ karịa nke onye na-arịọ arịrịọ site na ogo ya na ọnọdụ ya dị ka onye na-akwado iwu Turning Point. " [11]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. "Lord Victor Adebowale," Bio, National School of Government.. Archived from the original on 2007-07-10. Retrieved on 2023-11-04.
  2. "HSJ100 2015", Health Service Journal, 23 November 2015. Retrieved on 23 December 2015.
  3. Adebowale. BME trailblazers in the NHS. nhsemployers.org. Archived from the original on 2014-08-29. Retrieved on 2023-11-04.
  4. Adebowale. Behind the Name. Retrieved on 5 October 2014.
  5. Adè. Yorubaname.com.
  6. "Lord Adebowale," Guardian, 23 May 2007.
  7. "Lord Victor Adebowale to leave Turning Point after almost 20 years", Third Sector, 17 September 2019. Retrieved on 16 June 2021.
  8. Lord Adebowale appointed chair of Social Enterprise UK. www.civilsociety.co.uk.
  9. UK's social investment market to face scrutiny by new independent commission. Pioneers Post (21 February 2020). Retrieved on 16 September 2021.
  10. UEL Alumni Newsletter. Archived from the original on 18 February 2011.
  11. 11.0 11.1 Corfe (26 October 2015). Turning Point denies 'black-on-black racism' after accusation from former director. civilsociety.co.uk. Civil Society Media. Retrieved on 22 December 2016.
  12. Cooney (9 September 2015). Sacked Turning Point IT director Ibukun Adebayo says she would rather have her job back than a £0.5m payout. ThirdSector.co.uk. Haymarket Group. Retrieved on 23 December 2016.
  13. Ex-Turning Point IT director Ibukun Adebayo reveals lessons learned from employment tribunal and unfair dismissal ruling.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:S-start Àtụ:S-prec Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-fol Àtụ:S-end