Cameron Duodu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Cameron Duodu
Born
Martin Cameron Duodu

(1937-05-24) 24 Mee 1937 (age 86)
NationalityGhanaian
OccupationNovelist, journalist, editor and broadcaster
Notable work
The Gab Boys (1967)
Websitehttp://cameronduodu.com/

Martin Cameron Duodu (amụrụ na ubochi iri abuo na anọ Mee 1937) [1] bụ onye na-ede akwụkwọ akụkọ na mba United, onye nta akụkọ, onye nchịkọta akụkọ na onye mgbasa ozi. Mgbe o bipụtara akwụkwọ akụkọ, Ụmụ nwoke ndị Gab, na 1967, Duodu gara n'ihu n'ọrụ dị ka onye nta akụkọ na onye nchịkọta akụkọ.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Duodu na Asiakwa London: Africa Journal for Africa Books Ltd, 1981, pp. 349–50."}}" id="cite_ref-AfricaWhosWho_1-1" rel="dc:references" typeof="mw:Extension/ref">[./Cameron_Duodu#cite_note-AfricaWhosWho-1 [1]] n'ebe ọwụwa anyanwụ Ghana ma gụọ akwụkwọ na Kyebi Ụlọ akwụkwọ sinio gọọmenti nakwa ra risot koleji, London, ebe o si nweta ule O-Level na A-Level ya site na Akwụkwọ ozi. Ọ malitere ide ihe mgbe ọ ka nọ n'ụlọ akwụkwọ, akụkọ mbụ o dere ("Nwoke siri ike na obodo") na-agbasa na mmemme redio Tnkata na agụ ma mesịa tinye ya na Olu nke Ghana, akwụkwọ akụkọ nke afọ 1958 nke Henry Swanzy dezigharịrị nke bụ "akwụkwọ akụkọ Ghana nke mbụ nke uri, akụkọ, egwuregwu na edemede". [2]

Ọrụ mmalite[dezie | dezie ebe o si]

The Gab Boys (1967) na edemede okike[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1967, André Deutsch bipụtara akwụkwọ akụkọ Duodu bụ The Gab Boys na London. "Ụmụ nwoke ndị na-amaghị nwoke" nke aha ahụ - nke a na-akpọ ya n'ihi uwe ha na-eyi - bụ ndị ntorobịa yi uwe dị mma na-agba gburugburu obodo ahụ ma ndị okenye ha na-ewere dị ka ndị omempụ. Akwụkwọ akụkọ ahụ bụ akụkọ banyere njem nke otu n'ime ha, onye na-agba ọsọ ndụ obodo, mechaa chọta ndụ ọhụrụ na isi obodo Ghana nke Accra.[3] Dị ka otu onye nkatọ na-adịbeghị anya si kwuo, "Duodu na-anọchite anya ụzọ abụọ n'akwụkwọ ọdịda anyanwụ Afrịka nke oge ahụ, n'otu akụkụ, nchọpụta nke esemokwu ọdịbendị na nrụrụ aka ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọha mmadụ Afrịka na-achị achị nke jikọtara ya na ndị edemede na ndị na-ede egwuregwu dịka Chinua Achebe na Ama Ata Aidoo, na n'aka nke ọzọ nkwenye nwere nchekwube nke ike ọdịbendị Afrịka dị na ndị na ndị na'oge ahụ dị ka David Diop na Frank Kobina Parkes.

Na June 2010 Duodu sonyere na symposium Empire and Me: Personal Recollections of Imperialism in Reality and Imagination, nke emere na Cumberland Lodge, n'akụkụ ndị ọkà okwu ndị ọzọ gụnyere Diran Adebayo, Jake Arnott, Margaret Busby, Meira Chand, Michelle nke Kretser, Nuruddin Farah, Jack Mapanje, Susheila Nasta, Jacob Ross, Marina Warner, na ndị ọzọ.

Duodu na-edekwa egwuregwu na uri. E tinyere ọrụ ya na akwụkwọ akụkọ Messages: Poems from Ghana (Heinemann Educational Books, 1970).

Ọrụ ndị ọzọ na ọrụ mgbasa ozi[dezie | dezie ebe o si]

Dika onye rụrụ ọrụ onye ozi na ebe mbiputa dị iche iche na afo puku ndị gara aga site na afọ ndị 1960, including The Observer, The Financial Times, The Sunday Times, United Press International, Reuters, De Volkskrant (Amsterdam), and The Economist, Duodu has been based in Britain as a freelance journalist since the 1980s. He has had stints with the magazines South and Index on Censorship, and has written regularly for outlets such as The Independent and The Guardian.[4]

Ọ bụ onye dere blọọgụ "Under the Neem Tree" na magazin New African (London), ma bipụta kọlụm mgbe niile na The Mail and GuarOge Ghana="cx-link" data-linkid="111" href="./Johannesburg" id="mwhw" rel="mw:WikiLink" title="Johannesburg">Johannesburg) na City Press (Johannesburg), yana ide kọlụm kwa izu maka Ghanaian Times (Accra) ruo ọtụtụ afọ.   [citation needed]

Duodu apụtala ugboro ugboro dị ka onye na-enye aka na BBC World TV na BBC World Service na mmemme akụkọ redio na-atụle ndọrọ ndọrọ ọchịchị, akụ na ụba na ọdịbendị Afrịka.

O nyere aka na mpịakọta 2014 Essays in Honour of Wole Soyinka at 80, nke Ivor Agyeman-Duah na Ogochukwu Promise dezigharịrị.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ ndị 1960 Duodu lụrụ onye na-agba egwú na onye na-eme ihe nkiri Beryl Karikari, nwa nwa nke eze nke Asantes Kofi Karikari ("onye ihe nkpuchi ọnwụ ọla edo ya, nke 'njem' nke Britain zuru n'ebe a na-eli ozu na Kumase n'afọ ndị 1880, nwere ike ịchọta na Wallace Collection na London"). Beryl nwụrụ mgbe ọ dị afọ 71 na 9 Febụwarị 2007, [1] ụmụ ya nwoke abụọ na Duodu, Akwasi na Korieh, na ụmụ nwoke abụọ ọzọ di ya, Yaw na Kofi.[5]

Nkwado[dezie | dezie ebe o si]

In 2005 at the Ghana Professional Achievers Awards (GPA), which honour outstanding Ghanaian professionals and business people living in the UK, Duodu won the "Communication and Media" category for his column in New African.

Michael Eli Dokosi nke ịhụ na ihu Afrịka kọwara ya dị ka "otu n'ime ihe kachasị mma Ghana na-ebupụ" nakwa dị ka "onye nta akụkọ Ghana kachasị achọ n'ụwa niile", Duodu na 2018 ka akwụkwọ akụkọ African Voice depụtara n'etiti "ndị Ghana 61 nwere mmetụta na Diaspora".

Ebe mụ sidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. Africa Who's Who, London: Africa Journal for Africa Books Ltd, 1981, pp. 349–50.
  2. Angmor (1996). Contemporary Literature in Ghana 1911–1978: A Critical Evaluation. Accra: Woeli Publishing Services, 19–20. ISBN 9964-978-20-0. 
  3. Hans M. Zell, Carol Bundy & Virginia Coulon (eds), A New Reader's Guide to African Literature, Heinemann Educational Books, 1983, p. 133.
  4. Cameron Duodu's Guardian Blogs.. Archived from the original on 30 March 2014. Retrieved on 11 April 2013.
  5. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Guardian

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]