Abike Dabiri
Akụkụ nke | House of Representatives of Nigeria |
---|---|
ụdịekere | nwanyị |
mba o sị | Naijiria |
aha ezinụlọ ya | Dabiri |
Ụbọchị ọmụmụ ya | 10 Ọktoba 1962 |
Ebe ọmụmụ | Jos |
Dị/nwunye | Segun |
nwa | Oladipo |
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye aka | Bekee, Asụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa |
Ọrụ ọ na-arụ | Onye ntaakụkọ, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị |
ụdị ọrụ ya | advocacy |
onye were ọrụ | Naijiria |
Ọkwá o ji | onye otu ulo nnochite anya Naijiria, onyeisi oche nwaanyi |
ebe agụmakwụkwọ | John F. Kennedy School of Government, Mahadum nke Lagos, Mahadum Obafemi Awolowo |
ogo mmụta | Bachelor of Arts, nzere masters |
Ebe obibi | Naijiria |
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị | All Progressives Congress, Alliance for Democracy |
candidacy in election | All Progressives Congress |
Ihe nrite | woman of letters |
official religion | Ndi áláküba |
Abike Kafayat Oluwatoyin Dabiri-Erewa,[1] a mụrụ na Jos, Plateau State [2] bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Nigerian na otu onye Nigeria Federal House of Representatives na-anọchite anya Ikorodu Konstituensi na Lagos State. Ọ bụ onyeisi oche nke Ụlọ Kọmitii na Mgbasa ozi 'House Committee on Media & Publicity'.[3]
Ọ bụkwaara onye isi oche nke Kọmitii Ụlọ na Mpaghara Ndị Diaspora 'Chair of the House Committee on Diaspora Affairs'.[4]
A hoputara ya mbu n'afọ 2003, ma weputakwa ya ọzọ na 2007 na 2011[Tinye edensibịa]
N'afọ 2015, a họpụtara ya dịka Onye Nnọchiteanya Ọkachamara kachasị elu nke onye isiala Muhammadu Buhari na Mba Ndị Ọzọ na Ọha 'Foreign Affairs and Diaspora'.
Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]
Dabiri Erewa rụrụ ọrụ afọ iri na ise na Nigerian Television Authority (NTA), na-etinye usoro NTA Newsline kwa izu ebe inwe mmasị bụ ogbenye na ikpe ikpe ziri ezi. Ọ lara ezumike nká na Naijiria Television Authority iji kwado maka ntuli aka n' Ụlọ Ndị Nnọchiteanya, ebe onwere mmeri. Mgbe ọ na-arụ ọrụ a, o guzoro megide okwu ịpụta ọchichi nke atọ nke onye isiala Olusegun Obasanjo.
Ọ bụ onyeisi oche, Ụlọ Kọmitii nke Media n'Ụlọ Nnọchiteanya Gọọmenti etiti site na 2003 ruo 2007, onye otu Ụlọ Nnọchiteanya Gọọmenti etiti site na 2003 ruo 2007, onye Òtù 'Lagos State Broadcasting Corporation Vision 2010', Ụlọ Nnọchiteanya Gọọmenti etiti site na 2007 ruo 2011 [5].
Agụm Akwụkwọ [dezie | dezie ebe o si]
Dabiri Erewa gara Akwụkwọ Praimari na Maryland Private School, Maryland, Ikeja na St. Teresa's College, Ibadan maka agụmakwụkwọ Sekọndiri ya. O nwetara akara ugo mmụta mbụ ya n'asụsụ Bekee na Mahadum Ife University of Ife (nke bụzie Obafemi Awolowo University, OAU ugbua) Ile – Ife. (nke bụ Obafemi Awolowo University, OAU) ile - Ife. O nwetara diploma (PGD) na nkwurịta okwu uka 'mass communication' nakwa ogo mmụta na nkwupụta site na University of Lagos, Akoka. Ọ mụtakwara na United States n' Ụlọ Akwụkwọ Gọọmenti nke Harvard University's John F. Kennedy School of Government.[Tinye edensibịa]
Iwu akwadoro[dezie | dezie ebe o si]
Dabiri-Erewa kwadoro ọtụtụ Bili dị mkpa ndị nzuko omeiwu kwenyere, nke gụnyere:
- Iwu maka nwereonwe mgbasa ozi
- Iwu maka ịgụnye ndi nwere nkwarụ anụ ahụ na Naijiria ma kwụsị ụdị ịkpa ókè megide ha.
- Iwu Nlekọta Ahụike Ụmụaka Naijiria (hụ na nwa ọ bụla n'okpuru afọ ise na-enweta nlekọta ahụike n'efu)
- Nigerian Diaspora Commission Bill
- Otu iwu iji kpochapụ Nigerian Press Council Bill ma were Nigerian Press and Journalism Council Bill dochie ya (Ịkwado NPC ma kwalite akụkọ gbasara ọrụ ma chebe ọdịmma nke ndị nta akụkọ na Nigeria).
Nghọtahie Bili ederede akụkọ[dezie | dezie ebe o si]
N'afọ 2009, Dabiri Erewa kwadoro ụgwọ n'ihu Ụlọikpe Naijiria nke ga-enye nnwere onwe ịme akwụkwọ akụkọ naanị mgbe ọ natasịrị ụfọdụ iru eru. Ụgwọ ahụ nwetara nkwupụta ọha na eze, a hụkwara ya dịka mbọ iji gbasaa mgbasa ozi. Enwere nchegbu na ngbanwe ahụ ga-eme ka ndị mmadụ nwee ike ime ihe ike 'tyranny na nepotism' na ebe ọ bụ na onye isiala 'President' na / ma ọ bụ ndị isi gọọmenti ga-arụ ọrụ nhazi.[Tinye edensibịa]
N' ihe onyonyo nke ụtụtụ e mere na Novemba 30, 2009, Dabari-Erawa gọrọ na ọ na-akwado nrụrụ aka ma na-egbochi nnwere onwe mgbasa ozi, na-ekwu na ụgwọ ahụ ga-arụ ọrụ ịkụzi ọrụ nchịkwa na Naijiria.[Tinye edensibịa]
Ndụ ya[dezie | dezie ebe o si]
A mụrụ Dabiri Erewa n' ezinụlọ Alhaji na Alhaja Ashafa Ero Erogbogbo nke Ikorodu. Nna ya, Alhaji Ashafa Erogbogbo bụ otu n'ime ụmụ nke Alh. Sule Erogbogbo nke ezi Adegorunsen, Ajina square, Ita - Agbodo, Ikorodu. Nne nne nna ya, Alhaja Alimotu Erogbogbo nile sitere na Bello Solebo ezinụlọ Ita - Elewa Square, Ikorodu. Ọ lụrụ Segun Erewa.
N'abalị nke ano n'ọnwa August 2015, aha ya pụtara na Ngalaba mba dị iche iche dịka akụkụ nke ndị mmadụ a ma ama nke nwere ego mgbazinye ego na Naijiria. N'ịga n'ihu na mmepe a, o zigara usoro ozi 'tweets' iji kwupụta nkwupụta ahụ na-ezo aka n'amaghị ama na na ọ dịghị onye ọ bụla. N'ikpeazụ, Bank a na-ekwu zara ya site n'itinye mgbaghara na ụta maka njehie ha.
Leekwa[dezie | dezie ebe o si]
Glory Emmanuel Edet
Ṅrụtụaka[dezie | dezie ebe o si]
- ↑ biography. abikedabiri.com. Archived from the original on 2009-03-27. Retrieved on 2009-12-20.
- ↑ Error on call to Template:cite web: Parameters url and title must be specified. Retrieved on August 20, 2010.Missing or empty
|title=
(help)Error on call to Template:cite web: Parameters url and title must be specified. Retrieved on August 20, 2010.Àtụ:Dead link - ↑ Luke Onyekakeyah (9 August 2013). The Crawling Giant. AuthorHouse, 169–. ISBN 978-1-4772-7779-9.
- ↑ Abiodun Adelaja and Adekunle Adesuj. "Nigeria: Death of Student - Dabiri-Erewa Slams Nigerian Envoy to Cyprus", Daily Champion, December 18, 2009.
- ↑ NGP KYG: Hon. Abike Dabiri-Erewa.