Joseph Yieleh Chireh

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Hon.

Joseph Yieleh Chireh
Member of Parliament for Wa West Constituency
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
Preceded byNew Constituency
Succeeded byPeter Lanchene Toobu
Minister for Health
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
PresidentJohn Atta Mills
Preceded byBenjamin Kunbuor
Succeeded byAlban Bagbin
Minister for Local Government and Rural Development
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
PresidentJohn Atta Mills
Preceded byKwadwo Adjei-Darko
Succeeded bySamuel Ofosu-Ampofo
Ambassador to Algeria
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
PresidentJerry Rawlings
Minister for the Upper West Region
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
PresidentJerry Rawlings
Preceded byYelibora Antumini
Succeeded byAmidu Sulemana
Personal details
Born (1954-07-08) 8 Julaị 1954 (age 69)
NationalityGhanaianÀtụ:Country data GHAÀtụ:Namespace detect showall 
Political partyNational Democratic Congress
Children4
Alma materÀtụ:Unbulleted
ProfessionLawyer, Pharmacist
CommitteesSubsidiary Legislation Committee

Local Government and Rural Development Committee

Appointments Committee(7th Parliament of 4th Republic of Ghana)
Joseph Yieleh Chireh
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịGhana Dezie
Aha enyereJoseph Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya8 Julaị 1954 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụdiplomat, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, pharmacist, barrister Dezie
ebe agụmakwụkwọKwame Nkrumah University of Science and Technology, Ghana School of Law Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịNational Democratic Congress Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaOnye Kraịst Dezie

Joseph Yieleh Chireh (amụrụ na 8 Julaị 1954) bụ onye Ghana na-ahụ maka ọgwụ, onye ọka iwu, onye nnọchi anya mba ọzọ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị.[1][2] Ọ bụ onye bụbu onye omeiwu maka Wa West. Ọ rụrụ ọrụ na 4th, 5th, 6th na 7th parliament nke 4th Republic of Ghana. Ọ bụkwa onye otu ndị omeiwu Pan-African.[3]

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Chireh na Lassia Tuolu na Upper West Region nke Ghana. Ọ gụrụ akwụkwọ sekọndrị ya na Navrongo Secondary School na Upper East Region ebe ọ gụrụ maka asambodo GCE Ordinary na Advanced.[4] Ọ gụrụ akwụkwọ na Mahadum Sayensị na Teknụzụ Kwame Nkrumah site na 1975 wee nweta nzere Bachelor of Pharmacy na 1979. Ọ gara Ghana School of Law n'afọ 2001 wee ruo eruo dị ka onye ọka iwu n'afọ 2006.[2]

ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọrụ nnọchiteanya[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ onye otu National Democratic Congress. Yieleh Chireh jere ozi dị ka Onye isi oche nke Taskforce nke Gọọmentị PNDC guzobere na 1991. Dị ka onyeisi oche, a na-eto ya maka iduzi nyocha nke mmebi iwu ịzụta na Ministri, Ngalaba na Ụlọ Ọrụ (MDAs) ahọpụtara, nke a ma ama n'etiti ha bụ Ministri Ahụike, Volta River Authority, Electricity Corporation of Ghana yana ụlọ ọrụ Post & Telecommunications Corporation.[5]

Ọ rụrụ ọrụ dị iche iche site na minista mpaghara, onye nnọchi anya, onye omeiwu ruo minista nke gọọmentị ime obodo na mmepe ime obodo yana minista nke ahụike.

Minista Ógbè - Amabassador[dezie | dezie ebe o si]

Chireh sonyeere National Democratic Congress mgbe e guzobere ya na 1992 na ịmaliteghachi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Ghana. Jerry Rawlings họpụtara ya dị ka Minista Ógbè Upper West na gọọmentị ya n'afọ 1993.

Ọ rụrụ ọrụ ahụ site na 1993 ruo 1997. E mechara mee ya onye nnọchi anya pụrụ iche na onye nnọchianya zuru oke na Algeria na ikikere n'otu oge na Tunisia, Sahrawi Arab Democratic Republic na Mauritania n'etiti afọ 1997 na 2001.[2] O mechara bụrụ onye otu ndị omeiwu na 4th, 5th, na 7th parliament site na Jenụwarị 2005- Jenụwarụwarị 2021.

onye nzuko omeiwu[dezie | dezie ebe o si]

Ntuli aka nke afọ 2004[dezie | dezie ebe o si]

O sonyere n'ọkwa ndị omeiwu nke Wa West e mepụtara ọhụrụ na ntuli aka ndị omeiwu Ghana na Disemba 2004, nke ọ meriri na-eduga n'ịnọ n'oche ya na ndị omeiwu ya nke anọ nke Republic nke anọ.[6] A họpụtara Chireh dị ka onye otu ndị omeiwu maka mpaghara Wa West na ntuli aka Ghana nke afọ 2004.[7][8] N'ihi ya, ọ nọchitere anya mpaghara ahụ na nzuko omeiwu nke anọ nke mba Ghana. A họpụtara ya na vootu 13,256 n'ime vootu 19,980 zuru oke. Nke a bụ ihe ruru 66.3% nke ngụkọta vootu ziri ezi. A họpụtara ya karịa Vaari Matthew Saa-hi nke People's National Convention na Edward Yirimambo nke New Patriotic Party. Ndị a nwetara vootu 653 na vootu 6,071 n'otu n'otu nke ngụkọta vootu ziri ezi. Ihe ndị a bụ 3.3% na 30.4% n'otu n'otu nke ngụkọta vootu ziri ezi. A họpụtara Chireh na tiketi nke National Democratic Congress.[7][8] Na ntuli aka ahụ, National Democratic Congress meriri ngụkọta nke ndị omeiwu 94 n'ime ngụkọta 230 oche na nzuko omeiwu nke anọ nke mba Ghana nke anọ.[9]

Nhọrọ nke afọ 2008,2012[dezie | dezie ebe o si]

Ọ nọgidere n'oche ya na 2008[10] mgbe o meriri na 10,468 vootu na-anọchite anya 50% megide ndị iro ya kachasị nso Dari Daniel Kuusongno nke New Patriotic Party, Edward B. Yirimanbo, onye na-azọ onwe ya nke nwere 4,455 vootu na 21.3% na 5,541 vootu na 26.5% n'otu.[10] Na nzuko omeiwu nke ise, ọ rụrụ ọrụ na kọmitii na-ahụ maka ihe gbasara mba ọzọ, ọrụ, ọdịmma ọha na eze na kọmiti ụlọ ọrụ gọọmentị.[11]

Chireh nọgidere n'oche ya ọzọ na ntuli aka ndị omeiwu nke afọ 2012 mgbe ọ nwetasịrị vootu 16,368 na-anọchite anya 57.71% megide onye na-asọ mpi ya kacha nso bụ onye New Patriotic Party bụ Adams Tim Nuhubile onye nwere 9,918 na-anọchi anya 34.97%[12][13]

Nhọrọ 2016[dezie | dezie ebe o si]

A họpụtara Chireh ọzọ ka ọ nọchite anya mpaghara Wa West maka oge nke anọ na ndị omeiwu nke asaa. O nwetara vootu 12,658, 42.49% ebe ndị isi abụọ ya Patrick Bandanaa, onye nwere onwe ya na Dari Daniel Kuusongno nke New Patriotic Party onye ọ chere ihu na 2008 nwere vootu 8,806, 29.56% na 7,415%, 24.89% n'otu.[14]

Na nzuko omeiwu nke asaa nke mba nke anọ, ọ rụrụ ọrụ na Kọmitii Iwu nke Nkwado, Kọmitii Gọọmentị Obodo na Kọmiti Ntinye aha.[4]

Na mgbalị ya ịga maka oge ọzọ ma bụrụ akụkụ nke ndị omeiwu nke asatọ, onye bụbu odeakwụkwọ IGP Peter Lanchene Toobu meriri ya na National Democratic Congress Primaries onye nwetara votu 755 megide votu 317 nke Chireh nwetara.[15]

Minista nke steeti[dezie | dezie ebe o si]

N'ọnwa Febụwarị afọ 2009, onye isi ala ọhụrụ nke Ghana, John Atta Mills họpụtara ya ka ọ bụrụ Mịnịsta na-ahụ maka Gọọmentị Obodo na Mmepe Ime Obodo.[16] Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye otu ndị minista John Atta Mills.[17] Ọ rụrụ ọrụ n'ebe ahụ ruo 4 Jenụwarị 2011, mgbe Onye isi ala, John Evans Atta Mills họpụtara ya ka ọ bụrụ Minista nke Ahụike na mgbanwe nke ndị ọrụ.[18]

Mmekọrịta ọkachamara[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ onye na-ahụ maka ọgwụ na Ghana Pharmacy Council, onye otu ụlọ ọrụ na-ahụ Maka ọgwụ nke Ghana na onye otu West Africa post graduate college of pharmacist.[4] Ọ bụkwa onye ọka iwu na onye otu Ghana Bar Association.[19][5]

Onye isi oche nke FBNBank Ghana[dezie | dezie ebe o si]

Chireh jere ozi dị ka onye isi oche nke FBNBank Ghana, nke bụ ụlọ ọrụ enyemaka nke First Bank of Nigeria Limited maka oge abụọ, afọ 6 jere ozi ugboro abụọ site na 2014 ruo 2020.[5][20][21]

Onye ọ bụla[dezie | dezie ebe o si]

Chireh bụ Onye Kraịst ma lụọ di ma nwee ụmụ anọ.[22][11]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Gọọmentị Rawlings
  • Ndepụta nke ndị minista gọọmentị Mills
  • Mpaghara Wa West

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Atoklo. FBNBank's board chair retires | The Business & Financial Times (en-GB). Retrieved on 2021-01-06.
  2. 2.0 2.1 2.2 Hon. Chireh Joseph Yieleh. Parliament of Ghana (2009-06-18). Archived from the original on 2011-07-16. Retrieved on 2010-07-04.
  3. Ghana's representatives at the Pan-African Parliament. Parliament Africa. Retrieved on 14 May 2017.
  4. 4.0 4.1 4.2 UKGCC (2018-07-11). HON. JOSEPH YIELEH CHIREH (en-US). UK-Ghana Chamber of Commerce. Archived from the original on 2021-01-07. Retrieved on 2021-01-06.
  5. 5.0 5.1 5.2 Joseph Yieleh Chireh | FBNBank Ghana Ltd. (en-US). Archived from the original on 2021-01-10. Retrieved on 2021-01-06.
  6. Elections 2004:Ghana's Parliamentary and Presidential Elections. Electoral Commission of Ghana and the Friedrich Ebert Foundation (November 2005). Retrieved on 2010-07-04.
  7. 7.0 7.1 FM. Ghana Election 2004 Results - Wa West Constituency. Ghana Elections - Peace FM. Retrieved on 2020-08-03.
  8. 8.0 8.1 (2005) Elections 2004; Ghana's Parliamentary and Presidential Elections. Accra: Electoral Commission of Ghana; Friedrich Ebert Stiftung, 192. 
  9. Statistics of Presidential and Parliamentary Election Results (en-US). Fact Check Ghana (2016-08-10). Retrieved on 2020-08-03.
  10. 10.0 10.1 Parliamentary Results Wa West (Upper West). Ghana Home Page. Retrieved on 2010-07-04.
  11. 11.0 11.1 Hon. Chireh Joseph Yieleh | The Parliament of Ghana (2011-07-16). Archived from the original on 16 July 2011. Retrieved on 2021-01-06.
  12. Elections 2012. PeaceFMonline. Archived from the original on 13 April 2016. Retrieved on 22 May 2016.
  13. FM. Wa West Constituency Results - Election 2012. Ghana Elections - Peace FM. Retrieved on 2021-01-06.
  14. FM. 2016 Election - Wa West Constituency Results. Ghana Elections - Peace FM. Retrieved on 2021-01-06.
  15. Ex-IGP executive secretary beats Yieleh Chireh in Wa West (en-US). GBC Ghana Online (2019-08-25). Retrieved on 2021-01-06.
  16. "First batch of Ministers Sworn In", Ghana Home Page, 2009-02-13. Retrieved on 2010-07-04.
  17. President Mills holds first cabinet meeting (en-US). MyJoyOnline.com. Retrieved on 2021-01-06.
  18. "Cabinet reshuffle: Zita dropped, Betty for education", Ghana Home Page, 2011-01-04. Retrieved on 2011-02-08.
  19. Ghana MPs - MP Details - Chireh, Joseph Yieleh. www.ghanamps.com. Retrieved on 2021-01-06.
  20. FBNBANK GHANA ANNOUNCES RETIREMENT OF BOARD CHAIRMAN | FBNBank Ghana Ltd. (en-US). Retrieved on 2021-01-06.
  21. FBNBank Ghana announces retirement of board chairman (en-gb). Graphic Online. Retrieved on 2021-01-06.
  22. Hon. Joseph Yieleh Chireh (NDC) (Wa West). GhanaDistricts.com. Archived from the original on 2012-10-09. Retrieved on 2010-07-04.

Njikọ mpụga na isi mmalite[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:S-start Àtụ:S-dip Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft Àtụ:S-par Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-inc Àtụ:S-off Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft Àtụ:S-end